Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty cestopis!

Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač

Aké boli zimné stretnutia motorkárov 2/2

 Zdieľať

Pridané: 26.03.2004 Autor: Natalka
Čitatelia: 17237 [Novinky]

Pri dohadovaní na inom mieste stretnutí padlo niekoľko návrhov, ale k ničomu to vlastne neviedlo. Tak sme sadli s Vadimom do auta za začali obehávať všetky väčšie bary, krčmy a reštaurácie. Po trojhodinovej štafete sme konečne našli – Šport hotel Trnávka, kde k nám boli veľmi milý, prostredie mi maximálne vyhovovalo, keď som zbadala tie pohodlné kreslá, stolný futbal a šípky, dlho som nerozmýšľala. Tak nejako som si predstavovala aj prístup voči „zákazníkom“. Pristupovali profesionálne, čo sa s nervóznym Vladkom z Heleny nedalo porovnať. Miestnosť som si hneď zarezervovala, objednala dva sudy piva a na večeru grilované rebierka.
Teda štvrtá akcia sa blížila – prvá po novom roku 07. 01. 2004. Odznaky navrhoval a sponzoroval Herghott, ktorý situáciu naozaj vystihol. Práve v tom čase si kúpil auto (odznak č. 4). Prvý na „mieste činu“ bol Ferko (majiteľ historicky nového Ural-a). Po ňom som prišla ja s Balvanom a tiež po prvý krát prišiel klub „The Kings of two wheels“. Ľudia sa začali schádzať, všetci očarení novým prostredím. Atmosféra bola fantastická, zábava uvoľnená a obsluhovali nás tri veľmi príjemné čašníčky, no na mená si už nespomínam. Prišla desiata hodina a na scénu nastúpila striptérka, ktorú sme dostali ako darček od majiteľa podniku (myslím, že to bola miss strip česko-slovensko 2003). Najprv začala vrtieť telíčkom pred triezvym Lupusom, ktorý postupne menil farby, potom sa presunula k Feschimu, ktorý pokojne fajčil cigaretku nad jej prsiami a lapal dych pred jej sexi prdelkou. Teraz si predstavte takú scénu, keď indiánsky benjamínek Spyke prechádza s prázdnym tanierom a plnými ústami prežúvajúc okolo striptérky, ktorá sa snaží zo seba vydať maximum, so slovami: „Slečna dovolíte? Chcem to odniesť!“. Striptérka sa zo slušnosti uhla, usmiala ... a zase k Feschimu. Ten sa z toho myslím spamätáva ešte do dnes, tak ho očarila!!! Alebo on ju???

Okolo jednej hodiny sa začali Baróni chystať domov – vlastne pán prezident sa začal chystať a zvolávať zvyšok klubu. Triezvy Lupus už oblečený zistil, že to s nimi nebude mať také jednoduché. Chlapci totiž stihli za večer vypiť asi 13 litrov bieleho vína, no ešte pred tým im Lupus sľúbil, že ich odvezie domov. Všetko začalo prebiehať asi takto: Jožko si zapálil, Cicko naštvaný, že sa nikto nehýbe opäť vyzliekol bundu, Jarko si medzi tým ešte objednal, Lupus zavelil – „Ide sa!!!“, tak sa všetci opäť obliekli. Lacko sa zahovoril, Lupus si zapálil, Jožko sa zase vyzliekol, Jarko sa chytil stolného futbalu, Peťo šípiek a Lupus zase zavelil – „Ide sa“!!! Tak sa zase všetci obliekli. Kým sa ešte rozlúčili, Jožko s Malým Jarkom si medzi tým zasa niečo objednali, Lacko už čakal medzi dverami, Lupus zase zavelil... keď sa už konečne všetci presunuli k autu, nastalo približne tridsaťminútové nastupovanie šiestich (ozajstných) chlapov do Lupusovej Fabie, ktorá len len že nerozčapila svoje štyri kolesá do strán. Bol to naozaj pohľad pre bohov!
Účasť bola pre moju radosť vysoká na to som prideľovala novému prostrediu. Pri ukončovaní akcie, kde nás ostalo už len pár sme skonštatovali, že počet zúčastnených sa vyšplhal na 50 kusov. Rebierka chutili všetkým, dokonca ich bolo málo objednaných a dva sudy piva sme popri tej zábave nestihli vypiť.

Blížila sa februárová akcia. Okrúhla. Piata. Odznaky som si tento krát zobrala na starosť ja. (odznak č. 5) Zavolala som Rišovi do Šport hotela, ktorý sa o nás úžasne stará a varí nám, a objednala som o pár rebierok viac ako minule. Druhý februárový utorok – 10. 02. 2004 – mi telefóny vyzváňali ostošesť. Motorkári si u mňa potvrdzovali termín a ja som v ich hlase cítila nedočkavosť a netrpezlivosť. Svoju účasť mi dokonca potvrdila motožena z Prahy, Čendina, ktorá je úžasný človek, veľmi dobrosrdečný a dobroprajný. Je majiteľkou „rudé Banditky 600“ a nie raz som mala možnosť vidieť, aký je to skvelý pilot. Vzala si teda dovolenku a len kvôli stretnutiu cestovala 5 hodín vlakom. Počkala som ju na stanici, a vybrali sme sa smerom „Šport hotel Trnávka“ Vonku už stepoval nedočkavý a večne telefonujúci Luky. V bare nás čakal klub Králi dvoch kolies – samozrejme stále vysmiaty Andy a zástupca Easyriderov – Robo. Chvílu na to prišiel Drtiplast so Silviou, Freedom, Luky a ešte chvíľu sa čakalo na indiánov kvôli pláne cesty do Rumunska. Roztvorila sa mapa a šesť ľudí skláňajúcich sa nad ňou začali behať prstami po farebne vyznačených cestičkách. Pri ich prekrikovaní si už nespomínam, či to bol Pagáč, čo chcel ísť najprv k moru a potom do hôr, alebo Drtiplast, ktorý sa chcel dlhšie čvachtať v slanej vode, alebo Freedom, ktorý chcel ísť pozrieť na nejaký Rumunský cintorín... No plán cesty na leto do Rumunska a Bulharska prebiehal na plné obrátky.
Tiež sa na mojej akcii po pätnástich rokoch stretli otec so synom, porozprávali sa, ale o čom, to naozaj neviem. Ale každopádne ma to veľmi teší. Aj Evžen prišiel na prvé stretnutie ako poľovník a na piatom bol už potencionálny kupca motorky značky Ural – čo má určite na svedomí Fero!
Na druhý deň mi motožena Čendina poslala článok z utorkovej akcie, ktorý je príliš dlhý tak len v skratke: „ ...ve stavu hodném psychiatrickému ústavu se ozve blonďatá baba ze zahraničí že bych mohla přijet na Slovensko. Vlastně poprvý. Vlastně tam vůbec nikoho neznám. Půl roku, rok se s těmi lidmi bavím na internetu a vůbec nevím jak vypadají, zapomínám na čem jezdí…Maco, Pppp, Freedom, Lakyluk, Drtiplast…. MioK a spousta dalších.“ Tak sem tedy její pozvání přijala“ Bylo to prima. Jen loučení bývá pak smutný. Loučení a návrat do reality, kde není pro rozhovory o úpravách motorek, nových plánovaných cestách i vyprávění o tom co už se stalo místo. V Praze je ještě pořád zima a motorka stále spí a čeká na mě u servismana. Ale je mi líp. Těch pár posledních týdnů, než znova objevím krásu šedivého asfaltu a benzínek, snad vydržím i díky Natalce a jejímu „útornému stretku motorkárov“

Foto z akcií:

<

Pridané: 26.03.2004 Autor: Natalka Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Diskusia Diskusia k článku (20)  [Verzia pre tlač] Tlač

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 146899 | Včera: 152759