Moja Ducati 1098

Začalo to predajom mojej starej lásky YAMAHY R1 2004. Uvažovanie čo príde ďalej nebolo až také ťažké lebo bol som rozhodnutý pre novú R1-ku. Ale chcel som skúsiť niečo iné. A potom to prišlo, predstavenie DUCATI 1098, tento superbike ma hneď chytil za srdce a povedal som si na tomto začnem sezónu 2007. No kúpa to nebola veľmi jednoduchá lebo sa jednalo o čerstvú novinku pre tento rok ale jeden telefonát importérovi DUCATI a už len bolo treba čakať.

Bola to dosť dlhá doba vzhľadom na to že na tento motocykel je doba dodávky 4 mesiace. Ale vyčkanie sa vyplatilo, cestou autom do Banskej Štiavnice mi behali po rozume rôzne myšlienky či to bola správna voľba, ale prvý pohľad na motocykel stačil za všetko. Nejaké obrázky z prezentácie a realita bola úplne iná, stál som pri nej a pozeral sa na ňu s otvorenými ústami :-) Ten dizajn a riešenia na nej to jednoducho vedia len taliani.

Nasledovalo prvé zobudenie toho krásneho stroja, vravel som si dizajn nie je všetko len aby to šlo tak ako to aj vyzerá. Prvé kilometre smerom do Košíc boli trochu so zmiešanými pocitmi, úzka nádrž, menšia kapotáž a posed pri ktorom som rozmýšľal či vôbec dôjdem domov. Ale s pribúdajúcimi km sa ukázala čo v nej je. Bola v zábehu tak som nemohol využiť jej potenciál ale pomaly som robil kilometer za kilometrom aby som ju mohol poriadne otvoriť. Po najazdení vyše 2 tis. km to prišlo.

Začnem snáď motorom: ten má samozrejme trochu drsnejší chod ako štvorvalec (samozrejme všetky dvojvalce) ale priebeh výkonu je krásne lineárny, žiaden výbuch v 8 tis km ale krásne ťahá od 3 tis. otáčok až po takmer 13 tis. Na jendotku a dvojku pri plnom plyne sa nedá rozbehnúť aby vám predné koleso ostalo na zemi, ale dá sa to pekne korigovať a tlmič riadenia robí svoju prácu na jednotku. Jednoducho motor EVOLUZIONE TESTASTRETA ktorý bol na novo vyvinutý pre 1098 je nádhera.

Čo sa týka podvozku tak do zákrut ide ako po koľajniciach a cítiť ako keby ste mali pod sebou nie 1100vku ale nejakú 600-vku, s ľahkosťou sa vrhá do zákrut, prispieva k tomu aj obutie Pirelli Supercorsa pri ktorom máte pocit že už viac nie je možný náklon a predsa ešte ide dole. Posed je oproti R1-ke dosť tvrdý a na zápästia je to dosť námaha, ale predsa nie tento stroj nie je určený na cestovanie ale na okruh. Cestovanie vo dvojici tu nemá moc zmysel skôr len nejaké krátke zvezenie s nežnejším pohlavím :-)

Ak spomeniem brzdy BREMBO tak predné fungujú skvele a na dobrzdenie pred zákrutou stačí jeden palec a dajú sa skvelo dávkovať. Najviac čo ma prekvapilo je ten nádherný budík prevzatý s MOTO GP,ponúka všetky údaje s ktorými sa nestratíte ani na okruhu, stopky, zvlášť ukazovateľ otáčok a plno ďalších funkcií. Aby som nezabudol ako prvá sériová motorka ponúka zabudovanú telemtriu, jednoducho zapichnete jeden malý modul pod sedadlo jazdíte hodinku a pol,vytiahnete ho a pomocou jednoduchého softwaru zistíte ako ste šli, priemerná rýchlosť, krivka výkonu no jednoducho geniálne. (snažím sa to vyskúšať na okruhu :-)

Čo by som dodal na záver. S týmto strojom som nadmieru spokojný, či po dizajnovej stránke, nadšený motorom a jazdou pri ktorej cítiť, že mám pod sebou niečo výnimočné a exklusívne, nie že by ma japonské stroje nezaujali ale táto talianka ma úplne dostala :-) A aby som nezabudol tieto stroje DUCATI majú charakter čo podľa mňa japonci moc nemajú.