Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 14.01.2014 Autor: mzetz150
Čitatelia: 16928 [Mototuristika - Európa - Výlet]
Skúšam miestnu eko-mašinu |
Nedorozumením sa dostávame na Falkertsee Falkertsee, ale nie je čo banovať je tam krásne. V Paternione hustne premávka. Horským prechodom pokračujeme do Herrmagoru – krajina a kultúra Ztalianovitieva. V Herrmagore na benzínke stretávame gang skútristiek v šatičkách, natankujú za 3 E a so bzukotom včeliemu úľu vlastným zmiznú. Posledný pass v Rakúsku (Naßfeld) Nassfeld Pass (Passo di Pramollo) je úplne skvelý, klopím to čo mi brašne dovolia :D. Sme na vrchole a začína sa útrapa menom Taliansko, nadol je len cesta 3. triedy a pochybnej kvality.
Vstupujeme do Talianska |
Hneď za vrcholom sa porúča aj navigácia a odmieta navigovať v Taliansku, preto sa strácame hneď v prvom mestečku. Tolmezzo, Villa Santina – dávame si pizzu a oddychujeme v tieni. V budove je krásnych 33°C, motorky sa rozpaľujú vonku. Ešte šťastie že moja motorka nie je vybavená núteným chladením chladiča, inak by som mal výčitky, že sa prehrieva. Pohybujeme sa v okolí Ampezzo a trielime na passo Rest Passo Rest, navigácia 0 bodov. I keď to názov evokuje, moc rest to nebolo. Nedoporučoval by som tam ísť na večer (dlhý úzky pomalý). Prechod sa trochu preťahuje. Tramonti di Sopra – navigácia už nevie v ktorej krajine sme, blúdime po SP62, kde dostávam krízu, trápime sa. Som vyšťavený a unavený z tepla. Našli sme pochybné napájadlo, možno zvieracie v Andreis. Pred pitím sa okúňame, ale Andrej tam vstrčil hlavu a napil sa ako ťava. Keďže sa mu nič nestalo, tak som sa napil aj ja : ). Nachádzame cestu SP251 – ktorá je úžasná. (Bárcis, Lago di Bárcis) Okolo Lago di Barcis, cesta SR251 . S poslednými lúčmi slnka sme dorazili do Belluna, kde sa začala kalvária s ubytovaním. Nakoniec sme sa nejak dorozumeli a poslali nás do IGLU (zmrzlinárne) na privát. Človek by nečakal horko na izbe v zmrzlinárni. O 10 večer bolo ešte 28°C. Talián chcel za cimru 27 E bez fruštuku za osobu. Pred spaním škrtáme odvážne plány jazdenia po Taliansku, aby sme sa vrátili do konca schválenej dovolenky. Andrejovi sa dnes pokazil mobil, vypol sa a zostal mŕtvy. Odvtedy len posmrtné vibrácie a displej čierny. Taliansky zmätok bol asi silné kafé na severskú Nokiu. Celodenná navigácia ostáva už len na mojom telefóne.
Opäť vstávame s hydinou, vyrážame na plné cesty, tankujeme drahý italský benzín. Kotúľame sa na Feltre a potom smer Passo Grappa. Krajina je južnejšia, cítiť vnútrozemie, sucho a teplo. Stúpanie na Grappu je dlhé ale rýchle. Na vrchu nás privítajú horské lúky, kde nachádzame Zimmer frei. Nasleduje niekoľko km prejazd po horských lúkach, krásna scenéria, vojenský vysielač a výhľad do hlbokého údolia.
Monte Grappa - čo som to len zabudol? |
Monte Grappa - tam hore niekde je vysielač |
Naopak klesanie je dlhé a únavné, ostré zatáčky so štrkom a to teplo... Bassano del Grappa – útrapa pokračuje, rušíme ďalšie cesty v danom pohorí, v horúčave a silnej premávke smerujeme do Treviso, Porderome a Udine. V Tarcente si dávame okruh v Julských alpách po hranice so Slovinskom, cesty sú krásne ale pomalé, neoznačené a dlho mimo civilizácie. Cesta bola tak na 2-ku, 30-40 km/h, nestretli sme žiadnych ľudí, ani autá. Navigácia sa stratila, a smerové šípky posielali do dedín, ktoré nie sú ani v autoatlase. Dochádza nám benzín, skracujeme okruh a sme radi že sa nám na výpary a s vypnutými motormi podarí zplachtiť do Attimis. Tankujeme na benzínke, ktorú obsluhuje talianský Argentínčan a nemožno sa s ním dohovoriť kde je pizzeria. Nakoniec vlčíme v Tarcente. KaTeM zdraví motorkára, ktorý si to následne s Banditom ustelie na prechode pre chodcov, kde dostal šmyk na predné koleso. Po večeri rušíme pomalé okruhy v Julských alpách a presúvame sa po peknej strade SR13 cez Moggio do Chiusaforte. Tu sa ubytujeme u vydridušky, čo nevie ani po EN, DE ani posunky. Platíme 30 E/os – hold prišli sme neskoro a žiadne iné ubytko nebolo. Na ubytovni sme sami. Večer si prejdeme podhorské mesto, vyfotíme rieku a dojedáme kaizerkové zásoby.
Chiusaforte v noci |
O 7 vstávame ako Bob a Bobek, balíme sa a mažeme reťaze v hesle „kdo maže ten jede“. Po krásnej SP76 smerujeme do Slovinska na Passo di Predil Passo di Predil, priesmyk do Slovinska (za zmienku stojí vracák v tuneli). Scenéria a vychádzajúce slnko je úžasné.
Passo di Predil - zrána |
Vstupujeme do Slovinska |
Podľa informácii z motoride, táto značka upozorňuje na rekord miestneho jogurťáka, ktorý to položil a ešte 6 km sa šúchal! Obrovská radosť keď opúšťame Taliansko a vstupujeme do Slovinska. Hneď odbočka na Mangart Priesmyk Mangart, ale kača páľené - je tam zákaz vjazdu motorových vozidiel. S dlhým nosom klesáme na Bovec. V kempe stretáme peknú SlovEnku : ) - Andrej sa čuduje, že je tým „Slovincom“ dobre rozumieť. V Kobaride ideme navštíviť Kobaridské múzeum WWI Múzeum 1. Svetovej vojny Kobarid – ako sme sa dočítali v jednom cestopise. Pani je veľmi ochotná a múzeum je vskutku zaujímavé. Konečne som sa dozvedel kto bol v 1.Sv.Vojne s kým a proti komu!
Andrej pred múzeom 1.Sv.Vojny v Kobaride |
Pridané: 14.01.2014 Autor: mzetz150 Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 160996 | Včera: 218988