Bosnianske šotoliny 1/2

Inšpiráciu na cestu som bral hlavne so sprievodcu offroad-guide.com odporúčam zakúpiť.

Na cestu vyrážame štyria ja ako hlavný komandér skupiny a výmyselník trasy.

• tryskac ako navigátor, pretože má GPS ktorá prestane fungovať v správny moment a pošle nás nejakú zaujímavú vsuvku mimo hlavnej trasy.
• Peter1651 ITčkar takže jeho úlohou je zaistiť ubytovanie pomocou internetu. Ako jediný hovorí plynule anglicky takže komunikáciu v tomto jazyku má na starosti on.
• snowden má na starosti zaistiť našej výprave podporu zhora pretože je najvyšší.

Deň 0

Cestu si skracujeme večerným presunom na juh slovenska. Postupne sa všetci stretáme a prespíme v nejakej dedine neďaleko DS. Úbytko zaistil tryskac zadarmo v starom baraku kde nejde elektrina ani voda ale uštedrili sme 250km.Pretože zajtra nás čaká 550km.

Deň 1

Ráno vyrážame okolo siedmej smerom do Komárna takže natankovať (vždy všetci) a na Alžbetinom ostove pri moste kupujeme diaľničné matrice do Maďarska. Ja s Petrom kupujeme mesačné za 8€ pretože sa plánujeme zdržať na Balkáne dlhšie ako týždeň.
Trasa je na Székesfehérvár kúsok diaľnicou popod Balaton z nej odbočíme na Kaposvár. H/HR hranice prechádzame pri Barcsi ďalej okolo Virovitice a do Bosny vchádzame pri Hrvatskej Dubici. Cestou pár krát zblbla navigácia a dali sme si nechcené šotolinové vsuvky. V mestečku Bosanska Dubica sa Peťovi podarí kúpiť internet do mobilu a môžme pokračovať.
Chorvátska diaľnica by bola iste rýchlejšia ale dôvod prečo som som zvolil túto trasu je aby sme mohli ísť proti prúdu rieky Una. Túto časť Bosny nemám prebádanú a tak smerujeme na Kostajnicu. Za Novim Gradom sa začína krajina dvíhať a vyzerá to byť to pravé Bosenské.

No od Bosanskej Krupy po Bihač je to nádreha. Cesta vedie kaňonom do ktorého sa musela vopchať aj železnica.

V meste Bihač Peter rezervoval ubytovanie za 40€ luxusný privát pre štyroch s kuchyňou v prerobenej garáži. Motorky na dvore za bránou rovno pred apartmánom. Večer sa nám podarí nájsť tradičnú reštauráciu Reštaurácia Sofra, Bihač vďaka Peťovej angličtine. Nič lepšie som nejedol, ceny ľudové.

Deň 2

Ráno ideme do banky zmeniť eura na marky. Za 300€ som dostal 582,1BAM. Po meste vidno veľa počernejších ľudí také turecké typy. Zrejme to súvisí s migrantskou krízou vo Veľkej Kladuške. Z Bihaču prejdeme do chorvátska chceme vidieť Letecká základňa Željava prehliadka stojí za to. Prístup je po úzkej asfalte možný pre akúkoľvek motorku.

Ďalej smerujeme na vrchol Hora Plješevica kde je radarová základňa. Cestou nahor trochu blúdime v spleti lesných ciest. Posledných pár kilometrov pod vrcholom bolo trochu náročnejších ale výhľad z vrcholu je úžasný a pekné počasie k tomu. Sú tu aj chorvátsky vojaci, niečo tu zapájajú takže úplne k vrcholu nás nepustia. Aj tak je ten výhľad bombový.

Cestou dolu nachádzame alternatívnu cestu ktorá nás vypľuje na hlavnú cestu medzi Prijebojom a Zaklopačov. Vraciame sa totiž do BiH prechazdame znova Bihačom a medzi dedinou Ripač a Gorjevac odbočujeme do národného parku NP Una. Za vstup do NP sa platí 3€ za rampou ideme po luxusnej šotoline až k Vodopád Štrbački buk.

Po prehliadke vodopádov pokračuje nádherná šotolina ďalej ale nie ako doteraz lesom ale pekne sa kľukatí hlbokým údolím popri rieke. Skvelý povrch a široká cesta vo výjazdoch zo zákrut si nejde neužívať drifty. V Orašaci sa napojíme na hlavnú a smerujem na Kulen Vakuf. Aj keď sme na hlavnej ceste R408 často asfalt strieda šotolina. Prejdeme do dediny Martin Brod kde sú pekné vodopády medzi domami.

Z dediny pokračujeme údolím rieky Uny cez provizórny most bez zábradlia. Odtiaľto vedia úzka lesná cesta obklopená hustou zeleňou. Netrvá to dlho a pri opustenej železničnej stanici vychádzame z hustej zelene strmo nahor k osade Veliki Cvjetnič. Ďalej fičíme po kľukatej šotoline pláňami aj lesmi. Cestu obklopuje nádherná príroda a premávka skoro žiadna a zadné koleso sa stále pretáča.

Posledných pár km pred Drvarom je po úzkom asfalte. Je už večer a v blízkom okolí je jedným možným ubytovaním asi iba veľký hotel Drvar v cente malého mestečka. Ubytovanie slušné nič extra cenu si dobre nepamätám ale asi 200BAM štyri osoby na dve noci.

Deň 3

Pôvodne som chcel dôjsť aspoň do Kninu ale sme štyria a offroadovanie zaberá viac času. Musím zmeniť plán našťastie v okolí je kopa možností ako trasu namotať tak aby sme šli čo najviac mimo asfalt. Ráno trochu blúdime v mestečku kým sa skoordinuje navigácia a smerujeme k jazeru Župica ktoré žiaľ nevidno. Niekde za jazerom sa stráca asfalt (nie ja) a začína typická balkánska cestička. V okolí kde tu pár zapadnutých domkov a šotolina smerujúca niekam do ešte väčšieho zapadákova.

Neskôr cesta vystupuje z lesa a vychádza veľkú plošinu kde je dlhá a rovná šotolinka napájajúca sa na ešte dlhšiu a širšiu šotolinu - 5ťka plný :-).

Odtiaľto už stúpame smerom k Šatorsko jezero Pri jazere dávame pauzu, a vraciame sa kúsok tou istou trasou no zabočíme smerom na západ kde vedia dlhá šotolina ponad údolie.

tryskacova navigácia náš ešte trochu pomoce lesom a schádzame do mestečka Glamoč na obed. Najedený smerujme na sever z mesta po nezvykle širokom a rovnom asfalte ako na letisku. Odbočujeme na Rore kde začína nádherná biela šotolina kľukatiaca sa krajinou rozbombardovanov krasovými závrtmi.

Pri osade Prekaja pokračuje Peter1651 rovno po asfalte do Drvaru pretože pri stúpaní k jazeru Šator spadol a pri dvíhaní XTčky si namohol svoj krehký chrbát. My ostatní odbočujeme dohora miestami veľmi strmým výjazdom pod vrchol Vrch Velika Klekovačka Na hlavnú príjazdovú cestu k vrcholu bývalej radarovej základne sa napájame až v lese nad osadou. Po nekonečnom výjazde po obslužnej kamenistej ceste prichádzame k vrcholu kde je výhľad široko ďaleko a Peter môže ľutovať že nešiel.

Vraciame sa nazad po tej istej ceste a cez Podovi prichádzame späť do Drvaru k hotetu.

Deň 4

Ďalší deň opúšťame Drvar aj Bosnu cestou k hraniciam prechádzame dva menšie priesmyky plné pekných zákrut a kvalitného asfaltu. Napriek tomu že ideme po hlavnom ťahu je premávka nízka. Cez hraničný prechod Strmica vchádzame do Chorvátska nasleduje zjazd do mesta Knin. Tu úplnou náhodou nájdeme Prameň rieky Krka hľadáme totiž vjazd do Kaňon riečky Krčič.
Pri výjazde z kaňonu nachádzame na okraji veľkej planiny kulisy k nejakému westernu. Niet sa čo čudovať krajina vyzerá ako z filmu Winnetou. Skúšam sa spýtať chlapíka strážiaceho kulisy na názov filmu no nevie ako sa bude snímka volať. Povedal však že sa jedná o njemačku produkciju a vrcholy dinárov majú pripomínať hory Severnej Dakoty.

Ďalej prechádzame severnou stranou jazera Peručko kde nás tryskac vedie všemožnými skratkami mimo asfalt. V celku zaujímavé trasa zväčša makadamová, vedúca okolo klaštoru Dragovič zakončená nádherným zálivom pri dedinke Dabar. V zálive je umiestnená lavička ako stvorená na obednú prestávku.

Z Dabaru pokračujeme na Rumin a Obrovac Sinjski odtiaľ na sever do dediny Gljev odtiaľto stúpa kamenitá cesta do hôr. Miestami je dosť náročná ale spoločnými silami to zvládame ešte si dávame krátku zachádzku k pár vrchárskym domčekom pastierov.

Odtiaľ schádzame dolu no minieme odbočku do Donja Korita a omylom klesáme miestami riadne vybitou cestičkou s brutálnym klesaním. Asfalt nachádzame až v dedine Otok.

Tu sa rozdeľujeme Peter1651 má ťažkého offroadu dosť, počká nás za hranicou. Mi si ideme pozrieť Hydroelekráreň Orlovac. Od vrcholu elektrárne smerujeme na šotolinovú trasu vedúcu horami cez hranice do BiH a znovu sa vraciame do Chorvátska bez hraničného prechodu. Cesta je značená pre cyklistov a žiadny zákaz vjazdu.

V dedine Voštane začína asfalt a schádzame k hraničnému prechodu Kamensko. Zo západnej strany obídeme Buško jezero a ubytovanie nachádzame pri meste Livno v Moteli Bacchus. Cenu si už nepamätám (10-15€ osoba) ale vynikajúce prenocovanie v izbe pre ôsmych. Blízko je príjemná reštaurácia Albatross s točeným pivom.