11. stretnutie Motoride-ákov - Motoride Tour 2012, 10. - 12. 8., Jelka

Napriek mnohým komplikáciam, ktoré nás donútili viac krát meniť miesto stretnutia, sa všetko nakoniec podarilo. Tak ako Panter na minuloročnom stretku prisľúbil, tak celú tohtoročnú akciu vymyslel, naplánoval, dohodol a nakoniec úspešne aj celú kolónu previedol po cestách Žitného ostrova.

Stretli sme sa nakoniec vo vodáckom kempe priamo na brehu Malého Dunaja a priamo pri prvom mlyne v Jelke. Zbiehať sme sa začali piatok už od cca 16:00, prví dorazili pochopiteľne východniari. Mali sme vyhradenú polovicu lúky, pekne vypáskovanú a označenú. K dispozícii boli pre nás toalety a dokonca aj sprcha. Samozrejme dvojica bufetov s dobrým pivkom - dokonca aj nefiltrovaným a super kuchyňou. Chalani pochvaľovali hlavne rybacie špeciality. Ja som v piatok nemal čas vysedávať v bufete a riešil som registráciu účastníkov, ktorí prichádzali až do 22:00. Na naše potešenie si všetci vybrali spoločný výjazd na Mlyny s následnou jazdou na Slovakiaringu.

Spoločný výjazd

Keďže sme štartovali priamo od prvého mlyna, mohli sme si dovoliť ráno trochu dlhšie pospať. Mlyn si pozrel každý kto mal záujem ráno individuálne a myslím, že to rozhodne stálo za to. Vidieť takúto zrekonštruovanú viac ako storočnú mašinku v pohybe je naozaj super zážitok. Mlyn v Jelke je jeden z najväčších, je trojposchodový s množstvom strojov a zariadení. Stojí priamo vo vode na koloch. Aj keď sa to nezdalo, na prehliadke sme sa zdržali takmer hodinu.

O jedenástej sme sa už postupne dostali na cestu, zamkli bránu do našej časti kempu a mohli sme vyraziť. K všetkým tým, ktorí boli na stretku aj ubytovaní, sa pridala aj veľká skupina domácich, a tak naša kolóna riadne narástla. Odhadom 70 - 80 motoriek vytvorilo kolónu dlhú aj 3 kilometre, ktorej čelo viedol Panter a zadné vrátka som strážil ja. Prvá zastávka bola už tradične na pumpe, našťastie väčšina jazdcov mala podľa inštrukcií plnú nádrž a tak sme sa zdržali len niekoľko minút. Zvládli sme prejazd aj Galantou, kde bol jarmok a uzavreté centrum. Kolóna sa miestami trochu trhala, ale chalani skvele zvládali blokovanie križovatiek. Tak sme šťastne a bez problémov dorazili do Kolárova a mohli zaparkovať pred reštauráciou, kde sme mali už vopred objednaný obed.

Každý si mohol vybrať z dvoch menu, polievka bola rovnaká, voľba bola len medzi syrom alebo rezňom. Obsluha aj kuchyňa nápor vďaka vopred dohodnutému menu a nahlásenému počtu jedál zvládla a čo ma teší ešte viac, že spokojní ste boli aj vy. Porcia bola naozaj obrovská a zabaliť som si to dal aj ja.

Po obede sme sa vo viacerých skupinkách presunuli k ďalšiemu vodnému mlynu. Tento mlyn je plávajúci a je zakotvený na miestnom ostrove v Malom Dunaji. Vedie k nemu dlhý drevenný krytý most. Ten sme pri odchode využili aj na spoločnú fotku.

V Kolárove sme sa už pomaly na trase nášho výjazdu začali otáčať. Panter nasmeroval kolónu do Tomášikova, kde sa nachádza ďalší zachovaný kolový mlyn. Počas presunu sme sa museli neplánovane zastaviť na pumpe, pretože niekto Panterovi pravdepodobne v Kolárove spustil zadnú pneumatiku - defekt sa ani neskôr nepotvrdil. Cestu sme ale zvládli rovnako ako cca 1 km šotoliny k mlynu. Aj tento je prevádzky schopný a je v ňom expozícia. Prehliadku sme si museli ale pozrieť v skupinkách po 20 ľudí, pretože viacerí sa do mlyna naraz ani nezmestili.

Video: Kolový vodný mlyn, Tomašikovo

Video: Kolový vodný mlyn, Tomášikovo

V Tomášikove nás ale začal trochu tlačiť čas a keďže Slovakiaring nepočká, rozhodli sme sa neďaleké dva mlyny v Dunajskom Klátove a Jahodnej vynechať a vyraziť priamo na neďaleký Slovakiaring. Kvôli voľným ostrým jazdám tam musíme byť dostatočne v predstihu, aby si záujemcovia stihli spraviť povinný kurz. Žiaľ, pomalšia jazda na šotoline našu kolónu roztrhla, čo nemohol Panter tušiť, a tak sme sa rozdelili na dve skupiny. Tú druhú som potiahol ja, ale v jednej dedine sa odomňa časť jazdcov oddelila. Na ring sme dorazili včas, cca o 17:10.

Hneď som sa pustil do vybavovania potrebných formalít. Na spoločnú jazdu za safety-carom nebolo treba absolútne nič - iba počakať do 18:00. Záujemci o ostrú jazdu však museli absolovať školenie bezpečnosti jazdy na okruhu. Našlo sa nás nakoniec 16, z toho štyria už toto školenie absolvovali v minulosti. Slovakiaring nám navyše vyšiel v ústrety a nemuseli sme na motorkách prelepovať ani svetlomety a demontovať spätné zrkadlá. Rovnako umožnil ísť na spoločnú jazdu zo spolujazdcom aj kuframi.

Safety-car nás na okruhu previedol dve kolá a v tom druhom aj výrazne zrýchlil, takže bola možnosť aj potiahnuť za plyn. Na okruhu sa previezli všetci od 125-kubíkového skútra, malého varadera, cez endurá na štupľoch, cesťáky až po naháče a superšporty. 16 jazdcov však pokračovalo znovu do boxov na ďalšiu ostrú 20 minútovku.

Samozrejme, nenechal som si ani toto ujsť a prvýkrát od roku 2005, keď som svoju GS kúpil, som na ňu obul cestné pneumatiky (Trail Attack). Bol som zvedavý, ako si GS-ka s ťažkou porciou 150 tisíc km s okruhom poradí. Spoločná jazda bola dobrá na zahriatie motora aj pneumatík, a tak sa dalo hneď od začiatku nakladať. A veru musel som jej naložiť doplna, tých 20 minút sa otáčkomer dostal pod 5 000 ot. len omylom a držal som tam takmer celý čas 7 000 otáčok, čo je hranica obmedzovača. Šestka sa tam podarila šupnúť iba na konci cieľovky. Štartoval som ako celý deň úplne na konci, ale postupne som si poobzeral takmer všetkých jazdcov na trati. Nuž okruh je paráda, ale nejedna motorka sa zdá po jazde na ňom slabá ako čaj :-)

Spravili sme asi 5 kôl keď nás šachovnicová zástava poslala do depa. Totálne spotení, ale vysmiati, boli všetci. O tom, že ring bol zážitkom pre všetkých, ste ma dostatočne uistili na mieste, ale aj večer v kempe. Jazda na okruhu mala veľký ohlas a mnohí z vás ste na ringu určite neboli posledný krát. Dokonca takmer všetci zostali po spoločnej jazde na okruhu a z tribún sledovali šantenie našej šestnástky.

Veľké poďakovanie patrí Lacovi Šnegoňovi ako aj celému kolektívu zo Slovakiaringu, že nám všetkým umožnili tento pre turistov určite nevšedný zážitok!!!

Z ringu sme sa už spoločne presunuli do kempu, kde nás čakala ďalšia čerešnička a tou bol vynikajúci guláš, ktorý pre nás pripravili na objednávku. Musím povedať, že som bol veľmi spokojný a musel som kuchárovi aj poďakovať. Tesne po zotmení sme sa pustili aj do žrebovania tomboly. Doniesli ste znovu kopu cien a mnohým z nich veru nechýbal nápad. Niekto z vás dokonca doniesol Čerešňovicu s logom 11. Motoride stretka a naozaj neviem kto žreboval, ale túto vzácnosť som vyhral ja. Tak teda ďakujem.

Hneď po tombole sme sa vrátili do bufetov a pustili do večernej zábavy. Núdza nebola ani o oheň v kempe a nekonečné diskusie. Samozrejme nechýbala ani téma ďalšieho ročníka Motoride stretka a tú som už mnohým z vás prezradil a aj prisľúbil, že 12. ročník Motoride stretka vás pozvem do svojho rodného kraja, do okolia Košíc a pokúsim sa spolu s ochotnou partiou východniarov pre vás pripraviť zaujímavý program.

Ďakujem v prvom rade Panterovi, ktorý celý myšlienku tohtoročného stretka vymyslel, naplánoval, pomohol zorganizovať a ešte aj viedol našu kolónu.

Ďakujem všetkým zúčastneným za to, že ste prišli, že ste rešpektovali pokyny usporiadateľa, za bezpečnú a ohľaduplnú jazdu v kolóne aj za večernú zábavu na úrovni, ktorá znamenala, že v našom kempe mohli prenocovať aj detičky - teda budúci motorkári. Areál po nás ostal nepoškodený, bez odpadkov a spokojný bol aj majiteľ. Lúčil sa so mnou zo slovami: "Príďte znovu", a tak to má byť. Napriek tomu, že máme čoraz väčší problém vyjednať priestor na motostretko, pretože povesť motorkárska nás zvyčajne predbieha...

Vidíme sa o rok
Tomáš Hajduch - Awia

Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, tinka_zi