Kokava 2006

Ale poporiadku. Oproti prvej jazde nás bolo viac a čo sa v tom momente nevedelo, tak aj cesta sa za Hnúšťou zmenila. Ráno sa dal zraz pri tescu na zlatých vedľa čínskej a ako vždy som bol prvý a sám. Zostava bola dohodnutá vopred: Campa - Honda VTX1300, Smrťák - HD Fat Boy, Rakeťák - Triumph Rocket III 2300, Bejka - Shadow 600, Bob - Royal Star 1300, Pajdo - GPZ750 (+ ľadvinka Mimi), Astacus - Marauder a Zolike - Transalp 650.

Bol to úspech, lebo posledne Natala ožrala Rakeťáka tak, že ani nevedel že na čo prešiel Moravu a zostal v BA. Teraz sa odchádzalo presne a po ceste sa napájala Bejka a Astacus. Tempo nebolo vražedné a smer neskôr určoval Bob. Funguje lepšie ako garmin. Plán bol jazdiť a veľa jesť.

Smer bol jasný, cez Nitru na Zlaté Moravce. Potom smerom na Žiar som to zvoral a moja absolútna averzia k diaľniciam ma priviedla na nápad ísť po „starej ceste“, ale tá bohužiaľ už neexistovala a bol som na odstrel. Došlo sa nakoniec kde už ani Zolike nemal šancu. Tak nazad a pokračovať na Zvolen a Detvu. Potom prišlo to krajšie a to je odbočka na Hriňovú a krásny kraj. Cesta je kľukatá a kvalitná. Pokračovalo sa na Látky a prestávka bola tam ako posledne. V roku 2005 tam strašne pršalo a Smrťák ma ubezpečil, že keď ide on, tak aj tak bude liať. Mal pravdu. Na sedle Prašivá bola sušiaca pauza a Rakeťák zvolával ovce. Pohoda nás držala až po Hnúštu, kde bola povinná kofola. Smrťák nezohnal Camelky a poslal čašníčku nazad s Malborom, kde bolo napísané že bude impotent a žiadal tie, kde je rakovina... Zas sa mračilo, tak som trúbil na odchod. Cestu sme oproti roku 2005 zmenili a šlo sa na Tisovec a potom Brezno. Smer na BB sa šiel tak pomimo pod taktovkou Boba a tam nás čakal salaš. Strašne dobré žrádlo. A pršalo zas. Rozhodlo sa, že dáme nepremok a pokračovalo sa. Cesta pokračovala cez Handlovú až na Trenčín. Tam sa zrodilo spoločné foto a následne sa šlo na Nové Mesto a Myjavu. Potom nás Bejka a Astacus opustili. Uronil každý slzu a viedol to ďalej Bob. Začal už aj čas utekať a stmievalo sa.

Tma padla skoro, niekde na pumpe v Myjave a tak som šiel dopredu. Vtxka mala dobré prídavné diaľkové svetlá tak sa šlo po starej ceste na PN. Potom sa to rozdeľovalo postupne kto kde býva a posledné km som dorážal ja a Bob. Keď som parkoval v garke, mal som poriadnu kocovinu s jazdenia a 701 km ma potešilo. Najviac ma ale rozosmial Bob, keď ráno na druhý deň volal: “dáme si to dnes eče raz???“

Fajn deň. Kokava 2006 splnila svoj účel jednodňového maratónu, ale čo je najlepšie je pocit a spomienka. Moment, čo si necháte v hlave a potom si ho vezmem ako dobrú knihu s police keď budem starec a vonku zima, budem tam listovať a tá pohoda a úsmev okolo vás budú aj po rokoch hriať... Teším sa na Kokavu 2007!!!