Balkánska rýchlovka

1.deň ... Dunajská Streda – Živinice (BiH), 530 km

Vyrazil som z Dunajskej Stredy cez Maďarsko, okolo Balatonu. Zastavil som sa v mestečku Siófok, keďže Balaton som poznal iba z rozprávania a fotiek. Zastávka kratučká, akurát som pozrel verejné kúpalisko, nič ma tam nejak nenadchlo, tak som spravil zopár fotiek a išiel ďalej. Smer Mohács, hraničný prechod do Chorvátska, kde sa so mnou dáva do reči colník, pýta sa na motorku, cestu a odporúča tankovať v Bosne, kde je lacný benzín. Prejazd cez Chorvátsko (Osijek, Vinkovci, Županja) bol rýchly a nudný. Prichádza Bosna, prvé dojmy sú "všeliaké", cesty nie moc kvalitné, krajina mi pripadá trošku chaotická. Prechádzam okolo mesta Tuzla a prespávam v mestečku Živinice. Zaujímavé je, že mi prestáva fungovať navigácia, nechytá satelitný signál. Pýtam sa na to domáceho ako je to možné a odpovedá mi, že sme v Bosne, v Bosne nič nefunguje. Prespávam v motelíku za 15 éčiek a ráno pokračujem v jazde smer Sarajevo.

Pivské jazero

2.deň ... Živinice (BiH) - Soline (HR), 520 km

Navigácia stále nefunguje, značenie v Sarajeve je katastrofálne, nikto nehovorí po nemecky ani po anglicky. Našťastie sa dorozumievam s mojimi chabými znalosťami chorvátčiny a po hodine blúdenia konečne nachádzam výpadovku na mesto Foča. Bolo zvláštne keď vraveli vpravo a ukazovali rovno, ale neskôr som pochopil, že desno je vpravo a vpravo je rovno. Krajina začína byť zaujímavá, autá skoro žiadne, konečne … Tu si začínam jazdu skutočne vychutnávať až do chvíľky pokiaľ pri klopení nezbadám pred sebou na ceste štrk. Trošku šmyk, nakoniec to celé nejak vyrovnávam a prechádzam do protismeru. Našťastie oproti nič nešlo a už jazdím opatrne. Za mestom Foča odbočujem na hraničný prechod s Montenegrom - Ščepan Polje. Tu začína prvá colnícka buzerácia, zelená karta. Otváram kufor, vyberám papiere a zelenú kartu. Colník ju začína študovať až kým nenájde BiH na karte. Ukazuje mi, že je všetko OK, že je tam BiH. Asi majú colníci v Bosne nízke platy ... Prechod do Montenegra, druhá colnícka buzerácia, papiere od motorky. Pripomína mi to časy pred Schengenom. Krajina krásna, kaňon rieky Piva, Pivské jazero, vychutnávam si krajinu a jazdu … neskutočný pocit. Pôvodne som mal v pláne odbočiť na mesto Trsa a cez Durmitor do Žabljaku, ale more ma ťahalo kratšou cestou. Smer Nikšič, Podgorica a Virpazar. Cesta za Pivským jazerom až po pobrežie bola nezaujímavá. Zrazu vidím more, wao, nálada sa rapídne zlepšuje. Prvé dojmy z čiernohorského pobrežia sa mixujú, príroda krásna, len letoviská až príliš preplnené turistami. V mestečkách ako Budva sa mieša komercia s históriou a nejako mi tu chýba štýl. Pôvodne som chcel prespať niekde v Montenegre, ale idem ďalej. Môj dojem z Montenegra vylepšuje Boka Kotorska, kde sa mi celkom páči. Kompou prechádzam na druhú stranu, smer Chorvátsko. Situácia je tu úple iná ako v Montenegre, turista skoro žiadny, cesty relatívne prázdne, krajina a mestečká naberajú štýl. Prespávam v mestečku Soline, ubytovanie super za 20 €, domáci veľmi príjemní. Samozrejme hneď prvá destinácia po ubytovaní bola more. Pláž asi 50 metrov od ubytovania.

Sv.Stefan

3.deň ... Soline (HR) – Brodarica (HR), 300 km

Ďalší deň trávim predpoludnie na pláži a poobede vyrážam smer Split. Paráda, z jednej strany more, z druhej kopce … "the best place to ride". Makarská riviéra je krásna, ale nabitá turistami. V mestečku Baška Voda schádzam do centra a trošku sa tam motám, ale davy turistov ma odrádzajú a idem ďalej. Za Splitom je situácia úplne iná, turistov ubúda, začína zase prázdnota ako v okolí Dubrovnika. Snáď to bude krízou, neviem … Pred Šibenikom si začínam hľadať ubytovanie, najprv skúšam u prícestných Zimmer tabuľkárov. Chyba, sú to najväčší nenažranci. Apartmán za 45 €, a keď sa dozvedeli, že hľadám ubytovanie na jenu noc, už krivili huby. V mestečku Brodarica idem do prvého domu s nápisom Zimmer. Izbu zjednávam na 15 €, som v celom dome sám, žiadny turista. Domáci veľmi príjemní, hneď som si s nimi musel dať domácu pálenú.

Dubrovnik

južná Dalmácia

Makarská riviéra

4.deň ... Brodarica (HR) – Povile (HR), 260 km

Ďalšie doobedie zase pri mori, našiel som na odporúčanie domácich pláž kde som bol sám. Parádička. Poobede idem ďalej, smer Rijeka. Za Zadarom sa začína najlepšie bajkovanie. Cesty prázdne a kvalitné, krajina už tradične krásna, hory, kopce, more, k tomu ešte západ slnka, "feeling" neskutočný … Problém je akurát s ubytovaním, samému a na jednu noc je celkom problém nájsť ubytovanie. Čím bližšie k Rijeke, tým viac Nemcov a Talianov a je to cítiť aj na cenách a aj na luxuse. Nakoniec sa ubytovávam v Povile v penzióne Garfild za 30 €. Pri pivku premýšľam ako ďalej ...

Kvarner

5.deň ... Povile (HR) – Dunajská Streda, 660 km

Nakoniec volím návrat domov cez Zagreb po diaľnici. Na chorvátsko-slovinských hraniciach si pýtajú papiere od motorky, ale tu je to už logickejšie, keďže je to vstup do EÚ. V Slovinsku som trošku zablúdil a po pár kilometroch navyše zapínam navigáciu.

Záverom asi toľko, že som si super zajazdil po krásnej krajine (2272 km), počasie lepšie ani nemohlo byť, pokuta žiadna, policajná buzerácia žiadna, colnícke buzerácie 3, všade sa dá platiť eurom, spotreba Gilery 2,42 l/100 km, čomu som sám nechcel veriť, celkové náklady niečo cez 200 € … Mission completed.