5. Live weekend zraz, Osrblie 2007

Tento zraz sa koná vždy v areáli biatlonu s ponukou ako stanovania, tak aj použitia chát a ubytovní.

Od 16.00 už začal program a dvaja moderátori sa nás nemilosrdne snažili cez kvapky dažďa nalákať na súťaže. Často to vyzeralo tak, že aj moderátori sú humoristickou súčasťou programu, vzhľadom na množstvo preklepov a zmätkov, ale súťaže sa pomaly rozbiehali a pomedzi nich sa prejavovali kapely z okolia. V piatok hrali Bon Joviho, Iron Maiden, Metallicu, Olympic a iné. Bon Jovi a ostatné kapely beznádejne prehrali.

O účastníkov bolo postarané dobre, klobás a piva bolo dostatok a aj ceny boli v celku prijateľné. Akurát v piatok, keď pršalo, bolo málo miesta na schovanie sa pred dažďom. To však prestalo mať zmysel od soboty rána, pretože znovu začal ten správny hic. Súťaž Miss Mokré tričko začala už okolo obeda na celej ploche, lebo polievať sa bola pomaly jediná šanca ako vydržať na slnku. Motoriek pribúdalo a podľa oficiálnej informácie z brány bolo posledné číslo 983 a ešte pribúdali. Vyberať bolo z čoho, od takýchto

po takéto.

Zdá sa, že aj veková hranica motorkárov sa zvyšuje, ale ani juniori nechýbali .

Výjazd v sobotu bol klasický na námestie do Brezna, kde nás čakala rocková kapela.

Vypili sme ďalšiu dávku kofoly a poniektorí aj zmrzliny a roztrúsene sme sa vracali naspäť do areálu. Musím povedať, že napodobovanie kapely Olympic bolo veľmi zlým snom, ale kapela The Path z Česka bola na druhej strane príjemným osviežením. Sobotné popoludnie patrilo tiež Szabóvi Ákosovi z Maďarska a jeho streetfightrovskému umeniu.

Na konci vystúpenia nechýbala ani vytlieskaná gumovačka s dokonanou rozfranforcovanou gumou. Okrem ďalších súťaží v zabíjaní klincov dutým kladivom na čas, lámaniu rekordov v pití piva na čas za účasti Guinessovských rekordmanov Mamuta a jeho brata, siláckej súťaže,

udieraní mechmi a súperení dvojvalcov a štvorvalcov v šprintoch, bol k dispozícii aj Paintbal vo verzii Zastrel si svojho policajta.

Večery dopĺňal striptíz, ale súťaž Ukáž čo vieš alebo chceš nestála za veľa. Tri zúčastnené baby sa pozakrývali vlastnými telami, zavlnili sa dvakrát, zobrali ceny a zmizli bez zanechania zbytočných emócií v obecenstve. V hangári po oba večery zúrila rocková diskotéka, ktorú trvale prerušovali vjazdy, ryčanie a dym motoriek a tak tancovanie nebolo príliš zábavné.

Porovnaním s minulými zrazmi sa zdá, že pribudli baby ako šoférky, pribudli motorkári a motorkárky v rokoch a tiež pribudli nahaté motorky. Neboli žiadne nehody a pästné súboje (iba nejaké odreniny a zošúchané plasty). A hoci moderátorská dvojica z času načas zahaprovala a kapely sem-tam vrzúkali viac ako hrali, bol to vcelku fajn a pokojný zraz, čo nebýva veľmi zvykom na takých monster akciách.

Samozrejme ťažko opisovať, alebo hodnotiť kvalitu zrazu, vždy je to viac-menej subjektívny názor pisateľa. Zraz je a mal by byť predovšetkým o nás motorkároch, o stretnutí a priateľstve, o radosti z jazdenia, o nových strojoch, o spoločnom koníčku. A je taký, ako si ho nakoniec urobíme sami, pretože, nakoniec, samotná cesta je cieľ.