Prečo design víťazí nad rozumom?

Je to totiž kúsok, ktorý prešiel rukami jedného na slovensku známeho designera. A práve to je to o čom by asi bolo vhodné prehodiť pár slov. Prestavbou prešla celá motorka, ale momentálne je na nej len monokoková kevlarova kapotáž, ktorá ako jeden kus tvorí nádrž aj podsedlovku motorky. Predok je originál s malými farebnými úpravami. Nový kus bol designerovi vrátený pre absolútnu nefunkčnosť. Pôvodný majiteľ spomínal čosi o takých perličkách, že po daždi motorka nešla, pri zapnuti kľúčika sa spod bicyklových budíkov začínalo dymiť a tak dal radšej nazad originál, ktorý tak či tak k zadnej časti pasuje.

No ale poďme k tomu, čo na motorke je. Tá zadná kapotáž je jednoducho krásna. Kombinácia červenej s kevlarom výborná a úplne naj je výfuk, ktorý vyvedený pod sedlo a skrytý pod kapotážou vôbec nenarúša nádherne štíhle bočne línie motorky. A že ho nie je vidieť, neznamená že ho nie je počuť. Ten Viper bol skutočne dobrá voľba. Toto všetko dopĺňa delené sedadlo a zadné stupačky, ktoré po zaklopení splynú s kapotážou. A ako perlička na tom všetkom sú zadné svetlá s čírou optikou umiestnené po stranách vyústenia výfukovej koncovky. Takže v celku je to krásny kúsok, ktorý naleštený, vo mne zrejme vzbudzoval pocit choperistu, že ten najlesklejší je môj.

Ale čo tá nádhera spravila so samotnou motorkou? Hneď po nasadnutí zistíte, že buď ste sa vy skrátili, alebo je sedlo dosť vyššie. Keďže mám výšky dosť ignorujem to. Lenže hneď Vás prekvapí ďalšia nepríjemnosť, rozšírená nádrž nedovoľuje motorke zamknúť riadítka a navyše znepríjemňuje otáčanie na mieste. Dokonca pri plnom pravom sa tlačítko štartéra opieralo o nádrž. Nepríjemný detail, ktorý som však hneď odstránil otočením ovládača. A je tu samotná jazda. Zvuk dvojvalca celkom bez problému rozozvučí útlocitnejšie alarmy. Kedže s podvozkom nebolo robené nič, nič som nespozoroval ani na jazdných vlastnostiach. Čo som si ale všimol už po 20-tich kilometroch bolo, že večer si zrejme nezasuložím, lebo sedlo bolo síce efektne pekné ale ja po jeho použití budem súci akurát na ukľudňujúci obklad pohlavia. Bude to zrejme prvá vec, ktorá skončí v rukách kamoša čalúnnika. Ďalšie nemilé prekvapenie boli zadné stupačky. Mali sa síce efektne schovať do kapotáže. Pri jazde je to však čistá fikcia. Bez akejkoľvek poistky alebo strunky sa vždy s kapotáže nachystali na spolujazdkyňu. Tak som odskúšal aj túto možnosť. Už na pohľad to vyzeralo ako núdzovka, ale na mieste by bolo slovo utopia. Aj keď už nejaká čučoriedka dozadu vylezie, tak určite nedá nohy na spomínané stupačky jedine že by medzi kolenom mala aspoň dva členky navyše. Stupačky sú totiž tak schované pod bočným prelisom kapotáže, že dostať k nim nohy je tak lahôdka pre fakíra. Čo by som ešte svojej motorke vytkol, je slabá svietivosť zadných svetiel.

A prečo som vlastnú motorku takto "zvozil"? No preto, že som si doteraz vždy myslel, že design a funkčnosť patria k sebe. A hlavne som konečne pochopil, prečo moja žena nosí nepohodlné kostýmy...