Mini výlet do Čiech 2/2

Ideme teda pozrieť do neďalekého mestečka Písek. Zastavujeme na parkovisku pri starej budove. Dnu sídli motorkárska firma Bikerscrown a vedľa zaujímavá krčma. Viac info o stredovekej krčme sa dozviete na www.krcmapisek.cz stojí za návštevu. Pokračujeme smerom do krásneho centra mesta. Potulujeme sa uličkami a obdivujeme budovy. Dostávame sa až k starému mostu, údajne jednému z najstarších. Ani nevieme ako a deň sa už prehupol do podvečerných hodín. Vraciame sa na našu domovskú základňu v Blatnej. V Blatnej dáme ešte taliansku pizzu a české pivko. Zajtra nás čaká objavovanie domova našich hostiteľov mesta Blatná.

Mesto Písek stojí za pozretie.

Budova kde sídlia Bikerscrown a krčma.

Tretí deň našej dovolenky sa počasie polepšilo. Samozrejme raňajky od pani domácej, ako inak než vynikajúce. Objavujem dávnu chuť obyčajného masla. Žiadna Flora ani Rama proste obyčajné maslo. Také ako som ho jedol, keď som bol chlapec. Po raňajkách ideme teda vonku do ulíc Blatnej. Po prechádzke centrom mestečka naše kroky smerujú na Zámok Blatná.

Zámok Blatná.

Pohľad zo zámockej záhrady.

Okolie zámku stráži jazierko, na ktorom je možnosť prenájmu člnku. Treba sa však vyhýbať leknám. Kačky sú všade, kde niekto hodí niečo do vody. Cez mostík sa dostaneme k bráne zámku. Vstupujeme dnu na zámocký dvor. Samozrejme je možnosť využiť spoplatnené prevedenie po zámku. My však ideme do zámockého parku. Na moje počudovanie za vstup nikto nevyberá žiadne peniaze. V parku majú svoj domov voľne sa pohybujúce srnky škvrnité a aj často schované pávy. Pávy sa zdržujú v okolí domčeku, ktorý patrí miestnej barónke. Tá sa vzorne stará aj o naozaj krásny park. Zvieratká je možné kŕmiť aj z ruky. No pozor, keď sa splašia. Dokážu vyskočiť, že kopýtko majú zároveň vedľa vašej hlavy. Pozreli sme si teda aj mestečko Blatná. Všetko má však svoj koniec, tak aj naša krátka návšteva.

Ženy mi proste zobú z ruky he-he.

Je ráno 8. júla čas nášho odchodu. Slniečko začína slušne piecť už v čase nášho odchodu. Smer odchodu volím ako sme prišli. Našťastie už zákruty neprechádzam driftom. Stojíme tiež ešte na Ždákovskom moste. Na diaľnici je už vidno, že je pracovný deň. Samozrejme sa stalo čo som chcel najmenej. V Brne sa tvoria kolóny. Policajt nás nekompromisne posiela dolu z diaľnice. Čo čert nechcel schádzame priamo do Brna. Tu si spomeniem na kamoša čo mal ísť tiež. Mal brať na cestu gpsku.

Ždákovský most.

Zastavujem na parkovisku a skúšam niečo vymyslieť podľa mapy. Nakoniec sa pýtam na cestu ochotného autobusára. Ten mi cestu vysvetlil asi päť krát. To preto, že rozprával dosť rýchlo a mne kotrba hučala ešte z diaľnice. Ďakujem mu za cenné rady a sadám na motorku. Chcem ísť smerom z parkoviska doľava ako mi kázal. No to je iba jednosmerka. Tak idem na opačnú stranu. Neviem ako, ale natrafujem na značku Bratislava. Dostávam sa znovu na dialnicu. Vidíme, teda priateľka vidí ostatok zrejme ťažkej nehody. Ja musím sledovať blbcov okolo mňa. Veď načo by urýchlili plynulosť premávky, musia si obzrieť nehodu. Kľudne si odstavia aj auto a potom samozrejme plný kotol preč. Že nás skoro zrazia nikoho netrápi. No, ale už sme preč a ideme správnym smerom. Konečne ideme dolu z diaľnice smerom na Uherské Hradište. Mám za sebou dosť kilometrov tak spolužitie s motorkou sa znásobuje. To sa prejavuje aj štýlom jazdy. Určité krásne horské úseky idem športovým tempom. Tento fakt si uvedomujem, keď prvý krát v živote škrtám stupačku. Priateľka pri jednej pauze, len potvrdzuje, že som šiel rýchlo. Má rada rýchlu jazdu, no už sa trošku bála. Uvedomujem sa a zvolňujem tempo. A sme na Slovensku prebehneme Drietomou a hurá diaľnica. Trenčín, Považská Bystrica, Žilina a sme doma. Máme za sebou spolu 950km. Zadky nás bolia neskutočne a ja si necítim pravé zápästie. No viem jedno, že turistika na motorke má svoje čaro. Už plánujem ďalšie trasy.