Bokovky od mlyna k mlynu alebo slovensko-moravská pohodovka II

Zostava (ako minulého roku): ja Mitja + Suzuki GS500, Robert + Jawa 350/640, Peter scrat + Fazer 1000; Štart: 1.8.2009

1. deň: SNV – Štrba – Lipt. Mara – Lipt. Revúce – Šturec – Kremnica – Nová Baňa

Je sobota, 10 hodín, som zbalená a vyrážam. Dnes v rytme sólojazdca. Mám kopec času, tak som si naplánovala zastávky kade-tade. Prvá zastávka je v Štrbe u starej mamy, ktorej predstavujem moju mašinku – celkom sa jej páči. :) Potom brázdim s požehnaním „bokovku“ – bočnú cestu cez Važec, Východnú, Hybe, Lipt. Mikuláš, pri Lipt. Mare zastavujem pod Havránkom pri bufete v kostolnej veži. Plánujem ďalšiu trasu a vyrážam na Donovaly. Zaujala ma odbočka na Liptovské Revúce. Tam som ešte nebola, takže to idem preskúmať a končím na konci všetkých Revúcich, čo boli po ceste. Otáčam a suniem sa do nejakej bočnej dolinky. Pri potoku oddychujem a napchávam sa keksami. Obed. :) Ešte návšteva „Vtáčej záhrady“ - na dvore je mnoho krásnych vtáčích kŕmitiek, len to tam tak šteboce.

Vraciam sa na hlavnú, prechádzam Donovaly, vychutnám si obľúbený Šturec a nachvíľu zastavím pri kríži. V Kremnici ma už čaká Boris – Borgio – kremnický motošarkan a berie ma na motovýstavu. Teda – žiadna klasika – je úžasná, plná fantázie, klobúk dolu. ;) Lúčim sa s Borgiom a na konci Kremnice ma čaká Vlado vladop. Spolu sa presúvame do Novej Bane na motozraz. V kempe pri Tajchu staviam stan a ideme pozrieť Žarnovčanov, ktorí majú so sebou vlastný pivný výčap. :) Deň zakončíme v bufete v kempe, noc spestruje zraz „pozrážaných“ tatkov, ich túlajúce sa ratolesti, nejaké hystericky vrieskajúce dieťa a hádka urazenej manželky. Veselo.

2. deň: Kľak – Kremnica – Nová Baňa

Dnešný deň je v znamení totálnej pohodovky. S Vladom sa až pred obedom vyberieme na výletík cez Ostrý Grúň na Kľak. Je tam zatvorená krčma, tak sedíme pred ňou a vychutnávame pohodu a ticho. Okolo obedu sa máme s chlapmi zo SNV stretnúť v Žarnovici. Aj sa stretáme. Prišiel Robert, Peter a Igor (hornet 600). Hneď sadáme na obed v takej reštike na poschodí – chyba! Hodinu čakáme na jedlo. Nevadíííí. Potom sa lúčime s Vladom a my ideme do Kremnice. Zase na motovýstavu. Aj chlapci sú ňou očarení. :) Po nej sa lúčime s Igorom, stretáme sa s Borgiom a na jeho odporúčanie ideme na akciu nie celkom v súlade s mototuristikou – na organový koncert. Trochu trvá, kým preorientujeme zmysly na vnímanie inej hudby ako rachotu motorov, ale oplatilo sa. :) Po koncerte nás ešte Borgio potajomky vpúšťa na vežu s krásnymi výhľadmi (on má kľúče, on môže :) ) a koniec kultúre. Až po tme sa vraciame do kempu v Novej Bani.

3. deň: Nová Baňa – Čachtice – Myjava – Babí hora (Morava)

Ráno balíme, opúšťame kemp, zastavujeme v Hronskom Beňadiku na raňajky a pri obhliadke kláštora ma napadlo, že som nechala v kempe nabíjačku aj s baterkou do foťáku. Ešte že je to len 10km. Nasadám a už pri vstupe ma víta ujo z kempu a podáva mi zabudnuté veci. Rýchlovka po diaľnici do Beňadiku, dopíjam kávu a pokračujeme smer Nitra. Cesta nezáživná, zastavujeme pred Radošinou a potom na obed v motoreste Čertova pec. V Čachticiach sa pýtam ujka, ako sa dá dostať motorkou čo najbližšie k hradu. On ukazuje smer a dodáva, že sa tam dosť kradne, aby sme mali ešte na čom jazdiť. Ale že už jednu bandu chytili. No, ukľudnil nás... Stúpame po úzkej cestičke, zastavujeme na takom kamenisto-piesčitom akože parkovisku. Je strašne horúco a my sa s bundami a prilbami vlečieme do kopca dobiť hrad. Á, už ho vidíme. No nie je čo dobíjať, niekto ho rozbil pred nami. Dve staršie infotabule, jedna malá podobizeň krvavej drsňáčky na tabuľke pribitej na strome... a nádherné výhľady. Vraciame sa na parkovisko, vytešujeme sa – motorky sú tam. :) Pokračujeme cez Višňové po krásnych, pohodových bokovkách krížom-krážom na Myjavu. Tam krátka pauza a prekračujeme pomyselnú hranicu s Českou republikou.

Za hranicami zachádzame na bokovku na Kuželov. Onedlho stojíme pri kamennom veternom mlyne. Je tam aj múzeum, ale v pondelok majú zatvorené. Robíme pár záberov, nasadáme, pokračujeme a znovu zastavujeme v kempe Babí Hora pred mestečkom Hluk. Chceme postaviť stany, ale pani domáca je strašne milá a ponúka nám ubytovanie v chatke za 90 Kč/os. vo vlastnom spacáku. Že veď aj tak bude pršať. Aj motorky nám schovala pod striešku, kde parkoval jej manžel auto. Za tie už neúčtuje nič. Sme šokovaní jej ochotou. :) V kempe sú holandské karavány a pár chatiek okupujú českí turisti, prevažne cyklisti. V reštaurácii popíjame pivko, pojedáme večeru a miestnu špecialitu – diabolskú omáčku. :)

4. deň: Uherské Hradište – Kyjov – Milotice – kemp

Pani domáca mala pravdu – v noci sa rozpršalo a prší aj celé doobedie. Po 13-tej prestáva, tak s Robertom nasadáme naľahko na motorky a Peter ostáva v kempe. V Uherskom Hradišti sa moceme po starobylých námestiach a presúvame sa k akémusi majáku na súši aj s plachetnicou. Je to atrakcia miestneho kovošrotu – celý areál je fantasticky upravený, príšerky z kovových súčiastok, dokonca sa konajú po areáli prehliadky. Teda, je to úžasné! Vystupujeme po úzkych schodíkoch na maják, kocháme sa výhľadmi a ja sa už teším na Buchlovický kopec. Super cesta, široká, tiahle zákruty – moravská „Jahodná.“ Za týmto motozážitkom križujeme Střílky, Koryčany, Kyjov a parkujeme v Miloticiach pred zámkom. Už je neskoro na návštevu zámku, ale park je ešte otvorený. Je nádherný, rozmerný, s tunelmi z krovia a pobehujú tam pávy. Prichádza za nami Peter, a pred večerom sa vraciame do kempu po nezáživnej, miestami panelovej ceste cez Bzenec. Večer pivo a diabolská omáčka.

5. deň: kemp – Mikulčice – Břeclav – Lednice – Kyjov – kemp

Ráno vstávame neskoro, v chatke sa dobre spí. Po raňajkách zase naľahko vyrážame, smer Hodonín, za ním obec Mikulčice a obhliadka slovanského hradiska. Areál je veľký, rovinatý – vyfasovali sme plánik a tak pendlujeme od základov jedného kostola k ďalším základom. Je ich tam dosť, ale skoro všetky vyzerajú rovnako. Obzeráme repliky, lebo originály sú zakonzervované pod zemou. Hradisko je obohnané vodnou priekopou, atakuje nás stádo komárov a zachraňujeme sa defenzívou. Ale ináč, pekné to tam mali tí starí Slovania, hej.

Nachvíľku zastavujeme v Břeclavi, napaľujeme fotky na CD a pokračujeme do Ledníc. Chceme si pozrieť známy zámok, ale vyfacká nás pohľad na stovky ľudí, tak sa len tmolíme po obrovskom areáli. Zámocký park je úchvatný, nekonečný a pozreli sme si z neho len malý zlomok. Motorkami sme sa presunuli k Janohradu, tam je už kľudnejšie. No aj tam na nás číhajú komáre. Do kempu sa vraciame po bokovkách, aké boli po ruke. Je to nádhera, cesty pohodové, vlnité, vínne cestičky, viniče... V kempe sa prihovára jeden z cyklistov, vlastník Jawky. Cyklisti sa dnes tmolili po vínnych stezkách, od sklípku k sklípku a do kempu prišli pekne zosklípkovaní. :) Dnešok som ukončila diabolskou klasikou.

6. deň: Kunovice – Holešov – Fryšták – Držková – Bystřice p. Hostýnem – Hranice

Dnes sme spali ešte dlhšie. Balíme, lúčime sa s pani domácou, diabolskou omáčkou a s touto rodinnou atmosférou, opúšťame kemp a zastavujeme hneď neďaleko, v Kunoviciach v Slováckom leteckom múzeu. Sú tam kadejaké skvosty, staršie, novšie a tak si chlapci prišli na svoje. Ďalšia zastávka je v Modrej – v staroslovanskom archeoskanzene s ukážkou obydlí našich predkov. Behajú tam kozy, nejaké svine, husi... Pokračujeme do Bunču najbočnejšími bokovkami po úzkych cestách cez hory-doly do Velkých Těšan. Je tam veterný mlyn, tentoraz drevený. Vďaka milej tetuške od vedľa to máme aj s odborným výkladom. Schádzame do nížiny a nachvíľu zastavujeme v Holešove. Ďalej okľukou cez Fryšták, krásne kopce, vrchy, lesy, Držkovú do Bystřice p.Hostýnem, až zakotvujeme v meste Hranice. V kempe berieme chatku, odparkujeme a ideme do srdca mestečka. Je pekné, historické – sadáme v krčmičke, a od vedľajšieho stola sa ozýva nám dôverne známe východniarske nárečie – ta totu reč čuc už zdaľeka. :)

7. deň: Helfštýn – Vsetín – Makov – Oravská priehrada

Vstávame do horúceho rána, pešo sa vyberáme k najhlbšej priepasti strednej Európy. Ešte nikto nedosiahol jej dno schované pod vodou, ani prístroje – to bude riadna diera! Chodníček sa dvíha lesom, nejaké pekné výhľady na údolie... a po 1,5 km sme pri nej. Priepasť je obohnaná zábradlím a zhora toho nie je veľa vidieť. Ale je tam bránička a za ňou schody. Je zamknutá, tak ju preliezam, kúsok schádzam... ale ani ďalej sa nedá, je tam bránka s ostnatým drôtom a na ten si už netrúfam. Po návrate do kempu balíme a bokovkami sa zase cez pekné kopce a lesy presúvame do Týnu nad Bečvou, k hradu Helfštýn. Je pekný, veľký, navštevovaný. Spomenula som si na náš Čachtický smutný hrad... Na nádvorí hrá historická kapela historické hitovky, koná sa tam dokonca malá svadba, ženích a nevesta sa tmolia pomedzi múry a naháňa ich fotografka. Z veže sú krásne výhľady na kraj. Opúšťame hrad a pálime zase do Bystřice p. Hostýnem, časť po včerajšej trase. V sedle dávame obed z minimálnej ponuky – syr + hranolky, ale je chutný, lacný, rýchlo donesený, aj rýchlo zjedený. Bočíme na Hošťálkovú, do Vsetína, opúšťame Moravu a valíme na Makov. No, valíme jak valíme. Od Vsetína skoro v jednom kuse obce a za Makovom detto – až po Čadcu. Takmer 70km s malými výnimkami 50-kou.

Z Novej Bystrice ideme po novej ceste s peknými výhľadmi. Naposledy sme tade šli pred troma rokmi a to sa šlo ešte po starej rozbitej. Teda jaký offroad zážitok to ale bol! :) Prichádzame k Oravskej priehrade a hľadáme kemp. Všade je mŕtvo – aký rozdiel oproti Morave. Nechápeme. Navyše pri rozbiehaní ma šmykne na jemnom piesku a už sa váľam aj s motkou. Našťastie je všetko ok, batožina ochránila zadok motky a svojimi kolenami som chránila nádrž. Našli sme kemp, staviame stany, v kempe funguje len „podstrešný“ bufet, tak ideme pre zmenu hľadať niečo reštauračné. Jediné, na čo sme po kilometri narazili, bol nejaký honosnejší penzión s umelým trávnikom, atrakciami, hudbou, kvikom a krikom... ale hlad a smäd nás premohol, tak sadáme, dačo pojeme, popijeme a po tme ideme do kempu. Oravská priehrada zíva tichom a prázdnotou...

8.deň: jazero Ziwiec (Poľsko) – Třinec (Cz) – Čadca – Žilina – Martin – Mošovce

Ráno sa nad priehradou vznáša hmla. Balíme a Robert sa rozhodol ísť domov. Na Jawku je to dosť – proste Jawka. Lúčime sa s ním a my s Petrom mierime cez Oravskú Polhoru do Poľska k jazeru Ziwiec. Tam zrazu iný svet, milión áut, upchaté cesty, atrakcie pri jazere aj na jazere. Obchádzame jazero, najbližším prechodom chceme ísť na SK, ale prechod je uzavretý. Ideme po nejakých obchádzkach, ani neviem kade, po dlhých dedinách, kde to riadne žije a zrazu sme v nejakom vysokom sedle, schádzame cez Wislu, Ustroň... konečne Třinec v Čechách. O chvíľu opúšťame aj českú zem a derieme slovenskú cestu. Peter náhle zastavuje, na príčine je čelná zrážka so včelou. Odstraňujem mu bodák z krku, aj nebohé telo včielky. Snáď nezačne hrdlo opúchať. Peter si už radšej dáva na krk šatku. V Oškerde zastavujeme na obed v areáli, kde je aj ZOO, kryté tenisové kurty a čojaviemeštečo.

Čaká nás Žilina a Martin. Tam opúšťame hlavný ťah a kolesá nás vedú po ďalšej z bokoviek – cez Jaseno, Belú, Necpaly... Zastavujeme každú chvíľku a fotíme, pozeráme, vychutnávame. Nechce sa mi zakaždým naťahovať rukavice, tak idem chvíľu bez nich. Chyba! Už vidím lietajúce telíčko, ako vráža do prostredníka ľavačky – rana, bolesť... Ani neviem, ako sa mi podarilo narýchlo zastaviť. Vyťahujem žihadlo, ale nepodarí sa celé, niečo som si ešte nechala. Naťahujem rukavice, rozbiehame... A končíme v kempe v Mošovciach. Staviame stany pri hlúčiku tichej a pokojnej mládeže a ideme na pivo a pizzu do reštiky. Po návrate k stanom sa z tichej mládeže vykľulo klbko diskochtivých dietok, hudba z reprákov auta ričí... No nič, vata do uší a letmý spánok. Nad ránom odpadli aj dietky a hudba stíchla.

9. deň: Šturec – Banská Bystrica – Očová – Detva – Hriňová – Hnúšťa – Muráň – Vernár – PP – SNV

Na raňajky zbytok včerajšej pizze, balíme a vyrážame. Mám spuchnutý prst so žihadlom, ale spojku v pohode stlačím. :) Prechádzame Šturec, Banskú Bystricu, za ňou bočíme cez Šalkovú na úchvatnú bokovku Horného Podpoľania s totálne úzkymi vracákmi. Nad Ponikami nachvíľu meníme sedlá motoriek za trávu s krásnym výhľadom – jooj, aká pohoda a krása... Klesáme do údolia a vychutnávame si pokojnú cestu. Prechádzame Očovou, chceme obísť Detvu po nejakej cestičke severne, je zakreslená na mape, ale nejako nám to nesedí. Bočíme pred Detvou do nejakej dedinky a za ňou stúpa úzka panelka do lesa. Šplháme a na okraji akejsi lúky zastavujeme. Pýtam sa okoloidúcich turistov, kde sme, kam vedie cesta a či niekam vôbec vedie. Sme pri Kalamárke, lezeckých skalách a cesta tam vraj končí. Takže otáčame, spúšťame sa panelkou a v tichu lesa si vypiskujem mojou zadnou brzdou.

Za Detvou sme natrafili na fajn salaš a halušky. Nasleduje veľmi pekný úsek s tiahlymi zákrutami (ričím si do prilby landovku: „Jako rychlý kola točí se můj svět.“ :) Túto trasu mám strašne rada: Hriňová, Kokava, nad Klenovcom v sedle stojíme a fotíme. Hnúšťa, Muráň, Červená Skala, nad Telgártom posledná zastávka s pohľadom na Kráľovú hoľu, Poprad a SNV.

Prebrázdili sme cca 2000 km a na Morave sme postretali veľmi málo motorkárov – skoro žiadnych. Asi preto, lebo sme sa presúvali najmä po bokovkách. :) Fakt boli úžasné... Často viedli po úzkych cestách lesmi a kopcami. Počasie bolo super, až na tých pár kvapiek – proste pohodovka. :)