Potulky Slovenskom 2/4

Ďakujeme pánovi na parkovisku a posiela nás do kempu pri Vrbove, že určite pochodíme. Prejdeme Ľubicou a už stojíme na parkovisku pri termálnom kúpalisku vo Vrbove. Ja a Michal ideme vybavovať ubytko. Ochotná slečna na pokladni kúpaliska nás smeruje do kempu. To ešte netušila, že sa vrátime v plnej zostave na čele z Miňom bez plaviek. Ubytko nakoniec dostávame v kempe od krásnej pani v rokoch. No úprimne sme jej typovali maximálne 40ku no povedala, že má hodne cez. Dostali sme chatku za smiešnych 3,60€ na osobu. Ako jediný sa vytrepem s motorkou na betonik pred chatkou.

Ubytovanie v kempe Vrbov.

V kempovom bufete kupujeme stravu a zisťujeme aké má liehoviny. Prezliekame sa do plávok a ideme smer kúpalisko. Miňo samozrejme bez uteráku a plaviek. V hale sa hrnieme ku pokladni, kde obsluhuje mladá slečna. Miňo chce kúpiť plavky no majú len detské. Tak by chcel aspoň také čo si niekdo zabudol. Tvorí sa za nami rada a slečna je evidentne v rozpakoch. Do toho vstupuje jej nadriadená a pýta sa čo sa deje. Miňo zachraňuje situáciu a vysvetľuje, že si tu zabudol plavky. Nakoniec si vyberá a platíme za vstup na štyri hodiny. Je jasné, že sme slečnu doplietli a za nás päť sme zaplatili okolo pätnásť eur. No nie je to tam aj tak moc drahé, môžeme len odporúčať. Nastáva kúpanie a šantenie. Posedenia v kúpaliskových podnikoch a voľná zábava. Večer nás preberá chlad nakoľko sme všetci len v plavkách a o desiatej večer utekáme do kempu. No utekať sme neutekali, ale minimálne rýchla chôdza to bola. Večer ideme trošku zahriať telá do kempovej krčmičky. Zoznamujeme sa s partiou robotníkov z Košíc. Musíme sa vytratiť, lebo nás evidentne idú opiť. Ideme spať piati na štyroch posteliach. Nakoniec Tomáša pasujeme na úlohu strážneho psa a bude spať pod stolíkom na karimatkách. Pelech sme mu ešte zmäkčili jednou perinou, aby nekňučal.

Strážny pes Brutus.

Zaželávame si dobrú noc a ideme spať. Brutusovi vadila bzučiaca chladnička, tak vytrhol kábel zo zásuvky. Michalovi s Kubom prišlo zle, tak do tichej noci išli zarevať ako jelene v ruji. Michal svoje nočné vracanie okorenil oblečením trička polícia. Okolo ubytovaní mali aspoň zážitok.

13.8. Trasa: Vrbov-Levoča-Prešov-Bžany

Ráno sa prebúdzame do jemného dažďa. Iľko zas nesklamal a počasie je opačné ako predpovedal. Meníme teda trasu a namiesto na Starú Ľubovňu pôjdeme na Domašu. Balíme a krátko po deviatej sme už na ceste. Jemný dážď začína pomaličky silnieť. To nás neodrádza, ba skôr nás to baví. Veď nie je zlé počasie, len zle oblečený motorkár. Za tunelom Branisko sa počasie vyjasňuje. V Prešove sa dohadujeme, že potiahneme na Zemplínsku šíravu a tam sa ubytujeme. Ideme tankovať a z rádia hlásia povodne pre okolie Zemplína. Potom zaznela reklama na Miss Domaša a bolo rozhodnuté. Ešte dopĺňame bruchá bagetami na pumpe. Nevedel som otvoriť pretechnizovanú mikrovlnku na pumpe, tak bagetu hrejem na motore.

Bandit poslúžil ako ohrievač bagiet.

Neviem prečo som tú blbú mikrovlnku nevedel otvoriť. Tak som sa hanbil, že som hlavu schoval do Michalovho kufra.

Od hanby sa schovám ako pštros.

Vymotávame sa z Prešova smer vodná nádrž Veľká Domaša. Slniečko začína hriať a my pomaličky zhadzujeme časti výstroje. Prichádzame na Domašu, pri vstupe od dedinky Lomné platíme vstupné euro na hlavu a euro za motorku. Miss sa koná na druhej strane, čo podľa vyberačov vstupného je kilometer cez vodu a cca štyri naokolo. Cez vodu nevieme, ale naokolo to bolo vyše pätnásť (už neviem presne). Nakoniec sme aj tak na Misskách neboli. Ubytovanie idem vybavovať ja a Miňo. Prvý hotel bol voľný iba pre štyroch. No druhý už bol prázdnejší a personál aj ochotnejší. Cena Šport Hotelu bola 16€/osoba vrátane raňajok. Motocykle nám schovajú pod prístrešok a na dvore hotela je bazén. Čo viac si môžeme želať. Odstrojujeme motorky a ideme sa okúpať do bazéna. Miňo stále nemá plavky a na recepcii majú iba ženské, aj to vrch. Tak nakoniec ide v trenkách, škoda mohol si dať vrch dámskych, bola by zábava.

Kúpanie je taká istá radosť ako jazdenie na mašine.

Po kúpaní ideme na výlet po okolí. Od Domaše smerujeme na Stropkov. Samozrejme sme nemohli nezastaviť v dedinke Miňovce.

Miňo si založil vlastnú dedinku.

Odchádzame z Miňoviec, deti bežia za Miňovím Introšom, ženy zamilované plačú, starci a chlapi mávajú a smutne sa lúčia s Miňom. Sám veľký menovec ich dedinky má slzu na krajíčku. Jasné celé je to blbosť. Nikto ani nevedel, že tade ideme. Ale jeden nikdy nevie. Za Miňovou dedinkou máme ísť podľa mapy rovno, no je tam zákaz. Trošku blúdime a miestny nás nakoniec nasmerujú na obchádzku. Tu vás poprosím o znovu prečítanie časti Zostava a stroje. Totižto tá ich obchádzka bol poriaden offroad. Boli sme natoľko v šoku, že sme sa ani neodfotili. Dokonca sme prechádzali pontonovým mostom. Proste zážitok na celý život. A zistenie, že naše stroje zvládnu aj terén. Všetko sme prežili, tak smerujeme ďalej. Cez Stropkov na Svidník do dedinky Ladomirová. Tam je jeden z mnoho drevených kostolíkov.

Drevený kostolík Ladomirová.

Pokračujeme na ďalšiu zástavku do dedinky Bodružal. Tam je taktiež kostolík, ktorý sme plánovali vidieť. Samozrejme je fotenie a uznanie, že kostolíky sú nádherné. Chalani sú radi, že som takýto výlet naplánoval. A ja som rád, že sa im to páči.

Drevený kostolík Bodružal.