Ducati "príšerka" Monster 600

Je koniec zimy 2007, z Nemecka som doviezol auto a smutne pozeral do prázdnej peňaženky. Zmieroval som sa so skutočnosťou, že tretia sezóna na motorke nebude. Neskorá jar - na ebay objavujem búraného monstera a keďže aj nejaké drobné pribudli, letím pre neho. Po 1100 kilometroch stojím u dojčlanda na dvore, kukám jak puk na malé čudo a keď sa tá chuderka rozhrkotá, mám divné pocity.

Aby bolo jasné, vodičák na A som si robil v roku 2005 a dovtedy som o motorky ani nezavadil. Prvý rok som jazdil Bandit 600-ku z 1997, druhý rok som si puzzloval rozsekaného dvojročného Bandita po zábehu. Ten relax pri skladaní sa mi zrejme tak zapáčil že som nemal žiadne predsudky voči ďaľšej havarovanej motorke, pokiaľ jej bežal motor. Nuž, Bandit nie je zlá moto, naučil som sa na ňom základy, len je taká - hmm, obyčajná? Za dva roky som si motorky stihol viac naštudovať a už som začal hladať niečo zaujímavejšie. Keďže som dizajn pozitívny, hneď som sa dostal k Taliankám a samozrejme k Ducati. A bol som v tom!

Takže máme máj a v garáži Ducati Monster 600 z roku 2000. Ľahšia čelná havárka, zrejme po dlhšom pobyte vonku, vyzerá biedne. Vzhľadom na zúriace teplé počasie sa rozhodujem robiť opravy v dvoch krokoch - v prvom dám urobiť rám a geometriu, vymením poškodené veci, dám ho na značky a pojazdím sezónu. V druhom - ak sa mi moto páčiť nebude, tak ho predám ako je, alebo - a to bol tento prípad, ho cez ďaľšiu zimu pochystám tak, aby na okolie nepôsobil ako adoptovaný.

Súpis škôd: prelomený rám od úderu teleskopu, zohnutý jeden teleskop, zničený brzdový kotúč, pokrivený držiak svetla, rozbité svetlo a preliačená nádrž od ehmm.. veď viete. Začal som s odstrojovaním motorky a nestačil som sa diviť - všetko dokonale prístupné, logicky rozmontovateľné, nahraditeľné. Viem, viem - keďže sú údajne dukatky tak poruchové, tak musia byť stavané tak, aby sa v nich dalo vŕtať.

Prvou a základnou vecou bolo dať do poriadku rám a geometriu. Chalan s certifikovanou stolicou mi vrátil moto o 2 týždne s tým, že okrem rámu a odtrhnutej hlavy riadenia bolo treba rovnať predné koleso a jeden okulár. Ďalej vymenil funglovku teleskop, samozrejme obe vidly dostali nový olej. Síce ma nečakané výdavky trocha zaskočili, no keďže bezpečnosť je na prvom mieste, nebolo čo ľutovať. Trocha zbrklo som zahájil prihlasovanie, kedže som o 2 týždne odchádzal na mesiac preč, no po niekoľkých nočných som mal moto poskladanú, z Anglicka prišlo svetlo a po STK už zbytok vecí vybavil na úradoch a polícii otec.

Je august, začínam jazdiť. Nastali dva problémy. Prvý bol, že pokiaľ som motor poriadne neprehrial a nenajazdil aspoň zo 10 km, tak som mal zahádzané sviečky a moto nešla naštartovať. Skúšal som všeličo, no stále dokola - už som bol z toho fakt na nervy, myslel somsi, že je to chyba motora. Pohár trpezlivosti pretiekol, keď mi na zlatých pieskoch začalo vynechávať zapaľovanie a po odstavení už nenaskočila.

Nasledoval mesiac odstávky keď som moto odviezol do servisu Ducati na Vajnorskej a chalani skúšali zistiť v čom je problém. Tlaky - lepšie ako na novom. Elektrika, zapaľovanie - všetko ok. Keď už bola v servise, vymenil som polkrúžky, oškriabanú radičku, a nakoniec došlo na výmenu regleru a motor opäť fungoval. Domov som išiel happy no vzápätí opäť zahádzané sviečky. V zúfalstve sa ma pýta servisák, či viem správne štartovať motorku. Haha. No vŕtalo mi to v hlave - pri experimentovaní so sýtičom, plynom a časom som rýchlo odhalil problém. Neviem štartovať - trápne ale poučné. Sýtič maximálne na polovicu a hneď ako začne skapínať, čo je cca do 15-30 sekúnd, tak stiahnuť dole. Odvtedy žiadny problém s motorkou nebol, žiaľ na konci septembra som toho už veľa nenajazdil.

Zima 2007/2008. Motorku som opäť do skrutky rozobral. Rám dostal nový krásny lak, nádrž a ostatné časti nový experimentálny lak od Braňa z Prievidze. Čierny základ, trblietavé blbosti, lakovanie - 4 vrstvy vyzerá fakt perfektne - vďaka za to. Vymenil som ešte hlavové ložiská a tiež úplne všetko čo bolo čo len trocha oškreté: výfuky a páčky, plus pancierovú hadicu. V polovici sezóny som vymenil pneu za Michelin PilotRoad 2. Nuž a to bolo akoby som si presadol na úplne inú motorku. Normálne to začalo samé zatáčať.

Sezóna 2008 bola úplne bezproblémová. Zistil som, že slabý motor malej príšerky mi absolútne vyhovuje - ťah a bublanie a celá emócia sa deje v nízkych otáčkach, pri vyšších rýchlostiach neuveriteľne pomáha malý veterný štítok. Začal som takmer výlučne jazdiť do Rakúska a postupne objavoval "svoje" kopčeky. Jazdí sa tam vskutku disciplinovanejšie a v rádiuse 200 km od Bratislavy je nespočetne Pezinských báb aj Šturcov. Začali ma baviť "turistickejšie" výjazdy s kombináciou ťahania plynu v zákrutách. Ideálna cestovná rýchlosť je niekde medzi 100-120 km/hod., pri prdkaní krajinou stačí čoprovitá 80-ka.

Zima 2008/2009. V zime je nuda. Heh, nedalo mi to a vylepšil som príšerku o Termignoni a vyhrievané rukoväte a samozrejme prebehla očistná kompletka. Najbližšie sa teším na obkuk noviniek v Inchebe a potom už len na veľa veľa jazdenia.

Tak, aby som to nejako zhrnul: Plusy - malá, obratná, nenáročná motorka s nestarnúcim dizajnom, malá spotreba - priemerne 3,9 - 4,3 l/100 km, nezáludný motor, kvalitný podvozok, ktorý je však na naše cesty dosť tvrdý a tak v roletkách a typicky látaných slovenských cestách poskakuje ako koza v puberte. A samozrejme nezameniteľný zvuk, ktorý aj so sériovými Remusmi nie je zlý, no Termiňoni tomu dávajú naozaj tu správnu farbu.

Mínusy - pri dlhších cestách nepohodlný skrčený posed, v podstate už po cca 300 km si musím vystierať nohy, nechávať ich viať za sebou, vykladať ich na nádrž a vôbec - skúšať podobné rozptyľovačky. Tiež mi trocha chýba výkon pri diaľničných presunoch, obiehaní silnejších áut a povedzme pri výjazdoch zo zákrut, keď by sa zišlo trocha viac katapultáže.

Preto som chcel monstríka vymeniť za S2R-ku, no ako sa časom vyprofiloval môj záujem o turistiku, zmenil som svojho favorita najprv za V-Strom, F800GS-ko, a napokon som sa zahľadel do Multistrady. No iný príbeh sa začne písať najskôr o rok-dva, lebo s mojou príšerkou sme sa ešte zďaľeka dostatočne nevyrozprávali. Týmto zároveň dementujem možné názory, že tento článok má byť nevtieravou inzerciou na predaj.

Medzitým som mal možnosť jazdiť malého SuperDuka, Hypermotarda, 695-ku, Fazera, Horneta, CBF-ku, VFR-ku, a nakoniec som strávil 4 perfektné dni v sedle 990-ky Adventure. Malá príšerka si ma vždy späť získava svojou jednoduchosťou, použiteľnosťou a nenáročnosťou. Želám všetkým, aby sa na svojích motorkách cítili rovnako dobre ako ja na svojej a aby sme sa v zdraví stretávali na cestách aj mimo nich. Nemyslel som tým pole, ale napríklad motozrazy a tak. Howgh, do zjazdenia priatelia.

Na záver ešte dva linky videa so zvukom Termiňonov:

www.youtube.com/watch?v=mHpUJ9Pi7Bc

www.youtube.com/watch?v=1cDV4lFvG1k&feature=channel_page