Kladivo na amatérov...KTM 560 SMR

Trochu to narovnávam a znova plný plyn, predné koleso sa dvíha ešte v náklone, rýchlo prenášam váhu na druhú stranu sedla a okraj trate míňam na milimeter presne. Predné koleso sa opäť konečne dotkne asfaltu... najvyšší čas brzdiť.

Keď som predvlani stál vedľa inzerovanej SMR tak sa mi zdala trochu malá. Toľko peňazí za tak málo motorky, hovorím si. V tom momente však majiteľ skáče na štartpáku a mne začína dochádzať pointa. Medzi 2. až 5. odpálením veľkého jednovalca otváram hubu jak vianočný kapor. Chytajú ma zajačie úmysly, ale prešiel som kvôli nej kus cesty tak ju tu nenechám.

Prvý deň na dráhe.

Zosúvam motorku z prívesu a zdvíham ju na stojan. Vidím prvý rozdiel medzi mnou a ďalšími 7 motardistami. Oni majú navlečené nahrieváky. Skáčem do kombinézy a opakujem si, že prvé 2 kolé musím iba zahrievať gumy.

Každú stredu od 5 do 8 večer máme dráhu len pre supermoto a civilné motorky striedavo po 20 minút. Revebane je moderná motokárová dráha so všetkými druhmi zákrut a dvoma horizontami. Jeden na konci zadnej rovinky a druhý pri výjazde na cieľovku.

Vlajkár dáva povel ku štartu, začínam byť trochu nervózny a nechávam radšej všetkých odísť. Prvé kolá sú rozpačité a určite by som to odjazdil rýchlejšie aj na mojej civilnej XT660X, ale postupne začínam cítiť od predného kolesa väčšiu istotu. Je to tým, že zahriate gumy vedú motorku presne kam ju pošlem. Brzdím čoraz neskôr a agresívnejšie a skúšam prvé drifty. Lenže s pribúdajúcimi kolami mi odchádzajú ruky a ja robím prvú chybu. Pred ostrou ľavou stláčam brzdu tak razantne, že sa zadné koleso prudko zdvihne do vzduchu. Povolujem tlak na páčku ale zadné koleso sa dotkne až posledních metrov asfaltu pred štrkovou zónou a bariérou zo starých gúm. Vo veľkej rýchlosti letím rovno do štrku a obe kolesá mi podtrhuje do strany. Brzdiť už nepomôže, púšťam motorku a chcem sa hodiť na zem, aby som spomalil pred nárazom. Neskoro. Hrozivo zakončujem nechcené stoppie čelným nárazom do pneumatík.

Ležím pod stále naštartovanou motorkou a snažím sa z pod nej dostať, ale benčpres so 110 kilovou beštiou mi riadne uberá dych. Ak niekto tvrdí že tieto stroje patria do kategórie "ľahké" ten ich zrejme nepoťažkal na prsiach. Nakoniec sa mi ju podarí odkopnúť, hopnem do sedla a vraciam sa do depa kľudným tempom.

Sadám do otvoreného prívesu, odhadzujem helmu a striedavo cucám z flašky isostar a utieram si spotenú tvár. Pripadám si jak boxer po prvom kole, ktorý to len tak tak ustál KO.

Vlajkár ukončuje 20 minútový sešn. Chalani sa vracajú do depa, navliakajú nahrieváky a hneď sa mi ochotne venujú. "Nechaj si niečo aj nabudúce, nemusíš sa rozbiť hneď prvý deň." Znejú prvé rady. Na ich odratých komboškách je vidieť, že majú s podobnou zábavou bohaté skúsenosti.

Vidia že mi ich srandovanie náladu nezlepšuje a tak prichádzajú skutočné rady. "Nejazdi tak agresívne, brzdíš moc jedovato a zákruty potom prechádzaš pomaly. Pri výjazde tým strácaš rýchlosť na celej ďalšej rovinke. Sústreď sa viac na čo najväčšiu rýchlosť v strede zákruty a celkové chovanie motorky. Nedrž ju strnulo a uvoľni lakte. Prenes váhu viac do stupačiek."

Očividne tomu rozumejú. Niet divu, keď pár z nich dokonca jazdí majstrovstvá Endurance. Zvyšok dňa tak vstrebávam skúsenosti majstrov a na druhý deň už v KTM objednávam nahrieváky. Ďaľší tréning sa už cítim sebaisto a tak dychtivo vyrážam na trať. Moje nahrieváky ešte stále nedorazili čo v zápätí oľutujem. Na konci boxovej uličky pridávam moc plynu a zadný studený slick, tvrdý jak štolverka kĺže do strany. Snažím sa to korigovať, ale neúspešne. Motorka mohutne zamáva na jednu aj druhú stranu, zadná guma sa kusne do asfaltu a ja predvádzam ukážkový hajsajd.

Duchaprítomne sa zberám zo zeme s hrdosťou kaskadéra, ktorý práve predviedol svoj nový kúsok. Asi na desiate nakopnutie štartujem neochotnú mašinu a dokončujem prvú jazdu. V depe už znovu zavládla veselá nálada. Chalani uznávajú, že som sa prekonal, pretože tentoraz som si ustlal ešte skôr než som stačil vyraziť na trať. Zabávam sa na vlastnej hlúposti dokiaľ ma stupňujúca bolesť v ľavom chodidle neposadí na príves. Vyzúvam boty a zisťujem že vôbec necítim palec na nohe.

Skúšam proti bolesti odjazdiť ešte dva sešny, ale je to iba horšie. Nasledujúce dva týždne si dávam voľno. Našťastie je dažďové obdobie tak o nič neprichádzam.

Medzitým dorážajú moje nahrieváky a ja tak môžem zvyšok sezóny zlepšovať svoje jazdecké umenie aj ladiť motorku.

S prichádzajúcou zimou potom hlavne študujem články o jazde na motardoch a dokola pozerám na DVD motardovú školu 357 Garyho Trachy, ktoré som si objednal z ameriky spolu s ďaľšímy filmami. Bol som aj na rengene palca a potvrdilo sa, že je zlomený a naštiepený. Doktor ma ale uisťuje že najlepšie bude nič s tým nerobiť a má pravdu lebo do krivého palucha sa mi postupne vracia hybnosť. Vylepšujem doplnkami aj mašinu na takmer profi úroveň. Pred začiatkom novej sezóny mám tak docela slušnú zbraň.

Motardová škola Garyho Trachy - ukážka:

KTM 560 SMR 2007 je svojho času najsilneší závodný motard z rakúskej produkcie. V ľahkom trubkovom ráme je jednovačková, 4-ventilová 565-ka. Výkon asi 70 koní cez 6-stupňovú prevodovku. Originálne pruženie WP je pre mňa viac než postačujúce. Radiálna brzdová pumpa aj strmeň Magura ma svojou ostrosťou už presvedčili. 17 palcové disky Behr sú obuté do lepkavých Dunlop slikov. Medzi ďaľšímy chuťovkami snáď ešte spomeniem hydraulická antihoppingová spojka STM, muzika od Akrapoviča, tlmič riadenia, infračervený lap timer MyChrone light TG. Celé je to zabalené do polepov od Decals s mojím menom a obľúbeným číslom.

Nová sezóna začína dobrou správou, tréningy budú aj v piatok v rovnakom čase len pre motardy. Môžeme tak jazdiť omnoho viac a keďže to sem mám z domu len 10 minút budem tu rozhodne častým hosťom.

Poriadne sa zahrievam a rozťahujem, aby som predišiel zraneniam. Už prvé kolá na trati krúžim ďaleko rýchlejšie než vlani, ale hlavne cítim že nad tým mám výbornú kontrolu. Motorka krásne opisuje všetky okraje trate a zadné kolo letí bokom kontrolovanými driftami. Užívam si to naplno a z pomalých zákrut letím s predným kolom v lufte. V zákrutách idem do extrémnych náklonov a deriem stupačky od ktorých lietajú iskry. Po chvíli už krúžim sám a tak sa vraciam do depa. Zakončujem krasojazdu elegantným stoppie čo všetci oceňujú. Chalani zdvíhajú palec a uznanlivo kývajú hlavami. Prichádza ku mne Morten, najmladší ale jeden z najrýchlejších a ukazuje mi na telefóne 0:53. Je to o celých 5 sekúnd rýchlejšie než na konci minulej sezóny. Nakláňa sa pred moju časomieru aby sa uistil že meral dobre.

0:52,7 svieti na displeji a ja sa od radosti hlasno smejem. Necítim sa vôbec unavený a jediná bolestivá časť tela je môj zadok. Naozaj ak ste na motarde rýchly, tak vám budú lietať žmolky so slickov aj zo slipov.

Do polovice sezóny som sa ešte rozjazdil a zlepšil až pod 0:49. Zažil som s motardom úžasné chvíle a vynikajúco som sa pri tom bavil. Zlepšil som si kondičku aj jazdecký štýl. Až ma definitívne uchvátilo cestovanie a tak som nakoniec vymenil supermoto za TDM, ale o tom až niekde inde.

Na záver ešte pomudrujme

Ak ste ešte nikdy nejazdili na motarde určite to skúste. Je to obrovská zábava a výborná škola jazdy na rôznych povrchoch. Ak vás to vtiahne venujte veľa času vzdelávaniu a práci na sebe. Určite sa nikde netreba ponáhľať a treba mať chladnú hlavu. A hlavne si to užívajte..

Drift and enjoy! :)))