In Memoriam Viliam Wachal

Pána Wachala (31.5.1935 - 29.12.2013) som prvýkrát stretol okolo roku 2000 v nitrianskom veteránskom múzeu na Štúrovej ulici. Bol to príjemný človek, ktorý ma s mojimi dcérami nechal preloziť obidve poschodia múzea, ba dokonca som si s ním posedel v miestnej klubovni a mohol som nahliadnuť aj do depozitu.

Naozaj zaujímavý pohľad bol na plechovú lekársku presklenú skrinku s trofejnými cenami a zlatými pohármi. Dievčence nechal vyštverať sa na jeho pretekový motocykel, ktorý bol v múzeu vystavený. Zážitky z múzea som popísal v článku o Reinkarnácii v Nitre na tejto stránke. Chcel som sa s ním znova stretnúť a po niekoľkých rokoch som do Nitry zavítal tiež, no múzeum už bolo zrušené.

Pán Wachal začínal pretekať na Manete M90, keď pracoval v Mostárni Brezno. Vtedy sa blysol na terénnych súťažiach v okolí Banskej Bystrice. Bol naozaj dobrý a jeho zamestnávateľ mu umožnil upraviť si podnikový motocykel Jawa 250 Pérák. S týmto silnejším strojom sa zúčastňoval pravidelne najskôr terénnych a neskoršie cestných okruhových pretekov po celom Slovensku.

Dosahoval naozaj dobré výsledky. Vystriedal viacero strojov vo svojej kariére cestného pretekára. Ako zanietený motocyklista sa aj v zrelšom veku stále pretekal. Na svojej ČZ sa pravidelne zúčastňoval Veľkej ceny veteránov pod Pezinskou Babou. Stretával som sa s ním vždy ako to bolo možné, keď ako nezničiteľný senior pán Wachal chodieval na všetky akcie pod Pezinskou Babou. Bude to naozaj pod Babou smutné bez Milana Grégra a bez pána Wachala.