Rally Albania 2012 - Štart

Etapa má 185 km, špeciálka 7 km výlučne na pláži pozdĺž mora. Prvá roadbook-ová rally, ale zžívam sa rýchlo. Itík za mňa na jednotku, neblúdil som ani raz. Vďaka za Vector a Tripmaster, na štarte pieklo slnko a displej bol nečitateľný, počas dňa chladlo a lepšilo sa to, ale išiel som len podľa Vectora.

Krajina krásna, terény šialené. Toto sú kamenisté podklady!!! V itíku poznámka "šotolina" znamená všetko iné než asfal, aj keď sú to čisté skaly. Ale dá sa.

Počasie absolútne jasné, o deviatej bolo v tieni 26 stupňov. Na štarte už to bolo čisté peklo. Krajina je skalnatá, porast nízky, teplo sála zo všetkého.

Idiotizmy

1. Vybrať sa sem v čiernom drese, s čiernou prilbou, bola turbo-blbosť. To som si rovno mohol navliecť mikrovlnku.

2. Pitný režim som totálne podcenil. 1,5 litra v camel-backu mi došlo asi na 35-tom km, za najväčšieho tepla a v ťažkej časti spojovačky. Veľmi rýchlo som začal pociťovať dehydratáciu, začali sa hlásiť počiatky prehriatia. To samozrejme spôsobilo dosť veľké vyčerpanie. Keď už som sa k vode dostal, bolo to naozaj zlé.

3. Mala to byť ľahká etapa - moja blbosť, že som tomu veril. Nechal som na kolesách staršie gumy, ktoré podľa môjho mali na toto stačiť. Tie gumy mali jednu dobrú vlastnosť - fajn držali na miestnom vyprahnutom a rozpálenom asfalte, to mi bolo asi tak treba ako zimný kabát.

4. Keď som kupoval šróby do rozety, predavač mi namiesto klasických samozaisťovačiek dal iné matky (rozšírené a vrúbkami, o ktorých som dúfal, že vydržia). Mal som trvať na svojom a radšej zháňať inde. Asi na 33 km stojím, lebo rozeta sa voľne pretáča, 4 šróby sú von, jeden zohnutý, jeden použiteľný, jeden otvor je odtrhnutý úplne, dva poškodené. Jindra idúci za mnou mi dáva šróby (bol to jediný jazdec v celom poli, ktorý mal pri sebe tieto šróby a išiel hneď za mnou). Oprava v čiernom mundúre na priamom slnku (krátko na to som dopil vodu) odčerpala veľa síl. Som ale schopný pokračovať, bez Jindru by som už tu skončil.

5. Po štarte sa čudujem, prečo jazdci idú tak pozvoľna. No preto, že nie sú takí blbí ako ja, vedia čo ich čaká, a vedia, že treba šetriť silami.

6. Po náročnom úseku, ak vyjde jazdec na asfaltový úseky a hopá si, a len tak sedí ako taký lekvár, tak zatuhne. Ak stále sedí ako lekvár, tak prídu kŕče (logické, svaly sú uvoľnené v stiahnutej polohe a sťahujú sa). Ak príde kŕč do prsteníka a prostredníka ľavej ruky naraz (prehriatie, dehydratácia, pred asfaltom dlhé horské prejazdy - takže kŕč je naozaj silný!), je prakticky nemožné zaspojkovať. Takže treba aj počas nudnejších úsekov stáť , pracovať rukami, skrátka makať svalmi, aby boli pripravené, keď ich bude treba - teoreticky ovládam, teraz už snáď pridám aj prax.

Kopa smoly a kopa šťastia

Rozetou to neskončilo

Vyrážam na špeciál, postupne zrýchľujem, zo sandky viem, že na piesku je rýchlosť priateľ. Zrazu stojím a voľnobežné otáčky. Plyn pustím ale nevracia sa, takže mi to bolo hneď jasné. Lenže lanko neprdlo na rajdách, ale vyvlieklo sa zo šupátka. Po rozobratí zisťujem, že lanko je OK. Musela to byť extrémna zhoda okolností, ak sa odtiaľ vyvlieklo a po pravde neviem ako sa to vôbec mohlo stať - ale videl som to, takže sa to stať muselo. Opravujem a zalievam aj tekutým kovom, toto sa nesmie opakovať. Keby som nemal so sebou náradie v slušnom množstve, skončil by som v preteku. Takto to znamenalo, že som cca. 8 km špeciálu spravil za 1 hodinu a 21 minút presne.

Od prúseru s rozetou som mal pocit, že ma rally-božstvo skúša, ako vážne to myslím. Ale nemôžem sa sťažovať - dva krát som mohol skončiť v prvej etape, dva krát som mal sakramentské šťastie a dokázal to spraviť. Dokonca čas dnešnej špeciálky určuje len zajtrajšie poradie, takže pretek ani nie je stratený. O nejakých ambíciách nemôže byť ani reči, len nie je príjemné získať na ôsmych kilometroch stratu hodinu a štvrť.

Fyzická a technická náročnosť

Podľa mňa veľká. Myslel som, ktovie ako som na tom dobre, ale kulové. Toto je iná liga! Skutočne som bol vyčerpaný, mal som toho plné zuby. Mám dosť obavu zo 400-kilometrových etáp.

Večer sa v bivaku pomerne slušne servisovalo, technika dostáva pekne do tela. Sú aj prví odpadlíci, extrémom boli 2 motorky odstavené v mori (skutočne vo vode, nie pri nej).

Všetci Slováci pokračujú ďalej, taktiež všetci z Czech beer teamu.

Servis

Do bivaku prichádzam rozbitý na cucky, ale robota ešte len začína: výmena kolies, výmena rozety (zohlo ju), kvôli väčšej rozete aj výmena reťaze, úprava magnetov pre tachá, kontrola a doľahovanie šróbov, ráno ma ešte čaká vzducháč. S moto som skončil po jedenástej.

Zajtra, vlastne už dnes

Čaká nás okruhová etapa, údajne 170 km. Brífing o deviatej, štart zrejme o jedenástej. Vraj zajtra to konečne "bude o niečom". Už teraz mám strach.

Všetci už dávno spia, sú tri ráno, idem teda už aj ja.