Ako sme sa s pérakmi vydali do sveta 2/2

Po výdatnom obede vyrážame ďalej, prechádzame okolo Omladinskeho jazera a smerujeme do Rijeky. Premávka sa zhusťuje a my cítime, že sa blížime k pobrežiu. Prichádzame do Rijeky, kde je doslova peklo. Neskutočne vysoké teploty a premávka v najvyššej špičke. V pláne sme mali prejsť magistrálu po pobreží, ale keďže sa premiestňujeme štýlom brzda-plyn, rozhodujeme sa pre menšie zlo. Tým je v našom prípade cesta po diaľnici vnútrozemím Istrie. Čaká nás 60 km diaľnice, z čoho máme mierne obavy, keďže naše krásky sú vzduchom chladené, ale v takýchto teplotách ťažko hovoriť o chladení. S napätím si udržiavame konštantnú rýchlosť a sledujeme zvuky motorov. Pre istotu si robíme zastávky ak je k tomu vhodná príležitosť. Kilometre ubiehajú a my šťastne vidíme na tabuliach nápis Brijuni. Konečne schádzame z diaľnice do dedinky Fažana, ktorá sa na nasledujúce 3 dni stáva naším domovom. Počas pobytu sme si pozreli neďaleké mesto Pula a jeho pamiatky, užili si plavbu okolo národného parku Brijuni a kúpanie sa na ostrove Svätého Jerolima.

Pekne oddýchnutí sa vydávame na cestu späť. Tentoraz nevyužívame diaľnicu ale radšej sa držíme bočných ciest.

Máme v pláne ešte 2 ciele, a to Bohinjske jazero a Grossglockner. Postupne smerujeme na sever a opúšťame Chorvátsko. Pokračujeme ďalej okolo talianskych hraníc a robíme si prestávku v Lipiciach. Nemáme veľa času, keďže do večera chceme byť pri Bohinjskom jazere. Pokračujeme ďalej severne krásnym Slovinskom. Schválne si vyberáme bočné trasy plné kľukatých horských cestičiek.

S približovaním sa k našemu cieľu už pociťujeme značné ochladenie, ktorému napomáha hmla, ktorá nás veľmi neteší. Keď však prichádzame k Bohinjskemu jazeru, naše dychy sa zastavujú. Nádherné jazero obklopené obrovskými horami zo všetkých strán. Na kraji jazera nachádzame kemp, kde si rozkladáme stany a ideme si pozrieť jazero a jeho okolie. Kryštálovo čistá voda jazera plná rýb je fascinujúca. Po pár metroch od brehu je vidiľné ako sa dno jazera stráca, keďže jazero dosahuje hlbku 45 metrov a je najväčším jazerom v Slovinsku. Doktor si nedokáže pomôcť a ide na chvíľku odskúšať vodu napriek tomu, že nie je najteplejšie.

Ráno vstávame, dojedáme zvyšky chorvátskej slaniny, ktoré sme si nabalili a síce neradi, ale lúčime sa s Bohinjským jazerom. Kontrolujeme zásoby oleja, a keďže Kukymu a Doktorovi papajú mašiny o čosi viac než môj perák, zisťujú nedostatok oleja. Ja mám oleja dosť, ale rozhodujeme sa, že posledný cieľ radšej vynecháme z nášho plánu a vydáme sa na cestu domov.

Pokračujeme na západ a po pár kilometroch míňame ďalšie nádherné jazero. Tentoraz je to jazero Bled, ktoré je turisticky ešte známejšie ako Bohinjske jazero. Postupne prechádzame Slovinsko smerom na Maribor, kde mierne blúdime, ale napokon sa nám darí z blúdiska výjsť. Zvažujeme, že po ceste späť pôjdeme časť cesty Rakúskom, ale napokon predsa prechádzame do Maďarska. Pomaly sa stmieva, a tak rozbaľujeme stany na odpočívadle v lese. Kuky ma prehovára, že je zbytočné rozbaľovať obe stany, tak rozkladá svoj akciový stan z Kauflandu, čo bola veľká chyba :D O polnoci prichádza búrka a ja sa budím na kvapkanie vody na tvár. Nedá sa nič robiť, Kuky musí isť do dažďa prekryť stan mojím. Veď napokon pochybil jeho akciový stan :D

Po prebdenej upršanej noci nám nerobí problém ráno vstať zavčasu. Balíme premoknuté veci na motorky s odhodlaním uraziť 500 km sa vydávame na cestu. Celá obloha je zatiahnutá a dážď neustáva, čo nám nezlepšuje náladu. Máme jedno šťastie, že sme si kúpili nepremokavé komplety, ktoré síce chránia pred dažďom, ale chlad prepúšťajú. Postupne pokračujeme smerom na Szombathely a následne na Gyor. V takomto počasí už nemáme chuť si robiť prestávky, a tak razíme rovno domov a prechádzame maďarsko-slovenské hranice v Komárom.

Keďže chceme byť doma čím skôr, rozhodujeme sa pre cestu R1. Postupne pokračujeme cez Hurbanovo, Dvory nad Žitavou, Vráble a následne sa pripájame na rýchlostnú cestu. Bez obáv zo zadretia to tlačíme, koľko len naše stroje dajú. Z hlavného ťahu schádzame do dedinky Sliač, kde si robíme čajovú prestávku u mojej rodiny. Čas máme dobrý a domov to máme už len 170 km, takže pokračujeme v ceste. Dážď nás sprevádza celý deň a na Slovensku tomu nie je inak. Postupne prechádzame Čertovicu a prichádzame do Popradu. Tu sa končí Doktorova cesta, podávame si ruky a s Kukym pokračujeme domov. Domov prichádzame podvečer, šťastní a plní zážitkov.

Skúsenosti:

Pri svojej ceste sme prechádzali Slovenskom, Maďarskom, Slovinskom a Chorvátskom. Až na pár neohľaduplných vodičov sme sa stretli len s pozitívnymi príhodami. Zo všetkých krajín sa nám najviac páčila jazda Slovinskom. Celkovo sme prešli 2350 km

Záver

Približná spotreba mojej jawky bola cca 4 litre. Kukymu a Doktorovi spapali mašinky o čosi viac. Celkové náklady na celý výlet boli približne 500 eur, pričom najväčšia čiastka padla na tankovanie.

Po ceste sme mali drobné opravy, ktoré sme však vyriešili a nepostretla nás žiadna prekážka, ktorá by náš výlet zrušila. Tento výlet nás naladil a na rok si pripravujeme ešte dlhší výlet. Ak by mal niekto záujem sa k nám pridať (samozrejme na jawke), pokojne sa mi ozvite a podnikneme spoločnú cestu. Jawe zdar!