Ňadran kanón túr 2013 1/3

Plán bol tento krát sólo s batôžkom (manželkou). Ja by som jazdil každý deň a nemám veľmi v obľube teplo, jej by stačila krátka romantická vychádzka a teplo miluje. Koľká to úžasná zhoda duší! Ako z toho von? Kompromis! (čiže krátka romantická vychádzka a teplo). Smeroval som to na jún, alebo september, kedy nie sú echtovné horúčavy, ale ani celkom zima. Smer bol vcelku jasný od začiatku, Jadran. Čiže nájsť po ceste niečo zaujímavé a navrhnúť trasu tak, aby sme denne robili max 300-400 km. Pravdupovediac nie som v kondícii hltača tisícok kilometrov (ročne urobím cca 8.000 km).

Príprava motorky bola vymyslená na základe predchádzajúcich kratších moto dovoleniek: prečalúniť a zmäkčiť sedadlo, prerobiť kolesá na bezdušové a domontovať zásuvku na 12V.

Deň prvý: 8.6.2013, Veľký Krtíš - Hévíz, Maďarsko 350 km

Keďže sme obidvaja s manželkou boli ešte v piatok v práci, tak sme veci zbalili len večer pred odjazdom, ráno ešte posledné drobnosti a vyrazili sme o 9.30. Počasie sa začalo zlepšovať, meteorologické servre som sledoval možno tak často, ako chudáci, čo ich topili rieky (v piatok na Slovensku kulminoval po povodniach Dunaj). Ale predpovede boli priaznivé a pozitívna myseľ robí zázraky!

Cesta viedla cez Slovenské Ďarmoty okreskami smerom na Vác. Od Vácu po Budapešť po rýchlostnej ceste. Na čerpačke pred Pešťou ešte kúpiť „hetymatricamotorka“, čiže diaľničný poplatok (neviem po maďarsky ani ň, túto frázu som si zapísal ako ťahák od kolegu). Sranda bola, keď sa ma sympatická Maďarka ešte 2x niečo opýtala. Prvý krát som pokrútil hlavou, že nie a druhý krát som ju chcel potešiť, tak som prikývol. Zaplatil som a bolo! Netušil som, že maďarčina je taká jednoduchá!

Vždy keď som v minulosti cestoval cez Pešť smerom na juh, tak som zablúdil. Nakoľko Maďari už majú takmer dokončenú diaľnicu M0- obchvat Budapešti, tak moja voľba bola jasná, aj keď je to po obchvate ďalej o cca 40 km. Musím ich pochváliť, lebo značenie sa zlepšilo, po M0 nie je čo pokaziť.

Keď som sa nasmeroval na M7-Balaton, tak som sa uvoľnil a odvtedy sa mi išlo perfektne, užíval som si to. Počasíčko ako z motorkárskeho žurnálu, polo oblačno, teplota 21 až 26°C. Keď sme boli v cca 1/3 Balatonu z jeho západnej strany išli mračná a búrka, ale našťastie sa tam omotali okolo kopčekov a my sme cestovali v suchu.

Ani som sa nenazdal a odbočovali sme na Hévíz. Ten je značený perfektne, lebo je to dosť navštevované kúpeľné mestečko.
Po ubytovaní v staršom Pannon hotelíku sme sa šupli do plaviek a cvalom do termálneho jazera.

Koľká to úžasnosť! Spotený a usedený sa čvachnúť do vody teplej 31°C (vzduch mal 26°C). Je sranda plávať pomedzi lekná a pozorovať, ako Ťa obhrýzajú maličké rybičky. Na dôvažok mi predviedli akvabelistické číslo, zaplávali hore bruškami. Ale už tak aj ostali. Výstraha pre preživšie rybky: nepúšťať sa do upotených motorkárov!

Z jazera ma po dvoch hodinách vyhnala vidina papanice a hlavne oroseného moku. Maďarské haláslé (rybacia polievka) je tradične úžasné. V mikrokotlíku nám každému doniesli myslím viac ako pol litra polievky s kusom asi žraločieho, alebo nejakého takého stehna. Mal som veľké oči, že dám ešte perkelt, ale zvolil som radšej dve pivká a skoro som praskol. Cestou ešte fľaška Egribikavériku ku kartám a potom už len veľmi príjemne unavený do postieľky.

Deň druhý: 9.6.2013, Hévíz, Maďarsko - ostrov Rab, Chorvátsko, 410 km

Po raňajkách zbaliť veci a šup do sedadla. Z Hévízu ku Chorvátskym hraniciam Letenye - Goričan je to cca 60 km, cesta ubiehala ukážkovo, slnečné ráno, príjemne chladné, na nebíčku sem tam mráčik. Na hraniciach predo mnou iba jediné auto, maďarský colník vypýtal pasy, tak som aspoň otvoril helmu a stiahol kuklu pod bajúz, reku či ma spozná. Zo slušnosti som sa opýtal, či treba aj helmu dole, iba mávol rukou, že nie. Od 1.7.2013 bude Chorvátsko členom EÚ, tak bolo cítiť, že už z toho nerobia žiadnu vedu. Pri chorvátskom okienku to isté, mladá babenka sa opýtala kam ideme, ja reku otok Rab, to zareagoval jej kolega, že na Rabe je pekná rajska plaža, že aby sme tam išli. Diaľničný presun ďalej na Zagreb, Karlovac až po odbočku na Senj prebehol v pohodičke. Jediná zaujímavosť bola, keď som vošiel do tunela, tak vďaka kanonáde z mojich výfukov utekali údržbári aj potkany rýchlo von. Po výjazde z tunela sa objavila chyba komunikátora - nerozumel som batôžku nič a ani ona mne. Ale keď nám odľahlo v ušiach, tak zase všetko fungovalo normálne. To asi ten chladný hrvatsky vzduch!

To pravé orechové jazdenie začalo po odbočke z diaľnice na Senj. Tie chorvátske zákruty milujem! Len jedno veľké bacha: neviem čím to je, ale pri mori to na cestách niekedy šmýka za sucha (asi prach zo skál) a za mokra ani nehovoriac. Bol som ful nabalený, tak len defenzívne na kochačku. Vážil som pre zaujímavosť pred odchodom batožinu: vrchný kufor 14 kg, bočné kufre 2x 12 kg, tank vak 7kg a rolka 3 kg. Spolu 48 kg! Skoro mi oči vypadli. Je jasné, že takto nabalený nemám priestor na chyby.
Kompou sme sa previezli z Jablanacu na ostrov Rab. Vlastne kompa už nejazdí z Jablanacu, ale presunuli celý prístav a volá sa to Stinica.

Príjemná reklamácia po zakúpení lístka bola, keď som zistil, že batôžtek platil nejak málo kuna. Zarátaná bola motorka a jedna osoba. Keď som to z obavy, že ma drsný prevozníci hodia do mora reklamoval u chlapa za okienkom, iba prehodil, že danas maju motorkari akciju. Vďaka, dám o jedno pivko na zdravie hrvatskim biletárom viac!

Po vylodení na Rabe som si na prvej väčšej križovatke pripomenul, že pravidlá cestnej premávky Chorváti chápu odlišne, ako my: bol som na hlavnej ceste, v križovatke z vedľajšej cesty stálo veľké JCB-éčko. Chlapík stál, keď videl, že ho vidím, tak vyštartoval a suverénne prešiel križovatkou. Toto sa mi stalo na Rabe viackrát. Ale je zaujímavé, že ma vedome ohrozili až potom, ako videli, že ich už vidím. Asi nejaký miestny folklór. Ale trenky som musel oprať.

Nasledovalo ubytko v hoteli Carolina v časti Kampor, 6 nocí, aby si batôžtek užil. Ale to ešte drahá nevedela, že sa bude jazdiť po ostrove! Ale čo neurobíš pre lásku svojho života, že? Ostrov Rab je neveľký, odhadujem to na dĺžku 20 km, ale je tam mnoho nádherných zákutí. Zvlášť odporúčam tým bajkerom, ktorý si radi pojazdia ľahké šotolinové off vložky v tejto časti ostrova je plno cyklistických trás, ktoré Ťa vždy dovedú k nejakej maličkej plážičke, utopenej v zeleni stromov, takže súkromia tu je habakúk.

Samozrejmosťou na Rabe je navštíviť Rajskú plažu v časti San Marino ocenenú modrou vlajkou. Je to dlhá zátoka s pieskom a plytkou vodou. Tým, že je plytká je aj teplejšia. Inak ja osobne preferujem kamenisté pláže, lebo na tej pieskovej som mal piesok nalepený aj tam, kde Ťa práve napadlo.