Cesta na ďaleký východ

Sobotné servisné práce na Varadere sa akosi natiahli a tak na cca 300 km výlet vyrážame tesne pred štvrtou v zložení Herghott na Varadere a Dadi a Awia na CBR-ke. Ostatným východniarom sa trasa buď nepozdávala, alebo nemali ešte pripravené mašinky.

Pred výjazdom sa ešte Hergi uisťoval, či chcem naozaj absolvovať cestu z Ubľe do Ulíča. Kým na mojej mape bola cesta označená ako vedľajšia (dokonca žltá) na tej jeho to bola len prerušovaná sivá... No ja som sa na tento úsek asi najviac tešil a tak nebolo čo riešiť.

Cesta začala nudným presunom cez Michalovce do Sobraniec. V obci Tibava odbočujeme na sever a so stúpaním do lesov pribúdajú zákruty a aj zábava. Krátku zastávku si robíme pri jednom peknom kostolíku.

Krásnymi a ľudoprázdnymi cestami sa dostávame až do obce Ubľa, ktorá je len 3 km od ukrajinských hraníc. Ukrajinské víza nemáme a tak smerujeme na Ulíč - Trasa Ubľa - Ulíč. Neodradila nás ani značka „prejazd zakázaný“ Cesta je v pohode až do dedinky Ruská Volová. Za ňou však začína drobná enduro vložka. Pre skalných cesťákov však musím povedať, že slovo drobná tu nie je na mieste. Povrch cesty sa mení na šotolinu, kamennú cestu plnú šutrov, sem tam sa však objavujú aj zbytky asfaltu. Varadero sa úspešne derie dopredu, kým CBR-ka s dvomi pasažiermi sa už necíti vo svojej koži.

Varadero vo svojom živle

Cesta sa stáča na východ a kopíruje ukrajinské hranice. Postupne sme vystúpali na vyhliadku a dávame malú pauzu. Hergi si ide spraviť malé foto kolečko na Varane, ktorý si užíva terén, na ktorý bol stavaný. Ďalšia zastávka je až na úseku, kde sa zosunula cesta. Našťastie sa to dá obísť. Spravíme pár fotiek u už sa púšťame bez motora až do Ulíča.

CBR-ka v brode :-))

Čas postúpil a tak štartujeme motory a vyrážame ďalej. Na križovatke bez označenia sa pýtame domácich na smer. Našim cieľom je najvýchodnejšia dedina Slovenska, Nová Sedlica. Krátka zastávka pri drevenom kostolíku v Uličskom Krivom a už sa fotíme pri značke v Sedlici.

Kostolík v Uličskom Krivom a Nová Sedlica

Na konci dediny sa zastavíme pri informačnej ceduli parku Poloniny. Hergi maže zaprášenú reťaz, kým ja som len pridal mazanie na CLS-ku. Tu sa s nami dá do reči miestny chlapík a radí nám, kadiaľ môžeme ísť ešte ďalej. Vraj tuto po ceste pár km je chata. Odtiaľ sa dá ísť pešo na nejakú vyhliadku, na skalu. Keďže je už skoro pol siedmej argumentujeme, že musíme vyrazíť do Košic, no chlapík nás prehovára, že vraj v chate sa môžeme zložiť, ohňa naložiť a prespať. Keďže sme sa nedali prehovoriť láka, nás ešte do miestnej krčmy.

Po pohľade na neúprosné hodinky však sadáme na stroje a vyrážame po cestách znovu na západ. Kvalita cesty odpovedá značenej druhej a tretej triede, to znamená kopa štrku a dier. Nebráni to však presunu okolo 100 km/h, keďže máme k dispozícii celú šírku cesty. Auto tu stretnete veru iba ojedinele.

Cesta cez sedlo Príslop stojí naozaj za to. Kvalitný asfalt však pokrýva množstvo štrku tak „režeme“ zákruty opatrne a vychutnávame si výhľady. Stojíme až pri priehrade Stariná.

Večerná foto pri priehrade Starina

Odtiaľ sa už len presúvame do Vranova s kratučkou zastávkou v Stakčíne. Vo Vranove nás zastavuje defekt na prednom kolese mojej CBR-ky. Po vypustení tlaku z kolesa prichádza na rad defekt sprej, ktorý si plní svoju úlohu na jednotku. Pumpa je vzialená 700 m a tak koleso ešte dofukujem. Mal som mu však asi dať viac času, pretože defekt sprej mi uniká cez dieru von. Po chvíli sa situácia stabilizuje a tak pokračujeme ďalej. Dadi však ide pre istotu s Hergim ma Varadere. Opúšťame pôvodnú plánovanú trasu cez Banské a Herľany a ideme po hlavnej, kde je po ceste množstvo benzíniek (ak by bolo potrebné dofúkať predné koleso). Všetko však ide bez problémov a tak zastavujeme asi o pol desiatej v garáži s cca 300 km na tachometri. Na stretko s Košickými motorkármi nám už čas nevyšiel...

Záver

Trasa výletu je naozaj zaujímavá. Do oblasti Polonin sa určite ešte zájdem pozrieť. Je tu množstvo pôvodných drevených kostolíkov, ktoré stoja za obhliadku. Takisto najvýchodnejší bod SR stojí za zmienku. Už ostáva navštíviť len ostávajúce tri body.

Ak som Vám cestu cez Úhornú odporúčal ako „prejazdnú“ aj na cestovnom stroji, o trase Ubľa – Ulíč to povedať nemôžem. Aj keď je táto trasa na niektorých (možno starších) mapách označená žltou, dnes sa už zjavne nepoužíva. Tomu odpovedá aj jej stav.