Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

www.moto-care.sk

Hodnotenie: (13 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (19)  [Verzia pre tlač] Tlač

Krst ohňom - Rumunsko

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 04.03.2019 Autor: cbf125
Čitatelia: 5238 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Prvý raz mimo SR sám po prekonaní obáv som to šupol do Rumunska. Nenáročné čítanie pre tých ktorí by chceli, ale ešte nenašli odvahu.

Tento môj úplne prvý cestopis by som chcel venovať tým ktorí majú obavu vyraziť sólo do zahraničia ale radi by to skúsili. Nedefinujem tu presne miesta a cesty kadiaľ, ale zážitky a smer kam som chcel a napokon po prekonaní obáv aj vyrazil. Šiel som sám lebo ma niekoľko cestopisov od Erbeho presvedčilo, aby som to skúsil aj keď som ešte nikde viac menej sám mimo SR nebol. Sám cestovať má svoje čaro. Avšak v prípade nejakej poruchy sú dve hlavy a štyri ruky viac ako jedna a dve. Ale to je daň za tú krásnu samotu.

Všetko chce svoj čas:

Od myšlienky po realizáciu to nejaký čas trvá hlavne vtedy, keď tá myšlienka pride v decembri. No mapy po celom dome, žena hlávkou krúti v čom jej výrazne napomáha dcérka. Ale ja si stale len to svoje – Romania. Hovorím si len tak pre seba nič zložité si nedávaj. Tak sypem do mapy – Transalpina, Transfagarašan, Hrad Bran, Turda …..a uvidíme čo bude po ceste. Mám na to len 4 dni tak využiť a nazbierať zážitky a skúsenosti. Idem sám lebo ma k tomuto činu najviac ERBE s jeho cestopismi motivoval. A niet nič krajšieho na dlhé zimné večery, ako s mapou pred sebou a v myšlienkach na ceste plánovať s čím ale moja manželka nie vždy súhlasí, hlavne keď malá zaspí…no.

Odchod

Príprava
Príprava

Musím poznamenať, že slovo prvotina nie je až tak úplne pravdivá, keďže som mesiac pred Rumunskom naplánoval a absolvoval (spolu s dvomi daľšími motonadšencami Romanom a Zuzkou) takú povedzme generálku moju aj mojej motorky (SUZUKI DL-650 V-STROM). 6 dní po zaujímavostiach a historických miestach Českej republiky so spaním v kempoch (chatky). Všetko dopadlo nad očakávanie, ego stúplo do nebeských výšin a že niet lepšieho cestovateľa ako ja mi bolo jasnejšie ako slnko na oblohe. Ale aj majster tesár sa utne občas, taka aj ja som musel na vlastnej koži zažiť to čo mnohý predo mnou.
Je 23.7.2018 čas 08.00 stojím pri svokrovi, ten stojí pri svokre, tá stojí pri mojej dcére a všetci stojíme pri naloženom STROME. Chápavý pohľad svokry mi hovorí len si choď veď mi sa o malú postaráme aj tak bude celé 4 dni v dennom plaveckom tábore a až večer ju zasa švagrík bude voziť späť. Pohľad mojej dcérky na”uja v motohandrách” je veľavravný a znamená že nemám zabudnúť na darček z ciest. Čestne sľubujem, načo mi svokor podá ruku, popraje štastnú cestu, vyfasujem božtek od dcérky na noštek a ja sadám na moto – adrenalin sa rozprestiera nad celou Rožňavou, toľko ho je, stláčam štartér. Motor zapradie, radím za 1 a hneď ako vyjdem z brány otáčam do ľava. Keďže tadiaľ správna cesta nevedie, stáčam okamžite moto o 180 stupňov a už režem na Plešivec veď Rumunsko čaká.

Zážitky


Rožňava – Miškolc - Oradea - Deva – Sebeš – Sasciori – Transalpina-Transfagarašan-Bran-Rožňava

Vychádzam z Rožňavy smerom na Plešivec po peknej cestičke odtiaľ na Maďarské hranice. Hodinka a kochačkou som tam, prechádzam cez hranice, kde ani vtáčika ani letáčika nechyrovať. Euráče som nemenil lebo maďare beriem ako transfér a veď hádam aj eurá pomôžu keby dačo a už si to popri kukuričnom láne mastím na Miškolc. Stále mám na pamäti že mi dialničnú v Maďarsku veru treba a teda pri Miškolci nejakú kúpim. Určite som to takto chcel. Za Miškolcom nabieham na diaľnicu a teraz šibnem do koní môj hovorím STROMOVI a už aj hádžem až po 6-stku točím plynom a nastavujem dialničnú 160-tku ale ako si uvedomím , že pokuta nie je sranda zvolňujem na 130km/h a uvažujem či je všetko O.K. Motorku mám, helmu mám kufre sú doklady sú …..a zrazu hop. No jasné dialničná zostala len v želaniach. Pozdrav od Maďarských dialničných čo ma môže aj doma zastihnúťpo návrate sa mi teda nechce nejako platiť, nehovoriac o tom, že už vôbec nie priamo na ceste, ak ma nejaký ten štátny zamestnanec niekde tu odstaví. Lenže odbočka žiadna a ja s otčenášom na perách idem ďalšiu polhodinku po najbližšiu odbočku do nejakej dedinky (vážne už neviem ktorá to bola). Napodiv po krátkom križovaní po dedinke nachádzam na konci novú pumpičku s krásnou babenkou. Ja svojou angličtinou čo som sa len po nociach a víkendoch sám, že aký som ja sveták a ona na mňa vytiahla totálne perfektnú maďarčinu. No, že čo mi tu dvaja osamotený budeme teraz? Ruky a nohy niekedy dokážu veľa napomôcť. Trošku pantomímy a dialničná je na svete aj s kávičkou pre oboch. Júj ale bola teda krv a mlieko. No s ťažkým srdcom teda dotankujem , zamávame si a vyrážam za hlasom srdca. Radím len tak duní a už zasa letím dialnicou. Prvých pár hodín na moto a akô peknô som stretol. Len tak ďalej vravím si a bude to parádny výlet veď takéto sperstrenia k tomu určite patria. Slniečko svieti a aj keď Rumunsko tento týždeň hlási búrky a dažde na každý deň teším sa ako malý JOJO. Prichádzam na hranice Artándi – Bors pár km pred Oradeou. Trvá to tak 10 min podám doklady, chlap kukne vráti mi a už ma aj ženie nech idem. Netreba dvakrát hovoriť. Radím len tak duní, motor erdží a už zasa spolu letíme. Dnešný plan je ubytovanie v Sasciori.

Víta ma Rumunsko
Víta ma Rumunsko

V Beius mi začína pršať. Tak predsa sa len potvrdila predpoveď. Dávam fungl nepremok za 10 euro, ktorý budem mať (čo predpokladám ale netuším) v podstate na sebe každý deň okrem spania a idem ďalej. Prehánky sa striedajú so slniečkom a tak stále v dobrej nálade režem do cieľa dnešného dňa. Po ceste sa už nič zvláštne nestalo, moto šlapala ako hodinky a do konca som ubytko našiel na šupu. Trošku zastrčené na konci dedinky ale veľmi pekné. Odtiaľto budem vyrážať v nasledujúcich dňoch na výjazdy. Prichádzam pred veľkú drevenú bránu, čo mi pripomenulo sedliacke usadlosti u nás na Slovensku, vchádzam do vnútra a tu pán domáci menom RÓMEO ma víta.

Rómeo
Rómeo

Hneď ideme do domu, vyťahuje papiere na vyplnenie a domácu” MEDECINO”. Na oplátku vyťahujem pero a domácu slivovicu o 52 stupňoch. Je zjavné kto má mocnejšie argumenty a tak dostávam večere na 3dni grátis a liter “MEDECINO” na moj úžitok – neskôr ešte liter dokúpim. Stálo ma to 0,5 slivky. Radosť a alcohol zalialy moje srdce. Zatiaľ som bol jediný ubytovaný a tak zhadzujem a vybaľujem kufre dávam spršando a rezeň od manželky s láskou vypražený, chlebík, uhorku, jeden plechovkový pivný mok a suším nepremok.

MEDECINO
MEDECINO

Večerom prichádzajú dvaja Maďari bratia Lázsló a Zsoltán na 2xTDM 900 vyglančených že až oči bolia.

Lázsló a Zsoltán
Lázsló a Zsoltán
Hneď sa bratáme (to bratanie mám zasa len od ERBEHO) a aj keď sa vo mne len English speaker začína prebúdzať urýchlim to slivovicou a debate niet konca kraja. Teda chalani kecali a ja som s perfektným anglickým prízvukom pritakával. Zisťujem že program máme skoro rovnaký len poradie návštev jednotlivých destinácií je iné. Nechcem sa vnucovať a aj tak sa mi začalo páčiť cestovať solo(ten ERBE). Ani neviem ako to prišlo. Večerom ešte hodíme s bratmi po dva čapáky, domáci RÓMEO donesie nejaké pečené masko a chlebík a MEDECINO. No nič na svete mi nechýba. Som happy, najedený, pripitý v nálade a Fagaraš s Transalpinou predo mnou. Ešte nejaké správy messengerom manželke že som O.K. lebo keby som telefonoval nevedel by som sa dostatočne vyjadriť. Takto to nahradilo pár fotiek a spokojnosť na oboch stranách. Hajde spať.

Kto tam nebol mal by tam ísť

Vstávam o 07,30 dávam Rumunské raňajky

Raňajky
Raňajky

, ktoré sa počas ubytovania ani trošku nezmenili, varím kávičku a popíjam pod altánkom. Oproti sedí rumunská rodinka čo prišla ani neviem kedy, kŕmia domáceho mačky priamo na svojich tanieroch. Radšej teda dopíjam kafčo a odchádzam ešte pred tým ako si kávička v mojom brušku nerozmyslí, že sa chce ísť podívať ešte raz von na tie mačky. Počasie bez dažďa, ale zatiahnuté no nič hrozné. STROM odlahčený o kufre šlape a ja sa pomaličký škriabem do Rumunských kopcov. Transalpina je predo mnou. Nejdem rýchlo, lebo si vychutnávam každú zákrutu a všetko okolo sledujem ako sokol. Neviem či sa sem ešte vrátim, tak chem nasať tú atmosféru koľko je len možné. Sám na moto som bol max 150 kilometrov od domu. Teraz som v Rumunsku sám odkázaný na seba ma svoje skromné schopnosti. Nie nebál som sa ale, celý výlet som mal v sebe také to napätie že čo príde. Stúpam kopcami až po prvé veľké odpočívadlo. Medzitým samozrejme nepremok. Stojím zhadzujem antiwater oblek.

A prší...cesta na Transalpinu
A prší...cesta na Transalpinu

Kukám okolo, prechádzam stánky a suveníry

Stánky a suveníry
Stánky a suveníry

, čo to pofotím a dávam kafčo. Motoriek celkom dosť. Česko, Rumunsko, Maďarsko len Slovensko zatiaľ zastupujem iba ja. Keďže nemám ani za mak levov prístupná pani v stánku na kávičku bere aj euro a mením v normal kurze 50 euro za levíky. Keby náhodou. Zasa chrochtám anglicky s pani. Tá sa pridáva a chrochtáme dvaja a že ak potrebujem ubytovanie na druhej strane Transalpiny v Novaci nie je problém. Aj pekná aj príjemná a aj milá bola tá pani. No nekup to. No nekúpil som, keďže som ubytovanie mal poriešené, ale slubil som, že ak by ma noc niekde zastihla okolo Novaci, že sa sveto svete ozvem. Nafasoval som číslo s náznakom že kedykoľvek. Tak sme to odlahčili ešte jedným laté zamávali si a odchádzam k moto. A tu dve osôbky kukajú na STROMA a už počujem “poslyš nejsi Ty náhodou ze Slovenska?”No kuva že som šak nálepka SVK aj so znakom len tak bije do očí. Já jsem Pavel a tohle je Tonda jedeme do Novaci nejedeš taky? Jo jedu odpovedám s úsmevom a už aj čliapeme tretie kafčo, ved den je dlhý.

Obed s Čechmi
Obed s Čechmi

Cesta krásna len počasie sa riadne zhoršilo. Búcham nepremoky, z ktorých moji nový český kamoši za celý deň ani nevyliezli – to je nevýhoda kompletu, ja som mal dvojdielne. Stúpame na vrch Transalpiny a dobiehame pár motorkárov z Ruska a Bulharska.

Vrchol Transalpiny hmla ako zákon káže
Vrchol Transalpiny hmla ako zákon káže

Hmla, že nevidieť na krok a tak ideme na dvojke. Náročné, ale keď som tu prejdem aj keby neviem čo.
Tak som to dal do Novaci, kde sme ďobli nejakú polievku s kopou mäska kúpili darčeky a magnetky, otočka a zasa tou fantastickou cestou späť. Veľa krát som stál a len tak kukal ako tela na nové vráta a kochal sa. K RÓMEOVI som sa dostal až večerom okolo 19.00. A tu mi volá teta z Transalpiny zo stánku, či teda nie som poblíž Novaci. Som sa ospravedlnil, že teda nie som ale že ďakujem za toľkú ochotu a keby dačo volám.
Večera sýta mimochodom stále taka istá po všetky dni, spestrená s láskou vypraženým rezňom, chlebíkom a uhorkou. S bratmi ešte pribijeme pivko a slivovicovú zápražku. No čas pokročil hajde spať. Zajtra čaká Draculov hrad Bran a Fagaraš.

Kto tam nebol mal by tam ísť

Vstávam o 07,30 dávam Romania breakfast, pijem kávičku, kukám ako rodinka aj dnes kŕmi mačky zo svojich tanierikov, ale už sa zdá že som imúnny. Dávam helmu sadám na moto stláčam štartér a … nič. Čerpadlo nebzučí, otočím klúčom a aj keď budíky svietia nič sa nestane. Kuva hlavne klud Jozefe…spomínam že som čítal na V-Strom klube že niečo podobné sa stane keď moto zmokne, alebo sú zasvinené spínače na vyklápacom stojane. Čistím handričkou spínač, utieram aj stojan zacvakávam stláčam štartér a božský zvuk sa ozval. No zasa skúsenosť. Vyrážam na Bran. Očakávania sú veľké, počasie zasa pod mrakom, ale neprší. V Sercaia točím na Bran cestou 73A. Paráda zatiaľ neprší aj ked v diaľke to nevypadá najlepšie. Kúsok za Poiana Marului točím na Zarnesti, vedlajšou úzkou cestičkou na Bran. Cesta pekná kde tu malá usadlosť a dlhý drevený plot čo nemá konca kraja. Nádherné a aj kostitras cesta mi pripadá úžasná. Prichádzam k Drakulovmu hradu, z ktorého Rumuni urobili “high business” nie je veľký, ale vyzerá zaujímavo tak pofotím.

Drakulov hrad
Drakulov hrad

Ľudí ako maku, na lístok sa stojí v trojrade, odvšadial hukot draculistov, ale aspoň stánky s občerstvením a magnetkami na každom rohu. Buchám ovocný nápoj pol litra na ex bo je konečne teplo, pochodím a pofotím aj obchodíky. Fajne páči sa mi. A tu stretávam bratov čechov ktorý sú tu ubytovaný. Dávame pokec a zasa nealko šťavy. Opodiaľ zastavuje dvojica dôchodcov z Bulharska.

Bulhari
Bulhari

Manželia na zošívanom Transalpe a nejakej 20 ročnej honde 250ccm dvojtakte si takto cestujú po európe. Krásne a obdivuhodné.

Zošívaný Transalp
Zošívaný Transalp

Prastará 250ccm Hondička
Prastará 250ccm Hondička

Pokeciame tentokrát v ruštine, ktorej rozumejú, že čo a ako a kam a tak. Lúčime sa cvakám na pamiatku a ja po splnení misie radím a smer Fagaraš. Po ceste stretávam partiu 12-tichdobrodruhov na mokykoch o obsahu 70 ccm, tiež režú na Fagaraš. To som zvedavý. Z Branu sa vydávam smer Curtea de Agres. Cesta vedie krásnymi údoliami.

Cesta do Curtoa de Agres
Cesta do Curtoa de Agres

Cesta do Curtoa de Agres
Cesta do Curtoa de Agres

Popri ceste kopec stánkov a predaj syra na každom rohu. Bohužial euráče im nevoňajú a levíkov mám len trošku tak nekupujem . Sypem cestou 73C a kukám do ľava a do prava a zasa do ľava a tak dookola.

Nekonečný plot
Nekonečný plot

Zrazu moto úplne stíchne a ja dostávam ťažký šmyk. Rýchlosťou, ktorú by mi mohla nejedna dvojspojková prevodovka závidieť stláčam spojku a vyrovnávam. Budíky svietia no motor je ticho. Podraďujem, motor len zabubloce a nič. No cítil som sa ako keď si nefajčiar prvý raz zapáli. Potu všade. A čo že ja neboráčik v tomto cudzom a odľahlom svete budem??? Nasrato podraďujem do 4-vorky a nič. Búcham teda za 3 motor zabublá a potom rana ako z dela, motor naskočí. Pfúú. Nič zastavujem, moto zdochýna. Štartujem a motor poslušne nabehne, ale nedrží otáčky. Pustím plyn tak motor zhasne. Stačí však trošku viac pridržať plyn a dá sa ísť. Nuž rozhodujem že čo. Ale keď som tu tak Fagaraš neobídem. Pár krát počas cesty ešte moto strelí do výfuku, ale šlape. Cesta začína stúpať serpentínky, vodopády a ja zasa súkam na seba nepremok no čo už. Stúpam a zastavujem pod chvíľou, aby som čo to pofotil či natočil, aby bolo na čo pospomínať a kamošom po večeroch popremietať. Výhľady sú dych berúce napriek nepriaznivému počasiu. Som rád, že som sa sem vybral.

Fagaraš
Fagaraš

Fagaraš
Fagaraš

Fagaraš
Fagaraš

Fagaraš
Fagaraš

Fagaraš
Fagaraš

Fagaras
Fagaras

Ťahám ďalej prechádzam cez tunel vo vrchole hory a už som na druhej strane. Pomaly schádzam, stretávam zopár áut a motoriek a celú čatu malých mokykov 70 ccm. Tak to chalaniská predsa len dali. Zdravíme sa aj keď z nás kvapká a s úsmevom jedem dál. Cesta sa krásne točí a údolie je ohromujúce. Lanovka na vrchol sa tiahne pozdĺž cesty. Aj to musí byť paráda. Som vysmiaty ako lečo a aj keď moto občas kýchne gratulujem si že som prekonal obavy a išiel do toho. K RÓMEOVI prichádzam až okolo 21.00 totálne vyčerpaný, ale vysmiaty ako lečo. Vítajú ma tak isto zničený Lázslo a Zsolt a nový príslušník osadenstva Pavěl z Česka. Dávame poslednovečernú slivovicu

Poslednovečerná seansa
Poslednovečerná seansa

Poslednovečerná
Poslednovečerná

a vítame práve prichádzajúci Polský trojzáprah na dvoch motorkách. Snúbenci a kolega. Sadajú hneď k nám posilujeme ich slivovicou a MEDECINOM. Pavěl hneď kupuje 4 litre MEDECINA a hádže do kolektívu. Ide nám karta a snúbenica je už snúbenica na viac strán. Koketná a zhovorčivá a jak hovado príťažlivá. Hlavne keď vysokokvalitné 3-jky zakrýva nejaká náhrada trička. No neni ten svet krásny? Tak teda zostávame až do druhej hodiny rannej popíjame a debata nemá konca. Musím podotknúť že všetko sa odohrávalo čisto v teoretickej rovine a vo všetkej počestnosti. No narehotali sme sa aj na rok do predu. Super partička sme sa zišli. Lenže ráno ma čaká balenie a presun na naše malé Slovensko. Dostávam číslo od príťažlivej snúbenice, že keď budem mať cestu Polskom nech sa ozvem, bude kde prespať ak by bolo treba. Nič lúčime sa napodiv slušne a hybaj na kute. V noci ešte počujem že sa snúbenci majú naozaj radi.

Ráno vstávam zavčasu, hlava nie je v najlepšej kondícií, veď MEDECINO dalo zabrať (MEDECINO je niečo ako DEMANOVKA len 45%-nej sily, teda excelentný dunihlav) dych mám ako Uhorský chvostorožec oči ako angorák. No horror. Vyrážam na cestu cez 800km. Ešte že mám vyklápačku prilbu. Musím vetrať inak sa nedá. Naštastie ma vietor rýchlo preberá a ja opatrne idem smer Arad. Zlá voľba. Cesty rozostavané a rozbité, horúčava a ťahal som 30 km za kamiónmi. No nebolo kde obehnúť. Konečne nabieham na diaľnicu a začínam pridávať do tempa. Neuvedomujem si že s kuframi má moto väčšiu spotrebu a už bliká posledný dielik. A reku pohoda radšej zvolňujem na 100km/h. No čerpačka nikde a už bliká aj tá malá pumpička a čerpačka nikde. No nič príjemné. Zvolňujem ešte viac, do Aradu to hádam už nie je ďaleko. Lenže je. Napokon ležiac na motorke aby som mal čo najmenší odpor pri 60 km/h doťahujem až na hranice.

Arad
Arad

No počkám asi hoďku a som na druhej strane. Pýtam sa ešte pohraničníčky že kde je fuel. Nič. Tak, že kde by som petrol station našiel a tu mladej odpáli a vysvetluje že asi po 5 km je dedinka na pravo a tam je pumpička. No líham na moto modlím a 60 km/h sa plazím k zmienenej dedinke. Lenže zmienená dedinka je 8 km ďaleko a nie je to dedinka ale dve unimobunky spojené a vo vnútri niečo čo pripomínalo minibar. Pýtam že petrol station kde? Joj 2 kilometre a potom na pravo určite neminiem. Líham na moto a 40 km/h po pár minútach predsa len petrol station pričupenú v kukuričnom poli nachádzam. Aby mi tátošík STROMČEK nekašlal dávam mu ušlachtilého 100 oktánového obroku, plných 22 litrov. Pokec a chladená kola 3x mi dodáva sily. Hlava už v poriadku a obsluha v osobe príjemného pána mi poskytuje kafčo bezplatne tak na oplátku ho častujem príbehom o zdochýnajucom STROME v anglickom jazyku, čo pri mojej znalosti teda netrvalo dlho a bolo to skrátené len na najdôležitejšie okamihy. Sedlám mašinu a už zasa radím len tak duní. Točím na Budapešť. Počas cesty nič extra už len dva krát nepremok

Nepremok je kamoš
Nepremok je kamoš

pár hodín po nezáživnej dialnici a večer o 20.45 parkujem u svokrovcov v Rožňave pod prístreškom. The End.

Namiesto konca

Prešiel som 1850 km, so závadou, ktorú som neskôr špecifikoval ako zlý benzín. Tankoval som v Zarnesti malá pumpička Romapetrol, a to som zrejme nemal robiť. Odporúčam tankovať len na velkých benzínkach.
Ubytovanie v Sasciori môžem len odporučiť. Ústretovosť pekne čisto veľký uzavretý dvor pre moto s možnosťou vystriekať si moto.
Videl som to čo som chcel okrem solných baní v Turde. To ale kuknem keď pôjdem na trasu okolo čierneho mora.
Spoznal som ľudí s ktorými si doteraz píšeme, neplánujeme spoločné výlety len sa informujeme občas čo nového a aké sú plány. Inak snúbenica sa už vydala.

Naučil som sa jazdiť v daždi a na mokrej ceste. Vynikajúca skúsenosť najme v zákrutách. Začiatky som nemal odvahu moto nejako naklopiť na mokrej ceste, čo sa teda podstatne zmenilo po 4 dňoch a to zžitie sa s motorkou bolo viditeľné .
Psov v Rumunsku je naozaj celkom dosť, ale nikdy som sa necítil ohrozený.
Cesty sa budujú, hlavne smer Sebeš - Arad bol posiaty prácami a tým aj nízkou rýchlosťou presunu.
Nevidel som z dôvodu krátkosti času všetko čo som si poznačil, takže sa tam určite ešte raz vrátim.
Verím že ma čaká ešte veľa vzdialených výjazdov so šťastným návratom.
Moto SUZUKI DL 650 V-STROM 2004 - vznikajúca moto na cestovanie sólo. Šlapala perfektne a doviezla ma úspešne až ku mojej darček čakajúcej dcérke.

Dostala veľký prsteň s témou ľadového kráľovstva. Dostal som velikánsku sladkú pusu.

Dúfam že som pár ľudí potešil a sľubujem že ďalší cestopis z veľkej Českej cesty bude o kus kvalitnejší aj s kvalitnejšími foto.

Pridané: 04.03.2019 Autor: cbf125 pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Hodnotenie: (13 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (19)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

chopperstyle-07-2019

Yamaha NMAX 2019

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2019 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 255344 | Včera: 127002