Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty cestopis!

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (25)  [Verzia pre tlač] Tlač

Sťahovaví vtáci, alebo „Ako dvaja švárni junáci po teplých slnka lúčoch zatúžili i nebáli sa všakovaké nástrahy psoty pre to podstúpiť“

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 05.03.2012 Autor: Landal
Čitatelia: 5706 [Mototuristika - Európa - Výlet]

Cieľ je prostý – užiť si príjemné teplo a slnko prímorskej oblasti, posedieť na pláži, osviežiť telo aj ducha strápených neutíchajúcim stredoeurópskym mrazom.

Celý január som sa tešil a chystal LC4-ku na Snow rally, len týždeň pred ňou boli Elefanti - musel som ich vypustiť. Mrzelo ma to, lebo počasie myslím na Elefantov vyšlo veľmi dobre. Keď Snow rally zrušili zostali mi len „oči pre plač“. Počas rezervovaného víkendu pre Snow rally prišli arktické mrazy a sneženie a bolo po plánoch na náhradný trip.

Počas vrcholiaceho motorkárskeho absťáku prichádza mail od Romana, že už má teda toho tak akurát, a chce niekam vypadnúť na cca. 3-4 dni. Viac som už naozaj nepotreboval, za určitú hranicu sa už ustupovať nedá. Na cestu som vychystal Apriliu Pegaso 650 Cube, ktorú som celú minulú sezónu kvôli LC4-ke hanebne zanedbával. Aprílka bola čerstvo po úprave: padáky, hmlovky, nosiče kufrov, stačil bežný servis a moto bola vychystaná. Obuté zostali Mitas 09 Dakar. Tešil som sa ako si znovu zašantím s mojou prvou veľkou moto. Roman ide na BMW GS 1200 a štartuje z Pezinku, ja z Lučenca a v štvrtok večer sa chceme stretnúť na juhu Balatonu.

Smer výletu sa pre počasie ustálil na Chorvátsko. Počas plánovaného obdobia má byť práve v oblasti Chorvátska a Maďarska najmenšie riziko zrážok.

Pred odchodom - ešte som ani nevyrazil a už je kopa zábavy

Vyraziť máme vo štvrtok, finálne balenie moto robím v stredu. Vyhrievané ponožky a rukavice (napájanie cez baterky) prišli už pred týždňom (k „zimnej výstroji“ samostatne neskôr). Celú noc na stredu výdatne snežilo a striedavo padalo aj počas dňa. Pri každom pohľade cez okno garáže sa ma zmocňoval hysterický záchvat smiechu. Večer je všade naokolo čerstvých 20-25 cm snehu a krásne mrzne. Najbližšie okolie vysiela opatrné otázky, ako to teda bude s tým zajtrajším odchodom, ale s kľudom angličana uisťujem, že vo štvrtok na poludnie vyrážam. Podľa predpovede má vo štvrtok doraziť teplý front. Ráno ako prvé letím k oknu. Cesty sú odhrnuto-vyjazdené, ale po topení zatiaľ ani náznak. Ráno odvážam deti do školy a škôlky, autá parkujú poväčšine z polovice vo vozovke, lebo cez sneh nahrnutý ku krajniciam sa nedá dostať. Z každej strany zachytávam útržky rozhovorom „...ale nám napadlo, čo?!?...“ a „ani som nevedel s autom vyjsť...“. Som len ticho a vravím si „keby ste tak vedeli...“.

Výlet bude len on-road, spanie pod pevnou strechou. Prispôsobujem aj balenie a dokonca si beriem knihu, a myslím prvý krát vôbec som si na trip zbalil aj sprchový gél (áno, mäknem...). Na adventure-výlety beriem aspoň 1,5-2 l benzínu ako železnú rezervu, ale na takýto čisto civilizačný trip - načo?!?

Kontrola papierov, tentokrát som nezabudol pribaliť pas. Okolo desiatej je už na cestách alebo kaša, alebo len voda. Je už isté, že štart bude v pohode. O jedenástej prináša poštárka návleky na rajdy od Mira, tak ešte rýchla inštalácia a pomaly sa začať obliekať. O jednej sedím na naštartovanej moto a vyrážam do Maďarska.

 Ready to Go!
Ready to Go!

1. deň

Slnko svieti, plusová teplota, cesty v najhoršom mokré. Čo viac si človek môže priať?

Z Lučenca až po Šalgotarján je to ťažká pohoda, radosť zase sedieť na moto. Oblečené mám: aktívne spodné prádlo Crivit (Lidl), termoprádlo Zajo, na kolenách penové chrániče, flisové termogate Zajo, flisová termobunda Mamut, vlnený sveter, moto gate a bunda so zimnou vložkou, zimná kukla, zimný nákrčník, ľahké enduro rukavice, prvé ponožky, vyhrievané flisové ponožky, poľovnícke ponožky zajo. Nainštalované sú vyhrievané gripy Daytona a návleky na rajdy Tocano Urbano. Idem bez zapnutých gripov a vyhrievaných ponožiek, je mi krásne teplo.

Sranda začína za Tarjánom. Na maďarskej rovine sa spúšťa silný bočný vietor, nárazy schytávam na plno. Vietor navieva z polí na inak suchú cestu snehové jazyky, tie sa pod autami topia, ale studený vietor to hneď mení na ľad. Výsledok je skutočne funny: 300 metrov sucho, rozbehneš to, potom dva-tri snehové jazyky obohnané ľadovým poľom, zbrzdiť na 40-dsať, a zase sucho... Takto až po Hatvan. Ako spestrenie je to fajn, ale čo je veľa to je veľa. Idem na diaľnicu, snáď bude suchá.

A tak aj je! Na diaľnici pohodových 120 a všetko je „v klídku“. Trvá to asi 10 km. Znovu schytávam bočný vietor, ale naozaj prudké nárazy. Chvíľami mám pocit ,že moto z pod mňa normálne odfúkne. Predbiehanie kamiónov je kaskadérsky kúsok. Prvý krát som zažil situáciu, že som tiahlu ľavotočivú zákrutu prešiel celú naklonený na pravú stranu.

V Budapešti dostávam od Romana súradnice ubytka, tak aktualizujem GPS a po osviežovacej pauze pádim ďalej, poslednú hodinu už za tmy. Ponožky hrejú, teraz podľa potreby pridávam gripy. Žiadne mrznutie prstov, všetko je v pohodičke. Schádzam z diaľnice a teším sa na večeru. Tiahly mierny kopec, idem 90-100, zrazu vletím na úsek snehu-ľadu, auto vpredu začína brzdiť. Pribrzďujem, ale len na moment, lebo moto ihneď začala ísť k zemi, tak už len motorom a sústredím sa na udržanie moto vzpriamene. Aj tak mi zadok lieta na všetky strany, na tomto ľade to dobrzdiť nemôžem. Našťastie auto pridáva a už s odstupom od neho míňam v ľavom pruhu zo všetkých strán otrieskanú Fábiu. No bolo nás viac blcov, čo sme na tento ľad vleteli nepripravení, len niektorí nemali šťastie. Idem už výrazne opatrnejšie, naviaty sneh alebo ľad môže byť hocikde.

Dáko pred siedmou zastavujem pred cimerfrajom. Víta ma usmiaty Roman, moto putuje do garáže. Navzájom si referujeme ako cesta. Roman farbisto popisuje pád, ktorý si odniesol len držiak prídavného svetla.

Summary: Lučenec – Šalgotarján – Hatvan – Budapešť – Keszthely, 330 km. Ubytovanie: 2 samostatné postele, garážovanie moto, raňajky, 1l vína – 70 Eur, N 46 45 705 E 017 15 072. Večera pre dve osoby – 5100 HUF. Tankovanie: 13100 HUF. Diaľničná známka HU pre moto 10 dňová:1470 HUF

2. deň

Domáci odchádzajú do práce, tak musíme vyštartovať skoro. Vyhovuje, sme skoro hore a o ôsmej už sedíme na moto. Mrzne a je zatiahnuté.

K Chorvátskej hranici mi to zbehlo dáko rýchlo, táto časť nebola ani nejako zaujímavá, ani vyslovene nudná. Chorvátskemu pasovákovi ani za ten svet nešlo do hlavy, že by sa v tomto čase dakto vybral na motorky len pre radosť a nie pre pašerácky zisk. Ani na ukrajinskej hranici som tak podrobnú kontrolu papierov a batožiny nezažil. Chorvátsko ale uchvacuje od prvej chvíle. Prechádzame krajinou krásnych vŕb a skvelých kľukatých ciesť. Postupne sa vyjasňuje a otepľuje. Chorvátsky vidiek vo vnútrozemí toho s prospektami z cestoviek veľa spoločného nemá, ale vynahradzuje to krajina a príjemná cesta.

 Krajina krásnych vŕb
Krajina krásnych vŕb

 Nad, pod a vedľa diaľnice, ale nie na nej
Nad, pod a vedľa diaľnice, ale nie na nej

Úžasný je prejazd prímorským horským pásom. Podľa navigácie sme tak 30 km od mora, ale stále to nevyzerá, že by tam niekde malo byť. Namiesto toho hory, nízke borovicové porasty a nekonečné serpentíny. Zrazu je tu tabuľa Orlie hniezdo a otvorí sa výhľad na more. Zjazd kaňonom z Orlieho hniezda do Senju mi pripadá ako sladká odmena.

 Z Orlieho hniezda
Z Orlieho hniezda

Okolo pol šiestej sme v Senji, teplota nad 10 stupňov. Vchádzame do centra, v uzučkých uličkách nikde-nikto. Prechádzame krížom celé historické centrum mesta na motorkách až k promenáde pri pláži. Vychádzame zo zákazu vjazdu (keďže sme šli z druhej strany tak sme o ňom naozaj nevedeli), domáci na nás trochu čudne pozerajú, ale trafili sme rovno k hotelu. Cimerfrajov je mesto plné, ale to platí len pre sezónu. Našťastie hotel má celoročnú prevádzku. Zjednávam cenu a vtipne žiadam izbu s výhľadom na more (hotel je prázdny) kvôli motorkám, ktoré budeme mať rovno pod balkónom. Na chodbe sa mi spoza chrbta ozve po slovensky: „To ste vy tí dvaja na motorkách?“ Presne oproti nám boli ubytovaní krajania, ktorí si sem prišli robiť kapitánske lístky na morské lode.

Summary: Keszthely – Gola – Koprivnica – Záhreb – Karlovec –Josipdol – Senj, 390 km. Ubytovanie: Hotel Libra, manželská postel, raňajky – 75 Eur. Večera pre dve osoby – 138 Kn. Tankovanie: 110 Kn

Senj

Nádherné, zachovalé a starobylé mesto s bohatou históriou, ktorého počiatky siahajú až 3 tisíc rokov späť (info tu alebo tu). Prechádzka mestom je čarovná, pamätihodností neúrekom, zmienim aspoň dve.

Katedrála sv. Márie. Románska stavba z obdobia 11.-12. Storočia, pôvodne jednoloďový kostol, rozšírený už v 15. storočí, ku ktorému boli v r. 1752 pristavané bočné lode. Po II. svetovej vojne bol kostol obnovený a jeho portál vyžaruje veľmi silne krásu dávnej románskej architektúry. Zvonica pri kostole bola postavená v r. 1900 (počas nášho pobytu celá obohnaná lešením).

 Katedrála sv. Márie
Katedrála sv. Márie

Pevnosť Nehaj. V polovici šestnásteho storočia, keď mesto odolávalo vrcholnej moci Benátok a Turkov, rozhodol veliteľ obrany mesta, uskok Ivan Lenkovič, o zbúraní všetkých kostolov a kláštorov mimo mestských hradieb a z ich kameňa postaviť novú pevnosť týčiacu sa nad mestom. Písal sa rok 1558 a vznikla tak stavba, ktorá sa úžasne zachovala až do dnes. Skvelá poloha tohto kopca bola na účely obranných pevností využívaná už dávno predtým, a preto Nehaj vo svojich základoch zahŕňa zvyšky predchádzajúcich pevností. Pevnosť slúžila ako pozorovateľňa a strieľňa pre 11 veľkých diel, z ktorých sa 2 zachovali.

 Pevnosť Nehaj
Pevnosť Nehaj

3. deň

Raňajky sú od siedmej, tak som bol o siedmej v jedálni. Bol som tam sám. Pre raňajky sa ešte len išlo do obchodu. Nabaštení môžeme vyraziť ešte raz do mesta, pozrieť pamiatky za denného svetla. K pevnosti už ideme na moto. Je 12 stupňov, úplne jasno a sila slnka stúpa. Ráno som vynechal jednu vrstvu termoprádla, kuklu a rukavice.

 Sneh a more – krásne kontrasty
Sneh a more – krásne kontrasty

Ideme späť k Orliemu hniezdu, asi 15 km cesty a rozdiel 550 výškových metrov. Sme tam za 10 minút a hore je -8 stupňov (áno, mínus!) a silný horský vietor. Ako keby mi dal niekto kladivom do hlavy! Ďalej na Plitvice, krásnou krajinou, hrebeň strieda hrebeň, údolie strieda údolie, krajina zasnežená, zima. Po 100 km zastavujeme a v reštike obliekam všetko ,čo som mohol. Potom už to bola lahoda. V Karlovci sa napájame na trasu, ktorou sme šli dole.

 Tú zimu je cítiť
Tú zimu je cítiť

Pri Nagykanizsi sme pred šiestou a rozhodujeme sa každý ťahať smerom domov. Lúčime sa a napájam sa na diaľnicu, tam dávam plný kotol. Nebol by som to ja, keby šlo všetko normálne. Blbo som počítal a 70 km pre Budapešťou mi totálne dochádza benzín a ja stojím, je sedem, úplná tma, teplota klesá. Tlačím moto čo najviac k zvodilám, do GPS ukladám pozíciu, všetko navešané dávam do kufrov alebo do vreciek, beriem kanistre a šlapem striedavo so stopovaním. Je to zúfalé, autá nezastavujú. Napokon ma 20 km na najbližšiu benzínku berie bieloruský kamionista. Pumpár mi dáva 5l kanister, tak benzín dávam doň a len do jedného z mojich trojlitrových. Stopovanie nazad je o tom istom. Ale prichádzajú dvaja mladíci na dvojmiestnom Cliu s vozíkom a naloženou DR-kou. Berú ma do kufra. Sedel by som kľudne aj na streche auta, len aby som sa dostal k moto. Celá sranda mi zabrala 1,5 hodiny, ale konečne pokračujem.

Za Budapešťou diaľničná nuda skončila, prišla hmla a teplota ešte klesla. Kým sa mi plexik len rosil, to nestálo za reč. Ale začal zamŕzať, a to aj z vnútra! V Hatvane schádzam na okresky a to už bolo fakt peklo. Viditeľnosť tak max. 15 metrov, plexik zamrznutý z vnútra aj vonku, zima až strach, išiel som 40-dsať, aj to len tak-tak. V Tarjáne to trápenie skončilo, hmla fuč a zase vidím na cestu – je jedenásť v noci a mrzne. Mal som za sebou vyše 1400 km, len 15 km od domu, noc a nikde nikto, iba hliadka s radarom, ktorý na jeden maličký okamih spravil z noci deň – mal som si vypýtať tú fotku... Tak som ešte cvakol pokutu za rýchlosť a doklepal to domov.

Na tri dni na asfalte dobrodružstva akurát. Keď toto píšem, celú dobu mám pred očami slnkom zaliaty a teplý Senj, šiel by som zas...

Summary: 720 km, Senj – Nyiregyháza – Budapešť – Lučenec. Obed pre dvoch: 100 Kn. Tankovanie: 317 Kn a 960 HUF. + 30 Eur pokuta

Ďalšie foto z výletu nájdete tu

Laňďal

Pridané: 05.03.2012 Autor: Landal pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (22 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (25)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

cfmoto-side-05-2020

Suzuki V-strom 1050 2020

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2020 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 124371 | Včera: 222297