Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: Dnes Autor: nevo
Čitatelia: 421 [Mototuristika - Európa - Moto-akcia]
Hlava mi to stále nebrala za tie roky, či je EICMA len tých pár komerčných moto značiek, ako nám prezentujú novinári. Stále mi chýbal ten pohľad zo zákulisia. Tak som to bol tento rok preskúmať.
Na začiatok si musíme ujasniť, že to je fakt výstava. Niekde si viete nejaké tričko či suvenír kúpiť, ale nie sú to trhy ako poznáme z Bratislavy (i keď Pakistanci s ich oblečením boli aj v Miláne). Pred vstupom na výstavisko je detekčná kontrola na zbrane, berú to vážne, ale radšej musia. Haly výstaviska sú dobre orientované, všetko je poruke, ale aj tak nemení sa nič na tom, že tie haly sú obrovské. Keď si v strede, zakukáš sa na motorky, či dievčatá a už nevieš odkiaľ si prišiel, kde je východ do boku, kde je priechod do druhej haly.
Už len taká Honda mala výstavnú plochu ako polovica moto výstaviska v Bratislave. Suzuki zas bola na tom najchudobnejšie, ale ich slečny v legínach vedeli udržať návštevníkov. Výstava sa koná až v piatich budovách. No nachodíš sa dosť. Tak 50 % vystavovateľov človek ani nepozná. Ak spomeniem len značky čo vyrábajú benzínové motorky (nie elektrické), tak boli zúčastnené Alien, Cyclone, Fuego, Hanway, Hanyang moto, Hoosun, Jiajue, Juen, KL, KOJ, Letbe, Longjia, Mernodi, Regal Raptor, Royal Alloy, Qooder, Qianxin, Senling, Senuo, Teyin, Thunder Motorcycles, Wottan Motor, Znen. Snáď som na nikoho nezabudol. Ako každý predáva nejakú verziu Vespy či alternatívu na Honda či Yamaha skúter, ale nájdu sa aj zaujímavé kúsky (ten výber tých najlepších prikladám vo fotografiách).
Hala 10/6 boli len ázijské/čínske firmy zamerané na výrobu karburátorov, ráfkov kolies, frézovaných dielov, svetiel, bateriek, ..., no proste všetko okolo motoriek. Celkovo sa dá povedať, že je to výstava jednostopej mobility, prípadne malých autíčok, ale to presne k Milánu patrí, keď vidíš, čo všetko jazdí v centre. Okrem výstavy prebieha aj samozrejme doprovodný program medzi halami – streetfighter show, enduro závody, požičovňa motoriek a samozrejme stánky s trochu predraženým jedlom a pitím. Ako 10€ za pohár plný ľadu a medzitým trochu Aperol spritzu, je dosť. Výstavisko sa dá obehnúť tak za 5 hodín, aj s dvoma sadnutiami si na motorky u veľkých moto značiek, ale ver, že neprejdeš všetky uličky, neprečítaš všetky nápisy firiem, nebudeš na každom mieste, kde sa zrovna niečo deje. Obehneš to v ten deň ešte raz a nájdeš veľa vecí, čo si predtým nevidel. Ale deň na návštevu iste v pohode stačí.
Jediné čo závidím, sú novinárske dni, ten kľud a málo ľudí. Bol som na výstave vo štvrtok na celý deň a v sobotu poobede, ale to boli tlačenice oba dni. U menej známych značiek ešte pohoda, ale u veľkých firiem, hlava na hlave. Zlepšilo sa to trochu až po 17h, ale potom aj tak za ďalších 90 minút, čo v ten deň výstava končí, neobehneš všetko. Taká MV Agusta, KTM mali dosť úzke uličky medzi motorkami. Neraz som si pri nejakom veľkom vystavovateľovi povedal, tam sa netlačím, prídem možno neskôr. Z moto značiek mi chýbal len Indian. Takmer na všetky motorky sa dá posadiť. Áno vyšperkovaný model s doplnkami je za ohrádkou, ale niekde v okolí je dostupný aj základný model na ošahanie. A tak som snáď sedel aj na MV Aguste, Zero Motorcycles, Bimote či Ducati /to fakt Bratislava neponúkne/.
Keďže zameranie je skôr výstavné, návštevníci nekupujú, ale skôr dostanú reklamné predmety od jednotlivých firiem. Katalógy, nálepky, cukríky, to bolo na každom stánku. Ale Taliani upíšu aj obličku za tričko, šiltovku či tašku. Ale kým to vystavovateľ pustí, často vie urobiť okolo toho showku, nech sa zbehnú ľudia. A v ten moment, fakt nemôžeš byť naraz v každej hale, kde sa tieto akcie konajú. Čo ma prekvapilo, je milá ochota hostesiek. Nemajú problém ti urobiť selfie, nahrať pozdravné video, vyfotiť sa s tebou mimo motorky. Vo väčšine prípadov milé a vždy pripravené spolupracovať s tým najväčším fotoaparátom. A čo ma potešilo, tak že každý veľký výrobca, čo jazdí Moto GP, priniesol aj ich špeciál. Nové motorky nevidíš len u výrobcov, ale aj u predajcov príslušenstva, kapotáži, doplnkov /na KTM 1390 SAR som sedel u Boscha/. Ako som ešte vo štvrtok mal pocit, že väčšina návštevníkov je tak vo veku 55+, skoro žiadne malé deti a maminky s kočárikmi, tak v sobotu to neplatilo. To už tie motorky trpeli ako v Bratislave. Čo mladí študenti neosedlali, či neošahali, ako keby na výstave nebolo.
Pýtaš sa ešte či sa to oplatí? No pravdaže. Asi to ani moto maniak nepotrebuje vidieť každý rok, ale aspoň raz za život, presne toto chceš zažiť. Z Milána ešte odporúčam navštíviť obchoďák la Primascente, neďaleko Piazza del Duomo, kde sú všetky tie drahé značky na oblečenie, parfémy a doplnky do domácnosti na piatich poschodiach a pod jednou strechou. Ale počítaj, že ceny pod 500€ moc nejdu. A najhorší zážitok je obísť si futbalový štadión San Siro, kde to smrdelo smetiskom a chcankami. Zvyšok sa už dočítaš v každom sprievodcovi – 10 vecí čo navštíviť v Miláne.
Pridané: Dnes Autor: nevo Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 10085 | Včera: 224448