Cesta okolo Slovenska 4.-13.7.2002 1/3

Počet km: cca 1600 km po Slovensku
Doba trvania: 7 dní
Zostava:
Hektor + Mirka - Honda NX 650 Dominator, SK
Hendrix - Honda VT 600 Shadow, SK
Petr + Pavla - Honda XLV 750 Africa Twin, ČR
Martin + Mirka - Honda CBR 600 F, ČR
Matej + Jana - Honda CBR 1100 XX Blackbird, ČR
Milan - Suzuki GSX 1000 R , ČR
Tomáš + Hanka - Suzuki TL 1000, ČR
David - Yamaha YZF 1000 R1, ČR

4.7. Príjazd

Po dlhej ročnej pauze a plánovaní prišiel deň D, kedy sme sa opäť stretli - partia Slovákov a Čechov na mašinách daná dokopy na motodovolenke v Rumunsku 2001 . Miesto stretnutia Senické sídlisko - krčma, rovnaké ako pri minuloročnej rozlúčke po Rumunsku. Zostava takmer rovnaká, až na prírastok v podobe Hendrixa. Tyfus, keďže už mal za sebou tohtoročné Rumunsko a bol v tej dobe pracovne vyťažený, musel svoju účasť vynechať. Po zvítaní sa, pár kofolách (vodiči), pivkách (spolujazdci) a družnom rozhovore s Peťovým starým známym a jeho rodinkou ešte z vojny na Záhorí, vybrali sme sa ešte na večeru - pečenú rybu. Keďže nám bolo málo zapichli sme to ešte v jednej reštike na dezert. Na odchode z nej sa zrazu pred nami zjavil Tomáš s Hankou, ktorí sa individuálne (ako neskôr tradične) vybrali z Prahy smer Slovensko. Po zvítaní s nimi sme sa vybrali na Záhorie - dedinka neďaleko Senice, miesto môjho bydliska, kde pokračoval zvítací ceremoniál, tento krát už v miestnom bufete. Tu sa ešte zjavil Matej s Jankou, len doteraz nechápem, ako sa dokázal trafiť na Záhorie, keď tu v živote nebol - žiadne značenie cesty!? Atmosféra bola vynikajúca a na ústup do pelechu sme sa museli dať až keď nebolo čo piť - zatvorený bufet. Cestou na byt sa nám akosi stratili Hanka, no Tomáš nás ukľudňoval, že je to v pohode a ráno sa objaví. Aj tak bolo.

5.7. Piatok

Ráno nás privítalo slniečko a sľubovalo nádherný deň. Po včerajšku bolo vstávanie pre pár jedincov náročné, no mne robil najväčší problém dostať sa do kúpeľne stepujúc medzi chalanmi ešte spiacimi všade možne po zemi. Plán cesty na tento bol jasný, takže sme vyrazili smer Štefániková Mohyla na Bradle. Chalani sa cestou riadne vyšantili na super kľukatých cestách v podhorí Malých Karpát. Počasíčko a výhľad ako z reklamných plagátov, povinné foto a poďho ďalej smer Piešťany. Cestou sme sa naobedovali v štýlovom penzióne u Juhasa v rodisku M.R. Štefánika Košariskách. V Piešťanoch nasledovala prechádzka po kúpeľnom ostrove, ale keďže už bolo poludnie, nebola to výhra na tom slnku v koži. Tu vznikla aj fráza používaná už celú okružku: " Do kúže, dem pařit!" Ja spolu s Mirkou sme zatiaľ navštívili moju krstnú mamu, ktorá tu bola na liečení. Z Piešťan sme peknými okreskami nabrali kurz Beckov, no po cca dvoch kilákoch sme museli zastaviť, pretože Milanovi jeho kráska GSX 1000 R prestala ísť. Všetci chalani sme sa do nej pustili s tým, že chyba musí byť jedine v elektrike. Po zákonitej kontrole poistiek Peťo zavelil skontrolovať baterku. Chvála bohu chyba sa našla - uvoľnený kontakt na baterke. Vydýchli sme si a po skompletovaní Suzuki sme pokračovali. Beckovom sme prešli tesne po skalným bralom hradu bez zastávky. Trenčín sme videli a minuli z diaľky, pretože našou ďalšou zastávkou mali byť Bojnice. Pred Novákmi sme odbočili vľavo na Nitrianske Rudno, po priehradnom múre a cez malý horský prechod sme dostali do Bojníc. Samozrejme sme si obzreli zámok, jeho nádvorie, no na prehliadku sa všetkým nechcelo. Preto sa Tomáš s Hankou rozhodli, že zostanú na nočnú prehliadku a ráno sa stretneme v kempe Rajeckých Tepliciach. Zase sa urobilo foto, čo to zjedlo, vypilo a znova do sediel. Za Prievidzou smer Žilina sme sa dosť vliekli v kolóne áut - nuda až sa stalo, že pred jedným železničným priecestím som ako prvý musel trošku viac šľapnuť na brzdy kvôli blbečkovi v plechovici predo mnou. Začul som však divný zvuk za sebou, obzriem sa a Heňo leží po svojou Shadowkou. Musel tiež pribrzdiť, no mal smolu, pretože v tej chvíli bol akurát na nanesenom piesku. Pomohli sme mu ju zodvihnúť, no nič sa nestalo akurát trošku zodral stupačku. Cesta pomaly začala stúpať a ja som sa tešil na Fačkovské sedlo. Super asfalt, zákruty jedným aj druhým smerom nám rozbúchali naše srdiečka. V Rajeckej Lesnej sme si chceli obzrieť Drevený Betlehem, no došli sme neskoro - bolo už zatvorené. Sklamaní sme sa aspoň tešili na termálne kúpalisko v Rajeckých Tepliciach - zaslúžená kúpačka po celom dni v koži, no ani tu sme nepochodili. To bol výsledok nášho neskorého odchodu, zdržania sa v Piešťanoch, Bojniciach. Zajtra to musí vyjsť, vravel som si. Pár kilákov za Rajeckými Teplicami sme rozbili stany v kempe Slnečné skaly, ktorý je v krásnom prostredí. Dali sme sprchu, pár pív, čo to pod zub, poradili sa čo zajtra a zaľahli sme. Ja s Mirkou sme spali len po celtou natiahnutou cez mašinu, no ráno sa Mirka zobudila celkom uzimená. Jej verdikt: "Nikdy viac pod širákom", a to chcela zažiť romantiku!?

6.7. Sobota

Ráno si bratia Češi trošku privstali a zašli pozrieť ešte Betlehem. My sme sa zatiaľ naraňajkovali. Hneď na to dofrčal s ohromným rachotom Tomáš s Hankou na TL-ku z Bojníc. Neodolal som a pučil som si TL-ko. Moja prvá skúsenosť s takouto mašinou bola super, až na tie jazdné vlastnosti. Bolo totiž full naložené a k tomu som mal za sebou ešte Mirku. Nešlo to vôbec položiť do zákruty a k tomu som bol celou váhou tela na riadidlách. No ten výkon, zrýchlenie a hlavne zvuk bolo grandiózne! V kempe ma oslovil ešte jeden francúz so starým BMW - potreboval kľúč na sviečky. Mal zhodený dekel na rozvodoch, žiaden problém!? No môj bol menší, tak som ho odporúčal na plechovkárov. Netrvalo dlho a boli sme komplet. Vyrazili sme do Žiliny. Zaparkovali sme na stráženom parkovisku, hneď vedľa strážnika a pobrali sa pozrieť si dve hlavné námestia. Vyšantili sme sa vo fontánach, znova foto. Našou ďalšou zastávkou bola Terchová - nerezová socha Jánošíka. Keďže som ešte nikdy nebol na konci Vrátnej doliny, zašli sme tam a na chate si dali obed. Naposledy, pretože obsluha a ani jedlo za veľa nestáli. Krásnym podhorím Malej Fatry sme pokračovali smer Párnica. Už na hlavnej ceste na Dolný Kubín som asi v 90-tke pocítil divné zavlnenie a na moje zdesenie som zazrel v späťáku kufor a veci šmýkať sa po ceste. Po zastavení som zistil, že mi chýba ľavý kufor a veci na ňom uchytené. Chalani za mnou mali čo robiť, aby sa im vyhli. Mal som šťastie, kufor to vydržal, tak sme to len pozbierali a znova nasadili. Musel som však kufor zaistiť gumycukmi a veci uchytiť, tak aby naň netlačili. Chyba bol v tom, že stan a spacák boli uchytené na kufri tak, že naň tlačili zvrchu a zámok bol tak priveľmi stranovo namáhaný. Dolným Kubínom sme len prešli a stavali až v Oravskom Podzámku. Po zistení, že na hrad sa treba štverať pešky sme sa ujednotili, že nám stačí len pohľad naň z diaľky. K Oravskej priehrade sme sa vybrali smerom na Hruštín cez celkom milý malý horský prechod. V Námestove sme chceli nakúpiť niečo na grilovanie, no neuspeli sme. Po priehradnom múre a cestou popri priehrade sme sa dostali do Trstenej a tu urobili nákup. Keďže som mal so sebou gril, urobený ako futro kufru, kúpili sme aj drevené uhlie. No všetci sme boli dosť nabalený, takže miesto na neho sa našlo až na zadnom sedadle Milanovej GSX-ky. Samozrejme sa mu ušli poznámky, že jazdí na drevené uhlie. Všetci sme sa už veľmi tešili na kúpanie sa v znova otvorenom termálnom kúpalisku v Oraviciach, no úplne sme zbledli po príjazde do Oravíc. V bazéne bolo ľudí ako rybyčiek v sardinkovej konzerve. Záver - ani náhodou sa nejdeme kúpať! Tak sme si našli malú zašitú lúčku pri potoku, cca 200 m za kúpaliskom a postavili stany. Mal som však obavy, že nás vymáknu a budeme cálovať za pokutu. Ja som sa spolu s Mirkou a Heňom rozhodli predsa sa len okúpať - veď pol hodinku pred fajrontom to nebude také zlé. Ďalšiu facku sme však dostali, keď sme chceli zaplatiť vstupné. Neoblomná starká chcela po nás 100 Sk za osobu a to je jedno kedy tam dojdeš. Zrejme som tam bol naposledy! Neostalo nám nič iné, ako sa okúpať v horskom potoku. Bol to zážitok, teplota vody cca na 2 cm! Vybalil som gril, do blízkeho bufetu sa zašlo pre pivo a párty mohla začať. Super sme sa zabavili, pokecali. Celkom unavení až po polnoci sme zaľahli.