Značka Ogar po roku 1947 – test Ogar 350 2V 2T.

Jawa ako gestor pohltila továreň Ogar v Prahe Strašiciach a mimo motocyklovej výroby v Týnci nad Sázavou bola gestorom výroby motocyklov aj v bývalej zbrojovke Brno, kde sa okrem výroby traktorov vyrábali motocykle Ogar. V Prahe sa zmontovávali motocykle Ogar až do vyčerpania zásob pôvodnej značky. Potom tam bol presunutý vývoj Jawa.

Podujatie Ružomberská ruža veteránov je už tradičné podujatie ružomberských veteránistov. Hlavným organizátorom je zvyčajne pán Sila, ktorý stojí aj za tiež tradičným zrazom veteránskych motocyklov Manet M 90. Na ostatnom podujatí autor reportáže Robart naznačil aký osud postihol medzivojnovú československú značku Ogar.

Dnes po takmer 75 rokoch núteného zániku sú jej produkty exotické a stále exotickejšie. Je niekedy dosť ťažké identifikovať do akej miery sú dobové úpravy zaujímavé, či vtedy potrebné. Viackrát som naznačil, že jedným z hrdých majiteľov Ogara bol môj blízky spolupracovník Dr. Mareš in memoriam. Jeho Ogar sa pýšil na tú dobu potrebným ľavým kastlíkom pôvodne z iného motocykla, ktorý tam namontoval predchádzajúci majiteľ. Podľa fotografií, ktoré do diskusie dodal tryskáč nebol sám. Nebohý Dr. Mareš tvrdil, že dokonca stretol Ogara s oboma kastlíkmi. Každopádne kastlíky nikdy neboli v originálnej výbave Ogarov z Prahy. Vyobrazený Ogar 250 vo fotogalérii je identický s motocyklom Dr. Mareša.

Odvolával som sa na dobový výtlačok Auto-Moto písaný v Slovenčine z roku 1947, kde bol Ogar 350 uvedený ako novinka. Bohužiaľ som spomínaný výtlačok v archíve neobjavil, aj tak to bola len povojnová infoška o novom Ogare 350. Narazil som ale v celkom prvom výtlačku časopisu Motocykl z 10.2.1949 k rozsiahlej dokumentácii o Ogare 350 označenom neskoršie ako Jawa 350 Pérák.

Továreň Ogar odjakživa sídlila v Prahe v Strašiciach, kde sa motocykle kompletovali. Najskôr, než postavili svoj motor používali rôzne motory medzivojnových motocyklových značiek. Motory Ogarov v dobách najväčšej medzivojnovej slávy mali objem 250 ccm a boli vyrábané v Zbrojovke Brno. Táto v čase mieru vyrábala okrem výrobkov pre armádu aj automobily "Z". V druhej svetovej vojne, ako všetky ostatné zbrojovky, vyrábala tiež výlučne pre okupačné nemecké vojsko. V tom čase sa prestalo vyrábať všetko ostatné v ČZ (Česká Zbrojovka), v Jawe (Zbrojovka Fra. Janečka) a takisto v "Z-ke"( Zbrojovka Brno). Po skončení II. Svetovej vojny sa k výrobe motocyklov chceli vrátiť všetky zbrojovky.

Jawa vyvíjala tajne cez vojnu Péráka a pri výrobe motocyklov aj zostala - Jawa Týnec nad Sázavou.
ČZ tiež pokračovala vo výrobe motocyklov pod značkou ČZM (České závody motocyklové) a nadviazala na predvojnovú produkciu.
"Z" v Brne sa tiež chcela preorientovať na civilnú výrobu a cez vojnu tiež vyvíjala svoje "motokolo Z", no na výrobu nedošlo. Oprášila teda výrobu bicyklov. Keďže mala pred vojnou dobré obchodné vzťahy s fabrikou Ogar (vyrábala pre ňu motory Ogar 250), tak sa rozhodla získať väčšinový podiel v tejto spoločnosti a rozhodla sa pre výrobu Ogara 350, no so štvortaktným jednovalcom vlastnej konštrukcie. Tento zámer sa jej splnil, no nie tak ako by bývalí predstavitelia vedenia bežný smteľník očakával.

Na Slovensku boli tiež zbrojovky a síce v Bratislave Patrónka, kde sa vyrábala munícia a v Považskej Bystrici so svojimi pobočkami. Slovensko malo tiež po skončení vojny kapacitu a preto sa rozhodlo pre výrobu motocyklov. Ich dieťaťom bol dvojpiestový Manet M90. Tento bol vlastnou konštrukciou a nie pokračovaním motocyklov Z ako som sa mylne domnieval. Prvý Manet bol vlastne akousi skladačkou. Rám bol odvodený od starého rámu medzivojnového Ogara a motor bol odvodený od motora Puch, ktorý podobne ako rám niekto priniesol do Považských Strojární. Po všeobecnom znárodnení strategických podnikov po prevrate 1948 boli zbrojovky ako strategické podniky zlúčené do sieti zbrojárskych podnikov.

Jawa ako gestor pohltila továreň Ogar v Prahe Strašiciach a mimo motocyklovej výroby v Týnci nad Sázavou bola gestorom výroby motocyklov aj v bývalej zbrojovke Brno, kde sa okrem výroby traktorov vyrábali motocykle Ogar. V Prahe sa zmontovávali motocykle Ogar až do vyčerpania zásob pôvodnej značky. Potom tam bol presunutý vývoj Jawa. Od úradníckeho kancelárskeho stola bolo teda rozhodnuté, že značka Ogar celkom nezmizne z motocyklovej výroby. Od toho rozhodnutia mali motocykle Ogar teda spoločný základ s Jawou vyvíjanou tajne počas II svetovej vojny. Neposúdim do akej miery to vtedy bolo realizované, ale vtedy na trhu zostali len tri značky ku ktorým na Slovensku pribudla štvrtá.
ČZ produkovali v malých kubatúrach, Jawa v 250 ccm, Ogar v 350 ccm a na Slovensku len do 100 ccm.

Po skončení II. Svetovej vojny sa československé značky snažili presadiť v triede 350 ccm. Vtedy vznikli jednovalcové štvortakty. Svoje prototypy teda predstavil Ogar, predstavila Jawa, no žiadna 4T 350-ka sa do výroby nedostala.
Ogar bola len krátkodobá povojnová záležitosť, ČZ si získala dobré meno v motocrosse, až kým nový majiteľ značku ČZ celkom nezlikvidoval (ako iné talianske značky). Jawa sa nakoniec upriamila na kubatúru 350 ccm a vyrába ju zrejme stále ako garážový výrobca.

Na Slovensku vznikli v blízkej minulosti viaceré značky Penta (Kysucké Nové Mesto), Roland (Senec), ZVL, ZMV (Kolárovo) .............., no po zániku dodávateľa motorov ČZ a Babetta zanikli tiež. Ako posledný mohykán boli Považské Strojárne, ktoré sa po ukončení výroby Pionierov a prvých Babiett po roku 1990 vrátili k značke Manet, tiež už skončili.

Ako som v diskusii naznačil, tak logo Ogar sa oficiálne na nádržiach motocyklov ešte raz objavilo, no to bolo len pro forma na Šesťdňovej. Do galérie som teda pridal test a jeho výsledky Ogara 350 2T v celkom prvom časopise Motocykel. Dlhodobý test a cestopis s Ogarom sa objaví tiež.

Gilbert