Horami a dolami, plážami a moriami, cestami a necestami krajinou dvojhlavého orla alebo naša Albania tour 2013 – prvá časť 2/3

Najedení za sprievodu posledných kvapiek dažďa smerujeme do srdca Durmitoru.

S jazerom Piva

Najprv nie moc zaujímavá úzka cesta spojená s dažďom sa onedlho mení na to pravé motorkové. Po chvíli nás počasie prestane napínať, a hory majú opäť modré pozadie. Úzka asfaltka stúpajúca pomedzi skaliská nám poskytuje úžasné výhľady. Sem tam je táto cesta lemovaná „pocitovo veľmi príjemnou“ priepasťou. Každých ani nie sto metrov stojíme a fotíme. Ten istý postup volia aj maďarskí mototuristi, s ktorými sa tu stretávame a stále obchádzame asi 20 krát. Pri jednom z najznámejších vrchov Durmitoru – Prutaši nachádzame kus snehu. Ten razom všetkých dospelých ľudí mení na malé deti, ktoré akoby videli sneh prvý raz.

Kúsok snehu a meníme sa na malé deti

Krásne objekty vôkol nás neutíchajú a tak si ideme oči vyočiť a foťáky vyfotiť, až sa foťáky skoro prehrievajú.

Hory Durmitoru

Nabití krásou, ktorú naše oči zočili prichádzame do Žabljaku a zastavujeme pri miestnom shope či skôr šope. Okolo prefrčí partička českých motorkárov cenduristov, partička ktorú sme ráno videli v kempe pod nami. Búrkové mračná pred nami neveštia nič dobré. Z obchodu vychádzam s náručou plnou 7 Days-ov a rovno skáčem na motorku a spoločne utekáme pred dažďom kúsok späť do neďalekého kempu. Len tak tak zoskakujeme z motoriek a utekáme sa skryť do altánku pred obrovskou búrkou. Ten istý postup zvolila aj partička spomínaných Čechov, ktorí už sedeli v altánku vedľa. Začínajú riadne blesky a tí čo chceli volať domov, radšej nevolajú, a ja rýchlo vypínam komunikátor. Cena chatky je 6 či 7 eur, dážď vyzerá byť pretrvávajúci, takže nie je čo riešiť. Zároveň je to túto dovolenku moja prvá a zároveň aj posledná noc na posteli. Keďže dážď stále neutícha, sedíme v altánku možno aj dobrú hodinu. Neskôr sa presúvame do kuchynky, kde už sú aj bratia Česi. Trochu sa pozoznamujeme, aj keď ja som im už známa z cendura. Respektíve môj vrkoč im je známy a podľa neho ma poznajú. Bedničky s pivami sa rýchlo tratia a zábava graduje. Českí bratia majú so sebou aj speváka, ktorý je ako jubox. Len neviem prečo keď niečo spieva, tak vždy ukazuje na mňa.

SK – CZ Žabljak moto párty

Neskôr s českým spevákom dávam duet aj ja a to už celý Žabljak vie, že sa niečo deje.

Tento deň sa stáva výpravným rekordom čo sa týka prejdených kilometrov, ale okolité scenérie nám nedovoľovali iba tak prefrčať okolo.

Ďeň štvrtý: Žabljak – Mojkovač – Kolašin – Gusinje – Vermosh – Tamara – 207 km

Ráno je veľmi výdatne, lebo Česi varia a ponúkajú aj mňa. Ja mam zasa problémy so štartovaním, ale už s úsmevom prichádzam na to, že aj včera aj dnes mi nejaký srandista vypol prívod paliva. Česi smerujú do Kosova ale kus cesty máme spoločnej, takže spoločne vyrážame v ústrety kaňonu rieky Tara, ktorý je druhým najväčším kaňonom na svete. V počte 15 motoriek tvoríme dlhú kolónu, ktorá smerujeme k známemu mostu ponad Taru. Kaňon je súčasťou národného parku Durmitor a aj vďaka tomuto kaňonu je park zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Most ponad Taru

Na moste sa zastavujeme trochu sa po ňom poprechádzať a nakúpiť pár suvenírov. Spoločne pokračujeme krásnym kaňonom opäť s množstvom šutrov napadaných na ceste.

Kaňon rieky Tary