Rumunsko, Bulharsko, hory, more, soľné bane 2005 3/6

pri motorkách stáli celý čas poliši a asi dávali pozor či čo. Štartujeme a ideme sa prejsť po meste na motorkách. Celkom sa mi páčili semafory, na ktorých bol zobrazený čas v sekundách do naskočenia zelenej, alebo červenej. Postavili sme sa štyria vedľa seba a dali šprint, krížom cez obchodnú časť heh!
Aj autám zaparkovaným vedľa cesty sa to páčilo, keď každé druhé húkalo potom, čo okolo nich prefrčal Robo s laďákom. Ako naschvál sme sa otočili a pomaličky sme sa tou ulicou vracali do kempu. Nasleduje nočné blúdenie mestom a po 30-tich km nachádzame kemp.. Večer vyťahujeme všetok nábytok aj s umelými kvetinami. pred chatky a hodujeme Alexandrionu - koňaku. Spíme na totálne vyjeležanobaných posteliach, celkom špina, záchod nesplachuje a tak splachujeme sprchou čo bola hneď vedľa. Cez stenu bolo počuť Milana ako celú noc chrápal.
Ako každé ráno, odchádzame.. Chceli sme pozrieť lanovkou na tu výhľadňu, je ale zamračené a tak valíme ďalej. V pláne je prejazd najvyššieho pohoria, hory od 2600 - do 2950 m n.m.. Stúpame hore, zákruta za zákrutou, cesta plná piesku, blata, konárov a štrku.. Aspoň že prší, nech to je to pravé orechové! Nikde nikoho nevidno, teplota klesá na 12 stupňov a na nás klesá hmla.. Na vrchol dorážame zdraví a celí. Bolo tam celkom veľké jazero, ale aké bolo dlhé, široké a hlboké, vám fakt nepoviem, možno tú teplotu by som mohol odmerať teplomerom, ale nešiel už odlepiť z prístrojovky. Ukazoval 7 stupňov .a aj napriek tomu sa všetci pod nepremokmi potíme.. Cesta smeruje okolo jazera a rovno cez 10 metrový závej snehu. Ale asi to bola skôr zosunutá lavína. Viktor sa mení na puberťáka a šmýka sa po zadku ! hore a dole v nepremoku.. Fakt mu to išlo! Užívame si snehu pokiaľ nám Milan neoznamuje, že má na Shadowe vyfučané zadne koleso. V správnu chvíľu na správnom mieste... Ako v rozprávke. Čo fčul?