ROMANIA 2016 - krásna aj v nepremokoch

16.7.2016 Sobota, Žilina - Napkor - Acas (Baile Acas)

Dohodnutí sme o 6:00 na pumpe na Šibeniciach, no zabudol som si nastaviť budík. Zo spánku ma prebúdza zvonenie telefónu, volá ľadvinka. S malým meškaním prichádzame na miesto stretnutia. Vyrážame. Cesta Slovenskom nám ubieha. Pred Rimavskou Sobotou začína pršať, tak obliekame nepremoky. Zastavujeme sa na kávu, Lukáš volá bratovi Maťovi, štvrtému členovi našej výpravy, ktorý ide z Bratislavy a máme sa s ním niekde v Maďarsku stretnúť.

Prejazdom maďarských hraníc dážď neutícha. K daždivému počasiu sa pridáva celkom silný vietor. Keďže začíname byť hladní a máme ešte čas, zastavujeme sa najesť. Po výdatnom jedle smerujeme do mesta Napkor, kde čakáme Maťa v malej dedinskej krčme. Chceme sa zohriať pri šálke čaju, no s tetou sa nevieme dohodnúť. Zvoní telefón a Maťo nám oznamuje, že nás nevie nájsť. Ideme mu teda oproti a stretávame sa pri miestnom kostole. Tu sa začína naše spoločné putovanie za novým dobrodružstvom.

Po ceste si užívame silný dážď, ktorý podaktorým premočí čižmy a rukavice. No hlavne, že nepremoky si plnia svoju funkciu. Prechádzame hraničným prechodom Urziceni, smer Satu Mare. Snažíme sa nájsť nejaké ubytovanie. Po úmorných kilometroch vidíme cedulu termálneho kúpaliska Baile Acas. V kútiku duše dúfame, že nebude zatvorené a hlavne sa tam bude dať prespať. Polhodinové dohadovanie sa s domácimi nám zabezpečí spanie v jednej z chatiek.

Pri utíchajúcom daždi skáčeme do horúcej vody bazéna. Naše zaparené telá si užívajú po celom upršanom dni fajný relax. Deň zakončujeme pri pivku a ideme spať.

17.7.2016 Nedeľa, Acas - Cluj-Napoca - Turda

Zobúdzame sa do zamračeného rána, no chvalabohu neprší. Balíme veci, mávame a ďakujeme domácim. Štrikujeme si to mestami až do Cluj-Napoca. Tam zastavujeme pri Kauflande, je čas obeda. V grile si objednávame pui-pui (grilované kura) a mini-mici (čevabčiči).

Počas nakupovania zásob v obchode začína zase pršať. Chvíľu čakáme, no dážď neutícha. Obliekame teda nepremoky v prístrešku pre nákupné košíky a pokračujeme smer Turda.

Pršanie ustáva a my parkujeme pri starobylej soľnej bani Salina Turda. Prechádzame dlhou chodbou, ktorá nám postupne odkrýva jej zákutia. Všade cítiť soľ. Hlavná časť je obrovská. Nachádza sa tu dokonca zábavný park s ruským kolesom, bowling, ping-pong, biliard či obchodík so suvenírmi. Chceme si aj zaveslovať na jazere, no množstvo ľudí čakajúcich na člnky nás odrádza.

Vychádzame z jaskyne a čo nevidíme, spustil sa riadny lejak. Čakáme, kým sa to trochu ukludní. Zatiaľ hľadáme na internete nejaké ubytovanie v okolí. Po cca polhodine dážď utícha, tak sa rozhodneme obzrieť si nájdený privát. Sadáme na motorky, neprejdeme ani dvesto metrov a na ceste nás zastavuje pani a ponúka nám izby v jej dome. Chvíľu sa dohadujeme a vzápätí už vykladáme veci u nej doma. Na terase si varíme večeru, dojedáme pui-pui a potom už len kecáme a oddychujeme pri pivku.

18.7.2016 Pondelok, Turda - Hunedoara - Transalpina

Vstávame do celkom pekného rána, raňajky, káva, balíme sa a môžeme ísť ďalej. Dnešným bodom záujmu je hrad Corvin a časť Transalpiny. Ranné počasie sa opäť mení na dážď, takže zase obliekame nepremoky. Nenaháňame sa, prechádzame malými mestami smer Brad. Zastavujeme sa fotiť pri jednom zo starých drevených mostov vedúcich cez rieku.

Prestávku na kávu si robíme v meste Bistra. Neprší, dokonca sa dosť otepluje. Prejdeme ešte pár kilometrov a začíname pokukovať po nejakej reštike, keďže je čas na dlhšiu pauzu. Vychutnávame si pizzu a lasagne, na motorkách sušíme premoknuté veci.

Po dobrom obede už smerujeme na hrad Corvin. Je obrovský, s veľkou záhradou a pár obchodmi so suvenírmi či niečim pod zub. Jeho prehliadku absolvujeme bez Maťa, ktorý trávi čas radšej na lavičke v tieni.

Vraciame sa k motorkám, kde preberáme plán cesty. Vyrážame. Cestou sa zastavujeme a dopĺňame zásoby. Od Sebešu už ideme smer Transalpina. Zastavujeme sa pri vodnej nádrži Tău Bistra, robíme si pár fotiek na pamiatku.

Stmieva sa. Cestu máme celkom prázdnu. Už len nájsť nejaké miesto na stanovanie. Keď však zbadáme mraky, ktoré vyzerajú na ďalšiu slušnú spŕšku, upúšťame od bivakovania, aj keď popri ceste vidno rozložené stany. Platíme si päťposteľovú izbu v horskej chate Cabana Obarsia Lotrului. Schádzame do reštaurácie, kde nám i napriek pokročilému času robia večeru. Dávame si pivko, sprchu a ideme spať.

19.7.2016 Utorok, Transalpina - Ramnicu Valcea - Transfagarasan

Pri raňajšom balení sa dávame do reči s manželským párom z Čiech, ktorí cestujú na staršom BMW so sajdkou a so psíkom. Raňajky, káva na prebratie a ideme ďalej. Miestami je celkom hmlisto. Hore si nakupujeme magnetky, suveníry, syry a cujku (domácu pálenku). Na vôkol sa pasú kone, hladíme ich a kŕmime jablkami. Ešte pár záberov krajiny a sadáme na motorky smer Novaci.

Klesáme nižšie, zastavujeme na pumpe. V Novaci odbočujeme mimo hlavný ťah. V dedine Polovragi si všímame odbočku k miestnemu kláštoru. Žiaľ, je zatvorený, tak to otáčame späť. Po chvíli sa napájame na hlavný ťah smer Ramnicu Valcea. Odtiaľ ideme ďalej na Sibiu. Cestou sa zastavujeme najesť v jednej z reštaurácií pri ceste. Stretáme dvoch endurákov z Čiech a prehadzujeme s nimi pár slov. Po výdatnom obede a Lukášovej "obľúbenej" čorbe (držkovej) pokračujeme ďalej.

Pred jazdou na Transfagarasan ešte tankujeme. Stúpame hore, každú chvíľu zastavujeme, fotíme si okolie, sme uchvátení tou nádherou okolo.

Čím vyššie stúpame, tým viac sa zhusťuje hmla okolo nás. Na vrchole v úplnej hmle kupujeme magnetky, prechádzame cez tunel, schádzame dole a keďže sa počasie vylepší, začíname si pomaly hľadať miesto na rozloženie stanov. Jedno nachádzame pri opustenom rozostavanom hoteli, avšak keď Lukáš schádza s motorkou nižšie, rozozvučí sa alarm. Zdrháme. Neďaleko od tohoto miesta objavujeme super táborisko pri jazere Lacul Vidraru.

Pristavuje sa pri nás mladý český pár na aute a pripájajú sa k nášmu bivakovaniu. Večer pri ohni popíjame pivo, cujku, fernet, koštujeme rumunský syr. Unavení si líhame do stanov. Pred východom slnka nás budí ruch okolo stanu. Najskôr si myslíme, že je to Maťo. Po chvíli prichádzame na to, že tomu tak nie je. Okolo stanov sa motá pes, ktorý tam ňúra a kradne nám zvyšky nedojedených syrov. Konzervy, pečivo a paradajky mu zjavne nechutia.

20.7.2016 Streda, Transfagarasan - Bran - Fetesti

Ráno sa vďaka nočnému zážitku skoro budíme, upratujeme okolo stanov, noví spolunoclažníci pripravujú kávu. Po raňajkách všetko balíme, nakladáme veci späť na motorky. Prechádzame sotva dve, tri zákruty a zastavujeme, aby sme sa zvečnili s dvomi medveďmi, ktorí sú pri ceste a keď sa k nim približujeme, bojazlivo cúvajú.

Pokračujeme v ceste. Našim ďalším cieľom je mesto Bran, kde chceme navštíviť Draculov hrad. Prepletáme sa kľukatými cestičkami. Parkujeme pri ceste na platenom parkovisku, odkladáme si veci k ujovi do búdky, ktorý nás kasíruje za parkovné. Popri rôznych stánkoch sa približujeme až k hradu. Keď vidíme tú radu na lístky, ktorú odhadujeme aj na dve hodiny, kupujeme len suveníry a ideme sa naobedovať.

Po obede sa vydávame smerom na mesto Ploiesti, potom Bukurešť, odkiaľ to chceme potiahnuť ať do Constanty. V Bukurešti nás zdržiava hustá premávka a práce na ceste. Po dlhej chvíli sa dostávame na pumpu pred diaľnicou. Tu oddychujeme, dávame si kávu a rozmýšľame čo ďalej, keďže je už dosť hodín. Napájame sa na diaľnicu, no čochvíľa nás dobieha tma, tak sa rozhodujeme nájsť si ubytko. Schádzame do mestečka Fetesti, tu kupujeme nejaké zásoby a skúšame hľadať ubytovanie.

Všetko je obsadené, tak ideme k poslednému penziónu v okolí. Prechádzame uličkami až sa dostávame akoby na družstvo, kde na nás štekajú psy. My s Maťom ostávame pri psoch a Lukáš pokračuje ďalej po štrkatej ceste. Po niekoľkých minútach sa vracia a oznamuje nám, že penzión sme našli. Parkujeme, ubytovávame sa, večer dávame na našej izbe pivko a unavení líhame do postele.

21.7.2016 Štvrtok, Fetesti - Navodari - Mahmudia

Zobúdzame sa do pekného slnečného rána. Dnes máme v pláne kúpať sa v mori. Už sa nevieme dočkať. Vo vzduchu začíname cítiť soľ, sme na správnej ceste. Snažíme sa nájsť nejakú peknú pláž, na ktorej by sme sa mohli zložiť. V meste Navodari jednu takú nachádzame, parkujeme, prezliekame sa do plaviek a už utekáme schladiť si telá v slanom kúpeli.

Voda je plytká, teplota akurát. Keďže je už obed, kupujeme si v stánku hamburgery a v jednom z plážových barov si objednávame pivo a sadáme pod slnečník. Kecáme a užívame si slnečné lúče pri mori. Po oddychu sa Maťo oblieka, odprevádzame ho k motorke. Dnes potrebuje vyraziť na spiatočnú cestu domov, keďže v sobotu ráno už pracuje. Lúčime sa, ešte chvíľku ostávame a potom sa aj my balíme a ideme smer delta Dunaja.

Pred mestom Tulcea zastavujeme v Lidli kúpiť si nejaké zásoby. Po nákupe pokračujeme ďalej. Chceme si nájsť kemping niekde popri delte. Po desiatkach kilometrov nič nenachádzame. Vchádzame do mestečka Mahmudia, kde nám jeden z domácich vysvetľuje cestu do najbližšieho kempu. Stáčame motorky a po chvíli počujeme, ako na nás niekto kričí rodnou rečou. Narážame na štyroch motorkárov, ktorí sú ubytovaní neďaleko. Nakoniec končíme v tom istom penzióne s bazénom.

Motorky parkujeme do dvora, skladáme si veci v trojlôžkovej izbe s prísteľkou, keďže má za nami prísť Robo (erbe), ktorý vyrazil zo Slovenska priamo za nami. Kým príde, stíhame si dať večeru a nejaké to pivko s chalanmi. Rozprávame si zážitky z ciest a v neskorých hodinách ideme spať.

22.7.2016 Piatok, Mahmudia - Muchea - Lacu Rosu

Ráno sa opäť zobúdzame do pekného rána. Raňajkujeme, dávame si čaj, kávu, platíme ubytovanie, balíme motorky a prajeme si s chalanmi šťastnú cestu. Keďže sa naša dovolenka pomaly končí, začíname trasu plánovať smerom domov. Pred Tulceou tankujeme a ideme smer Galati. Trajektom sa dostávame cez Dunaj.

Blíži sa čas obeda, tak zhruba pol hodinu cesty od trajektu sa usádzame v malej reštaurácii na začiatku mesta Muchea. Nemáme sa kde ponáhľať, tak posedávame a preberáme približnú cestu, ktorú by sme tento deň chceli zvládnuť. Po oddychu pokračujeme na Foscani, potom Bacau, kde je strašne hustá premávka a keďže je dosť teplo, začíname byť z takéhoto zdržania nervózni. Konečne sa nám darí vymotať sa z tohto mesta a ideme severnejšie do Piatra Neamt. Tu sa od nás odpája Robo, ponáhľa sa domov, tak ide na sever, my na západ. Chceme vidieť ešte čo to z rumunskej prírody.

Prechádzame cez Bicaz a sledujeme nádhernú krajinu. Jazda Bicazským kaňonom nás nadchýňa, cesty sú kľukaté, všade okolo hory. Na niektorých úsekoch sa rozkladajú stánkari a ponúkajú svoj tovar. Je ich tu neúrekom. Dostávame sa až k jazeru Lacul Rosu. Stmieva sa, preto sa o nejaký ten kilometer vraciame späť a ani sa nenazdáme, už si rozkladáme stany v horskom kempingu. Po teplej ešusovej večeri si líhame do stanov, chceme sa poriadne vyspať.

23.7.2016 Sobota, Lacu Rosu - Oradea - Miskolc - Tornaľa - Žilina

Vstávame skoro ráno. Medzi horami cítiť chlad a vlhko. Pred cestou sa ešte posilňujeme jedlom a kávou. Balíme všetky veci a môžeme ísť. Napriek tomu, že ideme menšími mestami, prekvapuje nás hustota premávky. Do toho sa ešte riadne otepluje, takže pomalá jazda medzi množstvom áut nám dáva zabrať. Dávame si malý oddych na opustenej pumpe. Dohadujeme sa, že pôjdeme smerom na Slovensko pokiaľ budeme vládať.

Po ďalšej dlhej chvíli strávenej cestovaním sa zastavujeme na obed. Odtiaľto to do Oradei nie je až tak ďaleko. Na hraničnom prechode si vystojíme vcelku slušný rad. Pri Debrecíne tankujeme, dávame si kávu na povzdubenie a po nej si to šinieme smer Miskolc mimo diaľnice. Kúsok pred slovenskými hranicami nám zase raz začína pršať. Do nepremokov sa nám však nechce. Po prejdení na slovenskú stranu sa spustí riadny lejak, takže sa im chtiac-nechtiac nevyhneme. Leje nám až do Rimavskej Soboty, kde stojíme na pumpe a dávame si bagetu a nejaké pitie. Je tma a oproti dňu sa ochladilo. Po celodňovom cestovaní sme unavení, no i napriek tomu sa rozhodujeme ísť až do Žiliny. Domov prichádzame pred polnocou.

Dovolenka nám, ako inak, ubehla ako voda. Rumunsko je naozaj nádherné a týždeň dovolenky je málo na to, aby sme spoznali krásy tejto krajiny. Preto dúfame, že sa tam ešte vrátime a pozrieme si ďalšie pekné mestá, pamiatky a prejdeme si nové horské úseky. Popri spomínaní už plánujeme septembrové dobrodružstvo spojené s oddychom v Taliansku. Tentokrát už len ja a ľadvinka.