Kolotoč Czech Endurance Cup odštartoval v Moste

Do Mostu vyrážame tradične „veľmi dobre“ pripravení. Naše pokusy o rozjazdenie sa na Pannonii dopadli dosť rozpačito, Maťo zadrel v Trenčíne motor a Robovi v snahe „naklikať“ svoj nový podvozok štyri dni pred závodom na Hungáči, rozmenil Kawu akýsi maďar, keď ho zostrelil z cieľovky. Ale napriek tomu, deň pred pretekom sme v Moste všetci. Maťo doskladáva motorku, Robova Kawa prešla trojdňovou reinkarnáciou, po ktorej vyzerá síce ako motorka, len aj s takou celkom dobrou krivicou. A ja sa chcem zoznámiť so svojou novou Suzuki, lebo sme to spolu ešte nerobili. Máme však celý deň na rozjazdenie, tak ho využívame v plnej miere, aby sme skúsili nový povrch a zžili sa s motorkami.

Deň jazdenia a doobedné tréningy určili, že klasifikáciu pôjdem ja. Osobák som si stiahol skoro o dve sekundy, ale aj tak to bolo len na 23. pozíciu na štarte. Keďže to, že štartovať neviem, je známa vec a Robo ten podvozok stále nenaklikal, pripadla táto úloha Maťovi. A aby si to užil, tak hneď v druhom kole nejakému neborákovi zhorel Fazer priamo pred očami, čo znamenalo prerušenie závodu a ďalší štart. Ale Maťovi sa darilo, hneď v prvom kole po štarte sa prebíja do rýchlej skupiny a potiahol nás na zhruba 15. priečku v celkovom poradí.

Druhý som bol na trati ja. Dal som nádrž do sucha a striedať idem skoro po hodine ako piaty v celkovom poradí. Na trať ako tretí išiel Robo, ale ten podvozok na tej jeho Kawe jednoducho nefungoval. Po polovici pretekov sme boli okolo desiatej priečky. Využívame safety car na striedanie, ale Maťo ako obvykle nevládal, napriek tomu, že dvadsať minút stál za safety carom, odjazdil len osem kôl a navyše v časoch riadne zaostávajúcich za jeho prvou jazdou. Do konca preteku zostávalo 50 minút a ja som vyrážal na trať s tým, že to už dojazdím. Výsledkom bolo celkové 10. miesto a piate miesto v kategórií bezlicenčných litrov. Po štyroch hodinách nás od štvrtého miesta delili 4 sekundy a od tretieho jedenásť. A práve preto nám na inak výborne zorganizovanom podujatí vadilo, že usporiadatelia za celý deň nevedeli sprevádzkovať prenos signálu s výsledkami do boxov, aby naši mechanici nemuseli každú chvíľu prebiehať pol boxovej lajny.

Na tomto mieste sa patrí pogratulovať práve tretiemu „československému“ Bonmoto teamu, v ktorom jazdia naši kamoši Alino a Martin. „Kurník prvý raz ste nám to natreli a hneď na bedni!“

Takže kolotoč sa rozbehol a najbližšie nás čaká 22. 6. 2008 šesť hodín na maďarskom Hungaroringu.