Naša prvá Alpovačka, jún 2015

RAKÚSKO 11. – 14. Jún 2015

Je streda, deň voľna pred dlhoočakávanou dovolenkou. Našou cieľovou destináciou je Rakúsko, najmä oblasť Korutánska. Už sa nevieme dočkať, kedy vyrazíme. Hovoríme si: „Prečo sme nešli už dnes?“ ☺ Balíme posledné veci, leštíme prilby, dolaďujeme detaily. Večer líhame do postele, že si oddýchneme, no spánok akosi nechce prísť. Nevadí ☺

Štvrtok 11. Jún 2015

Zvoní budík, raňajky, chystanie jedla a pitia do cesty, vyzdvihnutie ľadvinky niečo po siedmej ráno a vyrážame ☺ Cesta do Bratislavy vcelku ubieha. Hneď po prekročení hraníc a prechode Jarovce – Kittsee kupujeme diaľničnú známku a lepíme na motorku. Vzrušenie z cesty o to viac stúpa. Vítajú nás hádam stovky veterných mlynov vyrábajúcich elektrickú energiu. Pred nami je trochu nezaujímavá diaľnica, no na motorke to ubieha akosi rýchlejšie. Hlavne keď väčšinu ďalšej cesty máme naplánovanú mimo nej. Už pri prvých kilometroch prejdených malými rakúskymi mestami a údoliami obdivujeme krásnu krajinu a obrovské pohoria. Po ceste sa zastavujeme, fotíme, dopĺňame energiu. Prvé väčšie stopy po zime nachádzame v horskom priesmyku Sölkpass vo výške 1790 m.n.m.

Zdokumentované, mierime ďalej kľukatými cestičkami a horskými úsekmi. Jazerá, vodopády, kostolíky, hrady, zámky, typické rakúske obydlia, pasúce sa kravy, stohy slamy či čerstvo nakosená tráva, stúpanie, klesanie, serpentíny. Po ceste toho vidíme a zažívame naozaj veľa. Niečo okolo piatej prichádzame do mesta Stall, kde máme rezervované ubytovanie v Pension Pichlerhof . Víta nás milá pani domáca Josefine. Izba je malá, pekná, útulná, pre dvoch akurát. Z balkóna máme krásny výhľad na okolité hory. Josefine nám po dohode s ňou nesie formulár, po ktorého vyplnení nám do desiatich minút prináša naše karty “Nationalpark Karnten Card”. Balíme plavky a zvyšok večera využívame na relax v kúpeľoch Kúpele Tauernbad Mallnitz. Cestou späť na izbu nakupujeme zásoby na ďalší deň.

Piatok 12. Jún 2015

Vstávame, schádzame na raňajky, po nich hor sa spoznávať mororkármi obľúbené cesty necesty ☺ Prvým cieľom je Grossglockner – Hochalpenstrasse. Už len cestou na mýtnicu sa párkrát zastavujeme a fotíme okolie. S našimi kartami nás púšťajú zadarmo. Dostávame nálepku a kartičku na prejazd. Už sa veľmi tešíme čo všetko dnes zažijeme. Ostré zákruty nás vedú čoraz vyššie.

Sme tak zaujatí všetkou nádherou všade vôkol nás, že míňame Kaiser-Franz-Josefs-Höhe. Pokračujeme smer Edelweisspitze. Ako stúpame, pribúdajú vrstvy snehu a je cítiť chlad. Počasie nám však praje, vykúkajúce slnko ho tak zmierňuje. Krajina nám poskytuje krásne výhľady na pohoria stále pokryté zimnou perinou. Frézy, zdá sa, sú stále zaneprázdnené.

Pomaly stúpame až do výšky 2571 m.n.m. – Edelweisspitze. Toto miesto je čarovné, všade vidno zasnežené hory, ako aj najvyššiu horu Rakúska, Grossglockner, ktorá sa vypína do výšky 3798 m.n.m. Je tu niekoľko desiatok motorkárov z rôznych krajín.

Pár minút sa kocháme, prechádzame, fotografujeme, až sa rohodneme ísť ďalej. Krútiacimi sa cestami schádzame, stretávame ďalších motorkárov, dokonca aj cyklistov. Zastavujeme sa v Zell am See, fotka pred ubytovaním zo zimnej dovolenky musí byť ☺ Pokračujeme smer St. Johann im Pongau, lyžiarske stredisko Ober Tauren až prichádzame k mýtnici na Nockalmstrasse.

Opäť obdržíme kartičku na prejazd zadarmo. Pomaly stúpame, na vrchole chvíľu zastavujeme a snažíme sa zazrieť nejakého svišťa alebo kamzíka, no neúspešne ☺ Fotíme si aspoň malú zvonicu a zo stromov vyrezávané diela. Ďalšou malou oddychovkou je Eisentalhöhe vo výške 2042 m.n.m.

Posledným bodom nášho záujmu v tomto dni je Malta – Hochalmstrasse. Prichádzame k semaforu, ktorý ukazuje, že prejsť daným úsekom môžeme za 22 minút. Začína však poprchať, zvečerieva sa a my uvažujeme, či ísť ďalej. Digitálna číslica zrazu preskočí na osem minút ☺ Obliekame si svoje nepremoky a ideme teda pozrieť vysokohorskú priehradu a elektráreň s výhliadkou Airwalk, ktorá je zavesená do steny priehrady (1933 m.n.m.). Po ceste je pár tunelov vysekaných v skale, kde treba dávať pozor na vlhkú vozovku a jednosmerný prejazd. Pri priehrade stojí aj Berghotel Malta, o ktorom sme uvažovali pri výbere ubytovania. Pár záberov fotoaparátom a ide sa „domov“.

Sobota 13. Jún 2015

Vstávame do trochu zamračeného rána, ale kým neprší, je fajn ☺ Začíname bohatými raňajkami od našej pani domácej, až naberieme síl na ďalší deň plný zážitkov. Prvým bodom záujmu, aj keď mimo našej trasy, je Kaiser-Franz-Josefs-Höhe. Naskytá sa nám pohľad na najdlhší ľadovec Pasterze vo východných Alpách nachádzajúci sa pod horou Grossglockner.

Využívame fotopoint, ešte pár záberov fotoaparátom, výber magnetky na pamiatku v neďalekom obchodíku so suvenírmi a rýchlo ďalej. Cestou na Goldeck Panoramastrasse zopárkrát zastavujeme a fotíme zaujímavé miesta. Na mýtnici prechádzame bez platenia. Cestu nám križujú mladé býky.

Parkovisko zíva prázdnotou. Sadáme si na opustenú lavičku za oplotením, že si spravíme malú prestávku na obed. Zrazu prichádzajú na lúku spomínané býky ☺ Sú v sprievode pastiera, tak len dúfame, že nám nič nehrozí, aj keď sa dostanú do našej tesnej blízkosti. Býky odchádzajú doplniť tekutiny k malému jazierku, tak balíme veci a rozhodneme sa pokračovať ďalej smer Villacher Alpenstrasse. Prechádzame mýtnicou a opäť je pred nami krásne kľukatá cesta až hore na veľké parkovisko. Ideme o malý kúsok vyššie, odkiaľ máme úžasný výhľad na hory. Dá sa tu aj posedieť na veľkých drevených lehátkach.

Schádzame späť k motorke a dohadujeme sa, či sa nám ešte oplatí ísť do Slovinska a Talianska, keď už je predsa poobedie a večer máme v pláne kúpanie. Rozhodneme sa pozrieť si aspoň kúsok Slovinska. Dostávame sa na prechod Wurzenpass, užívame si jazdu Korenským sedlom (1080 m.n.m). Tam to aj stáčame späť, aby sme stihli v priaznivý čas dôjsť do nášho penziónu. Talianske Alpy teda odkladáme na ďalšiu moto dovolenku. V Stall si nakupujeme večeru a jedlo na ďalší deň, balíme plavky a uteráky a ideme relaxovať do kúpeľov Mallnitz. Treba si dopriať trochu ralaxu pred cestou späť na Slovensko. Z bazéna sledujeme dianie vonku, kde sa naozaj dosť rozprší a vyzerá to na búrku. Nakoniec však nepremoky využívame len na malú chvíľku. Neskôr už len preberieme trasu domov a líhame si unavení spať.

Nedeľa 14. Jún 2015

Balíme sa a so smutným výrazom v našich tvárach balíme posledné veci predtým, ako pôjdeme naplniť brušká do jedálne. Znášame veci a kufre, lúčime sa s Josefine, kývame na pozdrav a vyrážame. Jedinú zastávku na spoznanie niečoho nového si doprajeme ešte v Mariazell, významnom pútnickom mestečku. Nazrieme do útrob Baziliky narodenia Panenky Márie.

Je to fascinujúci pohľad na množstvo kaplniek, štruktúr a malieb. Naozaj nádherné a čarovné miesto, na prvý pohľad tak obyčajné a pritom tak honosné. Sadáme späť na motorku a je pred nami už len cesta do Žiliny, ktorá je naozaj veľmi teplá a únavná. Schladíme sa tak troškou bytčianskej zmrzliny, už len pár kilometrov a naša cesta je definitívne ukončená. Ostávajú už len krásne spomienky a plány na návrat do úžasných rakúskych Álp ☺

P.S.: Na tento ceste sme navštívili aj Porsche Automuseum Helmut Pfeifhofer, Gmünd in Kärnten, múzeum stojí za návštevu.