KGB – Tomky 2003

KGB – Tomky 2003
20.06 – 22.06.2003
Účastníci: Micha, Kaka, Cia

Privítanie máme excelentné a originálne: vynervovaný Advokát sa nám vrhne na prednú kapotu a s touto jeho polohou máme zrazu cestu voľnú. Atmosféru opisovať nemusím, veď ju máme všetci neustále pred očami. Upúta ma ale obrazovka, kde bežia predchádzajúce ročníky a fešák s prúžkovanou hlavou dokumentujúci celý tento hurhaj. Dnes otravovať zákazníkov, aby si niečo kúpili, už nebudeme a radšej sa ideme ubytovať. To je ďalšia facka. Motel je maličký, ale o to príjemnejší a výhľad z izby priamo na jazero nám neustále pripomína, že v prípade potreby sa budeme mať kde schladiť. V momente sa hodíme do „gala“ a späť medzi našich. Už z diaľky počujem Horkýže Slíže. Ťažko sa mi kráča, popri tom spieva a ešte aj poskakuje. Muzička huláka, pivko sa čapuje (k našej spokojnosti aj s penou), všade motorky a hluk derúci sa z beztlmičových výfukov – čo viac nám chýba. Zábava sa ako vždy ťahá do ránka bieleho, všetci sa bavia odviazane a od srdca, neočumovaní stádom pešiakov a ľuďmi s predsudkami. Ja, aj keď na dovolenke som pivný režim dodržiavala poctivo, po dvoch pivách a troške rumu podlieham a snažím sa dostať za Ciinej asistencie do postele.
Ráno sa preberáme dlhšie ako zvyčajne a do kempu idem s absurdným predsavzatím, že „už nebudem piť“. Tu už je všetko v plnom prúde. A Advokát opäť prekvapuje! Z tuningovo upravenej škodovky ziape a zvoláva motorkárov na projížďku. Je jasné, že približovadlo chce zaujať, tak zhodilo všetko ošatenie – blatníky, kapota, dvere, strecha... a k spokojnosti obdivovateľov, prevezie naraz viac ako dvoch ľudí. Už teraz vzbudilo rešpekt a úctu. Prenikavý hlas usporiadateľa prehluší aj urezané výfuky a nikto si nedovolí mu odporovať. V kempe zostáva iba pár poopičných stavov a predávajúci v stánkoch. Po návrate, všetci ukojení jazdou, sa zapájajú do súťaží. Počujeme zavíjanie Moskvichového motora, keď baľšaja technika nie a nie sa zadrieť, a vzápätí kvílenie utekajúceho prasiatka, ktorému dochádza, že toto je jeho boj na život a na smrť. Pre každého nezapojenie sa do nejakej „asi“ súťaže je pohanou. Aj keď ceny za víťazstvo sú hodnotné, dôležité je zúčastniť sa a poriadne zabaviť.
Pri večernom balení tovaru nás sprevádzala skupinka Dereš, popri tom sme stihli ešte mrknúť na nám známe Dixove kaskadérske kúsky. GLADIATORi nás zaskočili svojou dochvíľnosťou a tak záverečné vhadzovanie tovaru do auta sa skôr podobalo jazde na húsenkovej dráhe. Tie litre dnes skonzumovanej kofoly dodali mojím hlasivkám silu, Kaka s Ciou ma doplnili a spoločne sme prekričali aj mužské alty. Nasleduje Miss mokré tričko a tu nastáva menší „problém“ – súťažiacich je viac než dosť. Rekord láme aj dĺžka trvania súťaže, až napokon nedočkavý Motúz a RED DEVILS BAND vystriedajú v hudobnom doprovode dídžeja. Pred pódiom to vrie, povzbudzujúci dav sa vo vytržení hádže o zem - áno, aj o mäkké pristátie je postarané – pena z penostroja sa v obrovských chumáčoch valí na zem. Ešte stále súťažiace slečny a možno aj panie, vyburcované takýmito prejavmi sympatií, sa postupne uvoľňujú až končíme pri takmer lesby-show. Nálada je perfektná. Možno preto, lebo celý deň sme nemali minútku, aby sme sa začali nudiť a možno preto, lebo....mesiac svieti. Vzdávame to až nadránom a v útulnom moteli si v polomrákotách ešte rekapitulujeme deň.
Ráno, tento krát bezbolestné, sa naštartujeme kávičkou a pozorujeme tú charakteristickú scenériu – prebúdzajú sa, balia stany, zahrievajú motory...., stihnú si dať ešte jedno pivko pred odchodom? Sú nevyspaní, vykričaní, vyšantení, rozbití, spotení, špinaví a sú to praví motorkári.

Micha - autor
Kaka – OTK