Okruh po Dolomitoch 2010

Ďalší výlet, pri ktorom bol hlavným limitujúcim faktorom čas, málo času, konkrétne 3 dni. Po úvahách o destinácii a sledovaniach predpovedí počasia bolo rozhodnutie nekonkrétne: prísť do Liezenu v Rakúsku, tam sa pozrieť na net a podľa počasia sa uvidí ako ďalej. Hlavne pojazdiť.

Dátum: 28.06.- 30.06.2010

Zostava:

• Peťo - Yamaha T-max,
• Hedo - Yamaha T-max,
• Ja (Paulie) - Gilera Nexus

1. deň – Presun tam

Plánovaný ,,spich“ je o 7.00 hod. pri OMW v Dunajskej Strede. Peťo je už tam, Hedo mešká. Aby sme sa vyhli ranným bratislavským zápcham volíme kompu cez vodné dielo do Vojky a cestu cez Rusovce. Na Panónskej na benzínke ešte raňajkujeme a pokračujeme na Hainburg. A nasleduje cesta, ktorú moja motorka už asi pozná naspamäť: Pernitz, Kalte Kuchl, Mariazell, Gusswerk, Wildalpen a Liezen.

V Liezen na McDonald’s teraske rozkladáme mapu a na nete pozeráme počasie. Po krátkych úvahách padlo rozhodnutie na Dolomity. Paráda, konečne teda už vieme kam vlastne ideme. Kam už vieme, teraz je otázka už len kade, resp. ktorou cestou? Pozdáva sa nám cesta cez Schladming na Bad Gastein, len nechápeme, čo znamená značenie na mape medzi Böckstein-om a Mallnitz-om. Hľadáme na mape vo vysvetlivkách, no bezvýsledne. Nakoniec sa zhodneme na tom, že to bude tunel. Ok, všetko poriešené, môže sa ísť. Okolo pol siedmej prichádzame do Böcksteinu a zrazu cesta končí. Je tam len nejaká búdka s nápisom kasa a rampa. Na rampe je tabuľa a ukazuje 1920. Najprv som si myslel, že to celé tam bude asi nejaká pamiatka z 1920-eho roku, ale potom mi došlo, že to je autovlak s odchodom o 19.20 hod. Takže z Böcksteinu do Mallnitzu žiadna asfaltka nevedie, je tam len tunel pre autovlak!!! Sadzba pre motorku je 15 eur.

Zaujímavé prekvapenie, zase vyberáme mapu a skúmame. Najbližší prechod cez Hohe Tauern je Grosskglocknerstrasse za 18 eur a časovo by sme na tom boli asi rovnako. Nič moc teda. Vyberáme autovlak s pocitom, že sme ušetrili 3 eurá. Vraciame sa zatiaľ do Bad Gasteinu a v supermarkete nakupujeme niečo na jedenie. Pri nákupoch pozerám na hodinky a hovorím chalanom, že by sme si mali pohnúť. Vraciame sa cca o 19.10 hod. Hedo sa zastaví na stanici na záchod, ja robím nejaké foto a zrazu vidíme ako sa vlak pristavil. Pálime teda ku kase, rampa už zavretá a vlak za chvíľku odchádza. Super, zmeškali sme. Na tabuli už svieti 20.20. Poteší. Dávame zatiaľ večeru a pozorujeme ako to celé funguje. Chlapík príde do kasy asi 15 min. pred odchodom vlaku, skasíruje čakajúcich, pustí cez rampu a odíde.

Tak teraz už stíhame, motorky sú pripevnené na vlaku a my sedíme pohodlne vo vagóne pre pasažierov. Najprv mám obavy, či sa mašiny neprevrátia, ale časom mi je všetko jasné. Trasa je úplne rovná a vlaky sú tam trošku iné ako u nás. Za pár minút sme v Mallnitz a ideme ďalej smer Lienz a Cortina d’Ampezzo. Niečo po jedenástej večer prichádzame do kempu Olympia pri Cortine, no tu nás už dnu nechcú pustiť. Ideme teda do Cortiny, kde doslova za päť dvanásť nachádzame ubytko v hoteli Trieste. 40 eur na osobu aj s raňajkami. Budiš.

2. deň – Okruh

Vstávame do slnečného rána, čo nás nesmierne teší. Otvoríme dvere na terasu a foťáčiky už začínajú cvakať. Dávame rýchle raňajky a máme pred sebou celý deň na Dolomity. Určili sme si predbežnú trasu a dohoda bola taká, že tempo a prestávky má každý individuálne a hore na passoch sa čakáme.

Prvý bol Falzarego, cesta kľukatá, dá sa dobre vyblázniť. Hore klasické fotenie a vychutnávame si prírodu a scenérie. Pokračujeme na passo Valparola, je to len kúsok cesty a malé prevýšenie. Ďalej schádzame do doliny, cez La Villa a Corvara in Badia. Pokračujeme na passo Campolongo. Trošku stúpanie, zopár zákrut ale relatívne veľká premávka. Campolongo bol trošku nezáživný, ale keď sme už tu, bola by škoda ho nepozrieť. Vraciame sa do Corvara a smerujeme na passo Gardena (Grödnerjoch). Tak tuto je to zase zaujímavé, cesta sa výborne kľukatí a je relatívne dosť dlhá. Výborne to kompenzuje pocity z Campolonga. Chalani si tiež pochvaľujú. Nasleduje trošku klesanie a zase stúpanie na passo Sella. Čím ďalej, tým viac som v zákrutách odvážnejší. Nebudem sa opakovať, na passoch fotíme, obdivujeme, je to ozaj krása, jedna z najkrajších častí Álp.

Zbehneme do doliny a v Canazei zastavujeme na pizzu. Bola to asi najlepšia pizza akú som kedy jedol a len 6 eur. Pokračujeme na passo Fedaia. Stočíme to pri plese doprava a ideme sa pozrieť na lanovku. 8 eur tam aj späť. Lenže ono to je taká divná lanovka, nesedí sa, ale stojí.

Peťo navrhuje vyskúšať. Zlomil nás. Po pár metroch začínam ľutovať, stupák strašný a keď pozriem dole, lepí mi jak sviňa. Po chvíľke si však zvykám a pri scenériách na to úplne zabúdam. Hore vystúpime z lanovky, lepšie povedané vyskočíme (treba mať na to grif) a sme už v pásme snehu. Sranda, jún a sneh. Snehom sa dá ešte prebrodiť kúsok vyššie, kde je vyhliadka a chatka. Tak si teda dáme ešte aj kardio rozcvičku. Prídeme hore na vyhliadku a foťák dostal taký záber, že som vybil baterky. Slovami sa to opísať nedá, treba vidieť! Na chate ešte Hedo neodolal alpskej štrúdli a poberáme sa späť k motorkám. Z passo Fedaia schádzame do doliny a pokračujeme na passo Giau.

Tu sa do jazdy vžívam už tak, že v zákrutách brúsim hlavný stojan. Na Giau fotíme už povestnú motorku a vraciame sa do Cortiny. Máme za sebou cca 147 kilometrový okruh, ktorý mi pripadal podstatne kratší. Dávame si ešte večernú prechádzku po Cortine a pizzu. Cestou na hotel sa dobre pobavím pri pohľade na kabelku v Gucci obchode za 700 euro.

3.deň – Presun späť

Ráno po raňajkách ešte zbehneme do centra pokúpiť nejaké suveníry a čo ma prekvapuje, chalani majú kopec času na to, že je pred nami celá cesta domov. Zaplatíme hotel, naložíme kufre na stroje a vyrážeme. Ideme smerom na Misurina cez posledný plánovaný priesmyk passo Tre Croci. Pokračujeme cez Dobiacco do Rakúska, kde tankujeme lacný rakúsky benzín. Za Sillian máme v pláne odbočiť na Villach a odtiaľ mimo diaľnic na Wien. Je cca 11 hodín a skoro celá cesta pred nami. Vyrážam teda dopredu sám, však ma chalani dobehnú.

Za Sillian odbočujem doprava a tu sa začala na moje prekvapenie parádna cestička. Ostré zákruty, vracáky, úzke cestičky cez krásne upravené dediny, mosty. Celá táto paráda sa tiahla až po Kötschach-Mauthern, kde je odbočka na Plöckenpass. Pred Villachom zastavujem a posielam chalanom SMS. Prichádza naspäť správa, že zle odbočili a idú ďalej po diaľniciach. Tak teda pokračujem ďalej sám cez Villach, St. Veit, Judenburg, tu už kopírujem S6-ku, Leoben, Wiener Neustadt, Eisenstadt a Kitsee. Cesta od Villachu bola relatívne nezaujímavá a dosť preplnená premávkou. Navečer prichádzam domov a som vypnutý.