Talianske vidlicové motory

Prvé motocykle boli spotrebiteľské a neskoršie cestné pretekové, ktoré boli schopné pokoriť Hondu. Továrenským znakom tejto značky sa po roku 1972 stal vzduchom chladený vidlicový štvortaktný dvojvalec s rozovretím valcov 72°. Jeho valce majú zaujímavú konštrukciu, ktorú žiadne iné motocyklové značky už prakticky nepoužívajú. Franco Lambertini, konštruktér motora, pre ne použil hlavy valcov HERON a rozvod OHV. Raritou je spaľovacia komôrka vytvorená v dnách piestov srdcovitého tvaru. Tento motor továreň vyrábala v troch objemových prevedeniach a to 250 (239 cm3), 350 (344 cm3) a 500 (479 cm3) mimo toho aj jednovalce 125.

Značka z tejto koncepcie vyťažila maximum a pýši sa najväčším počtom rôznorodých motocyklov s identickým motorom. Nedá mi nespomenúť podobnosť s niekdajšou Jawou, ktorá ale mala najmenší počet variant s najväčším počtom vyrobených kusov identických motorov. Za skutočne pravý Morini je dodnes považovaný Naked bike 3 1/2 Sport ci Strada, ako úplne prvý motocykel s týmto motorom. Súcasnosť prináša už len väčšie kubatúry a motocykle sú robené na zákazku. Majitelia značky preferujú už len exotické choppre. Endurá Moriniovci začali vyrábať začiatkom 80. rokov, kedy nastal ich všeobecný boom. V kubatúre do 400 (344 cm3) boli použité karburátory Dell´Orto, elektronické zapaľovanie Zanussi a el. štartér. Výkon bol okolo 20 kW. Najskôr modely X1, X2 350 KANGURO (klokan) vychádzali z cestovných motocyklov, od ktorých ich odlišoval len pevný predný crossový blatník, crossový výfuk, kolesá s drôteným výpletom s bubnovými brzdami a enduro plášťami.

Zavedením nových rámov, nových koncepcií pruženia, ochrannými lyžicami pod motorom a hranatejším dizajnom sa model X3 stal skutočným ostrým endurom. Jeho objem vzrástol na 387 cm3 a výkon na 25,5 kW. Posledná varianta z dielne deštruktorov bola už okapotovaná pod názvom Morini Kangaroo (kengura). V kráľovskej kubatúre sa najprv prezentoval model 500 CAMEL s objemom 478 cm3, výkonom 30 kW a líniou podobnou menšiemu modelu. Rozsiahlou modernizáciou, ktorú si vyžadovala doba prešiel Camel v roku 1984. Motor tohoto modelu mal valce a ich hlavy s dvoma ventilmi odliate z ľahkej zliatiny a ich pracovná plocha bola pokovovaná metódou Nikasil. Spaľovacie priestory, ako som spomínal boli v dnách piestov v komôrkach srdcovitého tvaru. Vačkový hriadeľ bol uložený medzi valcami poháňaný ozubeným remeňom. Dva karburátory Dell´Orto mali označenie PHBH 28 BS, zapaľovanie bolo elektronické bezdotykové Ducati a vo výbave nesmel chýbať elektrický štartér. Prevodovka bola šesťstupnová s viaclamelovou suchou spojkou. Podvozok vychádzal z klasickej koncepcie, teda dvojitý kolískový z chómmolybdémových rúriek. Tlmenie v predu zabezpečovala teleskopická vidlica Marzocchi s kvapalinovým tlmením a zdvihom 260 mm. Zadná kyvná vidlica systému Yamaha monocross mala jednu šikmo uloženú tlmiacu jednotku Marzocchi s niekoľkopolohovým nastavením útlmu s vonkajšou vinutou pružinou. Kolesá mali klasické rozmery vzadu 18 a vpredu 21 palcov. Boli vybavené kotúčovými brzdami Grimeca s priemermi 230 mm a 260 mm. Výfuky boli vedené popod sedadlo a zakončené duralovými koncovkami.

Objem novej verzie bol až 507 cm3 a dával výkon 31,6 kW. Palivová nádrž nadväzovala na predlžené sedadlo s podsedadlovými plastovými panelmi. Hranatý svetlomet mal malú pseudočíslicovú tabuľku, ktorá chránila prístrojovú dosku s kruhovým rýchlomerom, otáčkomerom a nevyhnutými kontrolkami. Táto modernizácia priniesla názov 501 CAMEL a zaujímavé parametre nielen na ceste, ale aj v teréne. 501-ka vynikala na asfalte maximálnou rýchlosťou 163 km/h a neuveriteľne ľahkým ovládaním a dynamickými reakciami v teréne. Obstála ako jeden z mála talianskych výrobkov v tvrdej konkurencii voči japonským endurám. Opätovnou modernizáciou na začiatku 90. rokov v réžii Cagiva sa zmenil názov na 501 COGUARO, na ktorom pribudlo okapotovanie. Deštruktori však presadzovali v teréne značku Cagiva a Coguaro umelo vytlačili motocykle Cagiva Elefant, o ktorých ešte bude reč. Morini je teda zlikvidovaná klasika a ozajstný Morini nemá a nechce mať s Cagivou nič spoločné.