Café racer, alebo nechcem motorku z katalógu...

Pravdepodobne ma na to nahovoril brat, postaviť nejakú motorku v štýle cafe racer. Tak som od leta 2012 začal pomaly pozerať inzeráty a sem tam zašiel aj nejakú pozrieť reálne.

Značka bola hneď od začiatku istá. Veď kto by si nepamätal, keď jazdil na dedovom pionieri, potom tie kubatúry zvyšoval a nakoniec skončil u tristopäťdesiatky? Počkať, to je ako stará ohratá platňa.

Áno, som z tých „výnimočných“, čo toto nezažili, začali neskôr a na lepšom. Môj začiatok bol na Honde 750. Jawu som si vybral len kvôli cene, cene náhradných dielov, ľahkej dostupnosti dielov i na inzerát a že je to moja prvá úprava, tak som ešte rezať do japonca nechcel.

Model bol hneď vybratý, musí to byť 639 (s kotúčom vpredu). Celá predstava úpravy vznikla len v hlave a presne som vedel, ktoré diely budú menené.

Kotúč zo 640, nádrž a bočné plechy zo 634, výfuky zo staršej 634. Nejaká nová sedačka. Jedinečné uchytenie ŠPZ. Smerovky som zohnal presne, čo som si predstavoval. Zadné svetlá a zrkadlá boli vybraté podľa ponuky na trhu a čo sa mi najviac ľúbilo, pravdaže. A keďže som na čistom naháči nikdy nejazdil, musí to mať polokapotáž. Tá, spolu so zadným dielom bola vybratá podľa najlepšej a pre mňa ideálnej možnosti od výrobcu. Zlatá reťaz a zlaté predné tlmiče. Kostra v červenej farbe a farba motorky závisela od toho, čo najlepšie kúpim. Nakoniec je červená. Otočiť pôvodné riaditka (to nakoniec nepasovalo kvôli vidlici a nádržky brzdovej kvapaliny, tak sa z polcólovej trúbky spravili nové).

Najkrajšie asi na začiatku úpravy je rozoberanie. Zhodiť hneď, čo nebude treba. Ako prvé boli zadné stupačky. Postupne to začalo dielmi okolo zadného svetla, potom predok, motor von z rámu a elektrika. Základ ako tlmiče a kolesá som nechal a dlhú dobu slúžili ako opora pri dopasovaní svetiel, smeroviek, kapotáži, sedadla.

Najviac roboty asi bolo s motorom. Musel som ho pretesniť a tým pádom dosť podrobne rozobrať. A keďže som nemal tušenia, študoval som na internete, prípadne sa popýtal na jawa fóre. Nakoniec sa podarilo a spolu s čiernymi telami valcov a trošku leštenými bočnými krytmi motora som dosiahol, čo som chcel.

Neviem ako to vidíš ty, ale poriadna úprava sa bez rezania, brúsenia a zvárania nezaobíde. Vždy treba niečo odpíliť (áno, aj z kostry), niečo zas privariť, vyrobiť si kopu kovových držiakov. Zváračské veci zvládol oco. Všetko si to vyžiadalo niekoľko zničených brúsnych kotúčov, potrebu rôznych hrúbok plechov či pásovin.

Zvyšok práce už je len hranie sa. Ako uchytiť svetlá, smerovky, kapotáž či urobiť sedačku? Napadli ma snáď štyri spôsoby a musel sa vybrať ten najideálnejší. Aby to bolo trošku ľahké (na váhu myslím), dali sa tie diely neskôr rozobrať a tiež minimalistické. Čiže pre mňa najlepšia časť stavby. Vlastné predstavy a nápady si premietnem do reality.
Poslednú dobu som už len šperkoval nejaké časti. Inšpirácia prišla po prezretí pár cafe racer dokumentov či fotiek v časákoch.

Keď sa na ňu pozriem s odstupom (nie času, ale s odstupom piatich metrov) a zamyslím sa, tak nie je na nej diel, čo by neprešiel mojimi rukami (to napíše každý úpravca) a nebol nejak upravený - čo len preleštený silikónovým olejom alebo silichrómom.

Môžem zhodnotiť, že sa všetko podarilo ako malo a je to jedinečný kus /a o to pri úpravách ide/. Dobrá práca :-).

Podrobnejšie fotky stavby

PS: Celá stavba je garážová výroba. Čo ma najviac mrzí, je prístup predajcov a dodacie časy. Asi si myslia, robí to cez zimu, má čas. Čiže dodanie dielov okolo mesiaca, sa im zdalo ideálne. Ale zákazník to chce ihneď (keď si nájde to svoje za dobrú cenu) A kúpa jedného dielu, môže ovplyvniť kúpu a dopasovanie ďalšieho dielu, čiže nedajú sa všetky diely kúpiť naraz a potom to spojiť za mesiac.

Takže celkovo mám pocit, že som viacej čakal na diely, ako robil na motorke a to pri úpravcovi, čo ho to baví, je hrozné mučenie.