Rival Trophy 2021 alebo ako som v štyridsiatke pretekať začal 5/7

Písek – August

Hneď na začiatok musím povedať – pre mňa absolútny top okruh! Zo všetkého čo som doteraz jazdil, je tento okruh najzábavnejší a najdesivejší zároveň. Na Youtube z onboardov to tak nevyzerá, ale ten horizont a následný tobogan (ako volajú ľavotočivú dole kopcom), ktorý sa ide štyrka-plný je naživo celkom desivý. Do toho tam nie je takmer žiadna úniková zóna, iba les. A tam to nekončí. Akonáhle zrýchliš v tobogane, zistíš, že ešte väčší problém je pasáž hneď za ním, kde sa musíš trafiť do zúženej preklápačky s nerovným povrchom a hamovať brzdy do pomalého ľavého vracáku. Niektorí borci bez pudu sebazáchovy tam dokonca predbiehajú. Je to okruh s najlepším povrchom aký som kedy zažil. Za mokra tam minulý rok šúchali kolenami o zem aj na suchých slickoch! Asi tak.

Pisek

Po prvých kolách mi ale spadol hrebienok, pretože okrem pasáže s toboganom je rovnako desivá aj prvá pravotočivá z cieľovky, ktorá sa ide tiež 4-ka plný bez toho, aby si videl kam ideš. Buď plyn nepustíš a veríš, že ju trafíš, ale keď ju netrafíš, čaká ťa akčný zber púpavy na lúke. Alebo plyn pustíš, to ale nečakaj žiadne zázraky na časomiere. Takže pasáže na srdiečko a guľky. Ale ten hukot v ušiach z adrenalínu akonáhle to otvoríš a pochopíš ako to treba jazdiť je na nezaplatenie. Je to nesmierne náročný, aj rýchly, aj technický okruh s horizontmi a celé dokopy je to brutálna zábava. Však pozri video.

No zabávať sa krásou tohto okruhu, a byť na ňom naozaj rýchly sú dve odlišné veci. To sa mi potvrdilo na mojom kvalifikačnom čase, keď som štartoval z nejakého 14 miesta. Fakt som sa snažil čo to šlo, pocitovo som myslel že zrýchľujem, ale na stopkách to tak nevyzeralo. Holt, väčšina chlapcov vo FASToch vedia ťahať za plyn.

Za celý závodný víkend som ani raz nepadol, takže podľa zákonov vesmíru som jazdil evidentne pod svoje možnosti. To mi bolo jasné už keď som videl borcov a talianov v skupine PRO…vtedy som si uvedomil, že ja sa vlastne stále len tak vozím, kochám prírodou, dbám na spotrebu a šetrím techniku. Borci dávali časy o takmer 5s! na kolo rýchlejšie než ja!…na okruhu ktorý sa ide okolo jednej minúty... to donúti človeka k zamysleniu a sebareflexii. Takže depka.

Pisek

Prvý závod: a mal som fakt veľký strach. Vedel som, že hneď po štarte nás čakala rýchla doprava, rýchla doľava, rovinka, na konci rovinky prudké brzdy do kopca, úzke esíčko tak-tak pre jednu motorku, tobogan. Lievik.
Nejak záhadne sme to celé prežili bez červenej vlajky (čo je v triede FAST taký malý zázrak) a štartovné pole sa utriaslo. Síce hore v esíčku do mňa v tlačenici zozadu niekto narazil (Roman Kopp) až mi cuklo hlavou, ale našťastie sme to obaja nejak ustáli a šlo sa ďalej. Zagestikuloval som si “na taliana” Romanovym smerom, ale keďže sme sa rútili do toboganu, rozhodol som sa radšej plne venovať riadeniu. Predo mnou môj nemesis (Tesi), tak „ať se práší za kočárem“! Zisťujem ale, že nejak skoro prestávam vládať na ruky pri brzdení, a čo je horšie, okruh je viac na ľavotočivé zákruty, ktoré stále nie a nie ísť dobre. Celú túto sezónu - čim viac jazdím, tým viac bojujem so zatáčaním doľava - a to som pravák! Takže vidím, že Tesiho nedobehnem, naopak, vzďaľuje sa mi. Zhruba štyri kolá pred koncom sa obzerám, nikto predo mnou, nikto za mnou, tak zvoľňujem tempo a šetrím sily do druhého závodu. Mal som fakt dosť. Do cieľa som dovalil na 11 mieste. No vyťahaný ako handra.

Druhý závod prebiehal v podobnom duchu. Mal som dobrý štart, a hneď od začiatku som za to ťahal. Pozerám, pozerám, ale Tesiho pred sebou nevidím, takže bude voľakde za mnou, no určite nie ďaleko! Niekde uprostred závodu, keď najbližší jazdec bol už dosť ďaleko odo mňa na to, aby som ho mohol aspoň teoreticky dobehnúť som sa len tak pre istotu obzrel za seba. Tesi sa približoval a začal mi dýchať na chrbát. Strach zavelil pridať na druhú svetelnú rýchlosť a očakávať útok o sile hurikánu. Jedno kolo, nič. Pozriem za seba, stále je tam. Druhé, tretie, štvrté kolo, pozerám za seba, Tesi stále za mnou. Ale žiaden útok neprichádzal. Tak fajn, pri troche šťastia ho hádam udržím za chrbtom až do konca závodu.

Pisek

Nakoniec sa ukázalo, že toho šťastia bolo treba viac než len trochu, pretože dve kolá pred koncom sme dobehli nejakého výrazne pomalšieho jazdca (asi mal technické problémy). Predbiehanie vyšlo úplne blbo. Teda, pre mňa. Pred vjazdom do pravotočivého vracáku som sa musel v zlomku sekundy rozhodnúť kade ho predbehnem. Nemal som možnosť ho v danom momente bezpečne podbehnúť, tak som musel zvoliť vonkajšiu stopu. No v tom si nás chalan všimol, a začal uhýbať…samozrejme doľava, von zo stopy, a len-len že sme sa nezrazili. Tesi za mnou luxusnou vnútornou stopou ma (nás) predbehol. Vrátiť som mu to už nestihol, a tak som skončil na 11 mieste.

Neskôr po závode sme to s Tesim preberali. Vyšlo najavo, že už za mnou to vypúšťal, lebo videl, že ďaleko predo mnou nie sú žiadni jazdci, ktorých predbehnutím by získal ďalšie body, a že by mi “musel udelat nejakou prasárnu” aby sa cezo mňa dostal. Proste, niektoré úseky trate som bol rýchlejší ja, niektoré on. A keďže už bodovo o nič vážne nešlo, zvolil rozumnú cestu a nechal ma kvôli zisku, či strate jedného bodu tak. Na jednej strane som mu bol za veľkorysosť vďačný (predbiehanie od Tesiho je vždy silný zážitok), na strane druhej ma štvalo, že to nebola moja rýchlosť, ktorá mu nedovoľovala ma predbehnúť. Takže toľko k môjmu úžasnému boju o udržanie si Tesiho za chrbtom. Je to chalan proti mne takmer o hlavu vyšší a asi o 20kg ťažší, na rovnakej motorke, no aj tak stále rýchlejší než ja. Smrad jeden.

Pisek

Nejaké tie bodíky boli pripísané. Not good, not bad. Po predošlých dvoch závodných víkendoch, kedy som začal byť presvedčený, že do FASTov nepatrím, som si napravil chuť a rozhodol som sa tieto úvahy odložiť na zimu. Môj najlepší čas: 1.01.301

Report na Motorkari.cz

Štart prvého závodu FAST

Štart druhého závodu FAST