Reinkarnácia, či prevteľovanie, veteránov na Slovensku - múzeá v Nitre

Priamo v meste, ak si dobre pamätám z detstva, boli tri rovnaké budovy, kde boli obchody s priemyselným tovarom a nábytkom. Tieto budovy na Štúrovej ulici po revolúcii (1989) už neplnili obchodný účel, ale v jednej sa usadili veteránisti. Ich Veterán Moto Múzeum Nitra na Štúrovej ulici bolo začlenené do Mestského Múzea Historických Vozidiel Nitra. Jeho exponáty boli zväčša motocykle a bicykle a tiež autá. Tieto boli naozaj vzorne zreštaurované, rozložené na dvoch poschodiach.

Na prízemí boli vystavené poväčšine motocykle so sidecarom. Priestor tam mali značky BMW (zastúpená modelom BMW Sahara), Zűndapp zastúpená predvojnovým dvojvalcom Boxer. Tento typ motora má aj produkt z bývalého ZSSR a to M72. Tento motocykel predstavuje motorizáciu po II. Svetovej vojne na 1/6 sveta. Motocykle M72 sa v ZSSR začali vyrábať na základe zmluvy Ribentrop-Molotov o výrobe motocyklov BMW-R71 pred II. svetovou vojnou. Boxer motor bol teda používaný na obidvoch stranách fronty počas vojny. Vystavený scivilizovaný M72 bol z roku 1951 a objem motora je 745 cm3 s rozvodom SV.

Prízemie vkusne dopĺňali štvortaktné dvojvalcové JAWY 500 buď sólo alebo so sidecarom spolu s predvojnovou ČZ 350 vybavenou štvortaktným jednovalcom. Aj táto ČZ bola so sidecarom. Na tieto exponáty nadväzovali aj ďalší klasici Ogar, Walter, Manet, JAWA a ČZ. Tieto ale boli rozmiestnené na poschodí. Neďaleko rezu leteckého motora sa vynímala JAWA-OGAR 350 z roku 1948.

Ďalšie exponáty sa venovali ďalšej nemeckej značke DKW. Tieto vo svojej sekcii vytvárali celkový prierez produkcie od najmenších až po veľké dvojtaktné dvojvalce z éry Autounion DKW. Značku založil dánsky prisťahovalec S. Rasmussen v Zchopau v roku 1919. Tieto motocykle mali objem motora 500 cm3 a vzduchom chladené dvojvalce. Model SB 500 bol z roku 1934 a vedľa neho mladší model NZ 500 z roku 1939. DKW založila tradíciu výroby motocyklov v ktorej Nemci pokračovali pod značkami IFA, MZ až po dnešnú MuZ.

Pretekárske motocykle tam mali podobne ako v iných múzeách svoje miesto a dokumentovala to upravená ČZ 150 s veľkou aerodynamickou kapotážou. Táto bola z obdobia roku 1955 a bolo ju vidieť aj na veteránskych podujatiach pri Pezinku.

Múzeum malo svoju klubovňu a depozit s motocyklami pred renováciou. Príjemné bolo, že aj napriek tomu, že depozit bol pre verejnosť neprístupný, tak nás tam sprievodca pustil a priblížil osudy vozidiel v nálezovom stave, pred reštaurovaním ako aj tesne pred vystavením.

Žiaľ nebolo tomuto múzeu dopriate prežiť milénium. V tom období toto múzeum nebolo v okolí Nitry osamotené. Mal som ambície navštívíť súkromné „Múzeum Motocyklov“ vo Veľkej Doline neďaleko Nitry. Žiaľ jeho majiteľ pán Bartakovič nebol doma a jeho mama ma do priestoru múzea pustiť nechcela. S odstupom času som sa dozvedel, že sa tieto dve múzeá zlúčili a prispel aj kamarát pána Bartakoviča pán Peťo. Žiaľ aj toto zlúčenie nezažehnalo zatvorenie múzea.

Človek sa rád vracia na miesta, ktoré ho nadchnú svojou charizmou. U mňa je to tiež tak, preto som v nasledujúcich rokoch chcel absolvovať s rodinou aj ďalšie návštevy múzeí v Nitre. Podarilo sa mi to až s odstupom času, keď sme navštívili Poľnohospodárske Múzeum pri Agrokomplexe. Bol som nadšený jeho exponátmi. Videl som tam exponáty, ktoré mi boli nejako povedomé.

Bola to vlastne reinkarnácia, čiže prevtelenie na nitriansky spôsob. Niektoré exponáty sa teda presúvali. Najskôr bolo múzeum na Štúrovej ulici. Nezávisle na ňom vzniklo súkromné múzeum vo Veľkej doline. Tieto neskoršie splynuli a sídlo bolo tiež na Štúrovej ulici. Po jeho zániku sa väčšina exponátov premiestnila do múzea v Agrokomplexe.

Súčasnosť je taká, že zrejme už zaniknuté múzeum asi niekto ťažko obnoví v takej podobe a v tom istom priestore ako tomu bolo kedysi. História, ale nepozná pojem „definitívny koniec“. Preto verím v nitrianske prevtelenie a nedočkavo čakám, že nitrianske veterány si nájdu svoje priestory na vystavenie.

Zväčša motocykle rozmiestnené pod krídlami práškovacieho lietadla a vrtulníka vkusne dopĺňajú poľnohospodársku techniku z rôznych časových období. Nákladné veterány (hasičské striekačky) sú tiež opodstatnené medzi traktormi, kombajnami, pretože pri žatve boli a sú vždy v pohotovosti. Práve na poliach sa stretali klasické motocykle agronómov, či skupinárov s parnými lokomobilami, keď orali tesne po vojne. V poľnohospodárskom múzeu sa teda stretli veterány všetkých druhov – poľnohospodárska technika (o ktorej som sa zmienil v „Hospodárskom Yongtimery“), železničná úzkokoľajná technika a veteránske motocykle a autá.