Suzuki SV 1000 N

Keďže som od narodenia naháčista, celkom logicky som zakotvil pri tejto nádhere, vtedy ešte netušiac, čo za potvoru to kupujem. Príbeh klasický, až prozaický so začiatkami na GS 500 E-čku, ktorá mi po roku nestačila, vyberal som si bike s kritériami - naháč, obsah minimálne liter, nie starší ako 2 - 3 roky, super stav. Strašne som chcel Bandit 1200 N-ko, ktorý som mal odskúšaný v kamarátovej láskavosti, keď mi dal „žíhnuť“, ale žiaden nebol dostupný, tak som sa obzeral inde. Pamätám sa, že som vtedy videl litrovú SV na jednom zraze, ešte v lete keď som mal GS-ko, už vtedy som sa s kamošom zhodoval, že to bude iný seken-mazec. Za pár mesiacov, kotvila v mojej garáži.

Na prvý pohľad sa hádam líši od menšej 650-kovej sestry, že má dva výfuky, inak si myslím, že až na nejaké detaily sa podobajú ako vajce vajcu. Myslím, že všeobecne litrová SV nie je až tak bežná motorka, a vôbec nie N-ko, o to mám väčšiu radosť a pocit, že som niečím „iný“. V prevedení kráľovská modrá vyzerá fantasticky, a môžem povedať, že moje chlapské ego a ješitnosť dostáva potrebný doping, vždy keď niekde stojím na svetlách a plechovkári alebo okoloidúci čučia, že čo to buble na čiare. Toto nie je bežný bajk, nejde bežne, nevyzerá bežne a už vôbec neznie bežne. Myslím, že vzhľad je asi tá prvá vec, ktorá ju odlišuje od iných motoriek, tá nahrbenosť, dominantný rám, dva laufy, delené sedlo a široký chladič vpredu. Šelma pripravujúca sa na výskok. Poďme ale k samotnej podstate.

Keď som ju prvýkrát natočil prekvapil ma zvuk vstrekovania a takisto búchanie dvojice obrovských valcov. Vtedy ešte so sériovými výfukmi. Nasadám s rešpektom a očakávaním, kopem zajedna a vyrážam, najprv opatrne, moc ju nekmásam, až po rozjazde zisťujem čo to idem kúpiť. Úprimne sa divím, ako niekto môže vypustiť takého diabla z fabriky, samozrejme keď presadáš z menšej na väčšiu, treba počítať s „kultúrnym“ šokom, ale toto bola trochu tuhá káva. Bajk bol bez chyby, tak som ju vzal. To nie je motorka, iba motor, rajdy, brzdy a kolesá.

Po odjazdení cca 4000 km môžem povedať, že som nemohol kúpiť lepšie. Celkové jazdné vlastnosti sú skôr športové ako turistické, motor ťahá ako magor, zvláda to od 1000 ot./min., ale najlepšie sa cíti od 3000, to tam páli taký mazec, že človek váha, či je normálny sa rútiť našimi ulicami takou akceleráciou. Tá motorka popiera akékoľvek fyzikálne zákony, všetko mi pripadá akési spomalené, autá ako kuželky čo stoja niekde na parkovisku, nič nie je nemožné...Tento stroj nie je pre naháňača rýchlostných rekordov, je to pre adrenalínové zážitky z pocitu fantastického zrýchlenia, najlepšie sa cíti na okreskách, ktoré sa kľukatia a dávajú možnosť si ju dokonale vychutnať. Spôsob ako ma vyťahuje zo zákruty to nenormálne kladivo je neuveriteľný, stojí za všetky prachy. Nikdy som ju neskúšal dotlačiť k nejakému hraničnému limitu, ale nechá si robiť so sebou čo chce, do zákruty sa vrhá strmhlav, bez zaváhania, drží stopu, líha si a potom ten krúťak vo výjazde... Už viem, ako sa cítil Gagarin, keď ho vystrelili do vesmíru. Po čase som zistil, že s ňou sa nedá jazdiť ako „slušný“ jazdec a pohodár. Stále vás čosi núti ju skúšať, kmásať a tá mrcha stále ťahá a ťahá. Tomu som úplne prepadol a dnes si neviem predstaviť väčší relax, pocit uspokojenia a vyplaveného adrenalínu, hotová nirvána.

Moto mi padla do ruky ihneď, ale časom som zatúžil po menšej úprave, vymenil som rajdy a výfuky. Investícia do riadidiel bola super, zlepšilo sa ovládanie, širší úchop je akčnejší a myslím, že jej to ide k „pleti“, sú totiž rovnakej farby ako ona samotná a stáli zopár tisíc. Najväčšiu radosť mi však spravili dva laďáky, čo som kúpil od známeho slovenského výrobcu. Ten zvuk je neskutočný, samotný mechanik, keď ich nahodil a spustili sme ju, sa vyjadril priliehavo – iný duňo. Ak som na začiatku spomínal, že mi hladká moje ego, keď sa za mnou točia sukne, tak tie dve koncovky mi zmenili život. Nikto neodolá, zvuk je neopísateľný a snáď by som povedal, že dnes si ju už neviem bez nich predstaviť, skrátka dvojvál do V musí mať otvorené rúry.

Záver

V tomto článku som ani tak nechcel zhŕňať nejaké štatistiky, parametre, či iné údaje, to si nájde každý, kto má o ne záujem. Skôr som sa chcel podeliť s pocitmi z tejto úžasnej mašinky. Celkom vzaté na záver je to krásny a nie až tak tradičný stroj, má dušu športovca ale trošku hravej povahy pre nevšedné kúsky a schopnosti. Nikdy som ju nestaval na zadné, na predné, či do iných „póz“, a nie je mi to ani treba, ona vám dá omnoho viac aj bez rizika, že niekde pozametáte zbytky štrku po zimnej údržbe. Verím, že tento článok niekomu pomôže k rozhodnutiu pridať sa k nám, k vyháňačom diabla.