- Odchod v piatok o 16-tej, príchod v utorok o 18-tej, najazdených cca 2,2 tis. km za 5 dní, z toho cca 1,6 tis. km za 2 dni ;
- 500 km po UA-cestách je ale sakramentský rozdiel ako 500 km po SK/AT/DE/IT-diaľniciach, či cestách I., II. i III. triedy (táto informácia by možno mohla niekomu poslúžiť pri plánovaní ciest tým smerom);
- i napriek BMW–leverom spôsobili prakticky neustále 20- a 12-hod. trvajúce otrasy stav, keď som mal po návrate pocit, že mi hlava spadne z pliec a krk ma bolel ako po dobre odvedenej práci stredovekého kata – „mučiara“; 1,8 kg vážiaca prilba – čo dovtedy nerobilo problém – bola zrazu, po I.x, ku..vsky ťažká; a brní mi v prstoch doteraz ;
- Bohovské máme my cesty ! Po 2 dňoch na UA a v MD sa mi včera šlo našim južným ťahom ako po masielku a bolesti z UA-otrasov sa mi pripomenuli o5 zas až na 10-km dlhom retardéri na starej seneckej ceste pri Galante ;
- jediný kritický okamih som si odbudol už na začiatku, asi 5 km od domu, kedy som sa skoro stal vodotlačou na ľavých dverách odbočujúceho Berlinga – plné brzdy a priaznivé okolnosti spôsobili, že sa to zaobišlo veľmi elegantne, bez pádu, bez škôd, ba dokonca aj bez nadávok ;
- zmokol som asi 9x, až nakoniec - napriek svojmu vrodenému odporu k poteniu sa - som si odkrútil svoju premiéru v nepremoku; nebolo to také zlé, ako som čakal, dokonca ani môj tanec sv. Víta (rozumej obliekanie sa do nepremokavého overalu) nakoniec nebola až taká tragikomédia – teraz mám skúsenosť a nabudúce mi to už pôjde lepšie; ale chcel by som sa do oči pozrieť tomu Ing.-ovi, ktorého nenapadlo prišiť zips tak, aby sa vkuse nezasekával, resp. nevťahoval tú látku vedľa do seba...! – naliať doňho 1,5 l tekutiny, nechať ho 5 hod. bez cik-pauzy a potom sa škodoradostne dívať na ten panický hadí tanec... ;
- nakoniec – paradoxne – najlepšie a najrýchlejšie sa mi šlo v lejaku (už v nepremoku) – a to som doteraz v daždi jazdieval ako škôlkar na 3-kolke ;
- motorkári na UA sa nezdravia; niežeby boli namyslení, skôr som mal pocit, že boli šokovaní a teda na to teoreticky, ani prakticky, nepripravení – no nič, naučíme – v rámci predvstupovej (do čohokoľvek) pomoci ;
- časy romantických zátiší s Uralmi so sajtkou naloženou drevom, či senom, sa už ale asi skončili/príp. ešte znovu nenastali, lebo 98 % mnou stretnutých jednostopárov boli skútristi na niečom z Vietnamu, Laosu, Kambodže, či – v lepšom prípade – z Číny a 2 % mali niečo (no dajme tomu) ako „naháča“ s padákmi a objemom asi 150 ccm; prilby mali asi 3;
- pred Tebou sa plaziace kamióny (ale vlastne nikto) sa Ti z cesty neodstúpia; že si zjavne rýchlejší a mohol by si si teda zjednodušiť život/zrýchliť/skrátiť cestovanie do úvahy neberú; rýchlejší objekt za sebou, naopak, berú ako osobnú výzvu a príjemné spestrenie monotónnej cesty, čo podporené národnou hrdosťou a dlhodobými bojovými tradíciami spôsobuje, že (Ti) neustúpia ani o piaď a vytrvajú až do poslednej chvíle ! ;
- miestni (UA-) pandúri ma zastavili 3x – I.x hneď za vyšnonemecko-užhorodskou hranicou – práve ich a mňa, predbiehal miestny Mercedes, ale oni si vybrali na zastavenie hádajtekoho...; ani neviem, čo to brblal, asi, že rýchlosť – Pchaaa ! Čím ma meral – metrom...?! Žiadny radar, žiadne fotky, žiadne dôkazy ! Ale nič nedostal ! II.x – za Černovcami – no to som sa zahral na iluzionistu a zmanipuloval ho tak, aby videl/vnímal len to, čo chcem ja aby vnímal – hneď skraja som mu dal otázku, ako sa dostanem na MD-hranicu a on mi to až tak ochotne vysvetlil, že pritom zabudol nielen na vydieranie (pokutu za neviemčo), ale aj na to, že som mu ani len pas neukázal – zas nič zo mňa nedostali...! No a záver – pri príjazde do Mukačeva zo severu (od Ivano-Frankovska), na tej veľkej križovatke pred mestom (v daždi a ja v nepremoku), ma pokojne odstavil prakticky v kruháči a „kdesi-cosi“, zas, že rýchlosť (somarina), zas bez radaru, zas bez fotky, zas bez dôkazu a – zas bez úspechu ! Nééémóóóžééém povedať jak to robím, ale súboj Archie vs. UA-dopravná polícia – 3:0 !!! Vidí sa mi, že tí dopravní lúpežníci sú zvlášť nenažraní a drzí práve v blízkosti našej hranice , prechádzal som aj vo vnútrozemí okolo hliadok, a dali mi pokoj.
- na hraniciach v pohode, nie dlho, bez vydierania, bez darčekov, klasické otázky o cene a maximálke motorky, 1 chabý pokus typu „A nedáš sa previezť ?“ („Nie !“) ;
- v MD som policajta ani nevidel; a boli tam lepšie cesty (čo si z minulosti akosi nepamätám) ;
- mimochodom – v Mukačeve – na tej križovatke (resp. tesne za ňou v smere na Berehovo) je nová pekná civilizovaná Shell-ka ;
- o motorke nepíšem nič – tá to znášala podstatne lepšie, ako ja; akurát v MD som jej dolial také deci-2 oleja a šlo sa domov – a tam zas decko; defekt nebol, Ultraseal sa neprejavil, všetko klapalo, nič sa nezlomilo, nič neprasklo, nič sa neoškrelo – nuda tieto spoľahlivé opachy... ;
- počas cesty zachránené : asi 3 psy, 1 myš, 1 jež a 1 krava (to som sa asi zachránil aj ja sám) + 4-5 Cigánčat polievajúcich sa v teple vodou na ceste plnej Kamazov a VAZov a mňa ;

Ppoučenia z cesty pre mňa :
- poučenie 1 – čokoľvek, hoci aj to najmenej pravdepodobné, čo sa mi môže v kufri rozliať sa mi aj rozleje... tentokrát som si myslel, že s týmto svojim osudom vybabrem a nemal som v kufri nič na rozliatie a tak sa mi v ňom aspoň roztiekli 2 jablká... (dávno vyčistené - hold, leštenka... );
- poučenie 2 – akonáhle sa prácne a groteskne navlečiem do nepremoku, môžem si byť istý, že po 15 km na mňa príde náhly a urgentný urinálny nával... ;
- poučenie 3 – pri riešení tohto problému sa mi určite aspoň 6x zasekne zips na nepremoku... ;
- poučenie 4 - s uspokojením som skonštatoval, že počet „X“-iek v č. kúpeného nepremoku bol správny (dokonca stále je - aj po 1 a ½ roku); i keď - tu by som radšej zniesol o čosi viac plápolania vo vetre za jazdy, zato však jednoduchšie obliekanie sa do ešte 1 extra „X“-ka;
- poučenie 5 - keď do MD, tak už len severnou trasou cez Ivano-Frankovsk a nie juhom popri rumunskej hranici cez Riachiv (horšie cesty, dedina na dedine) – podstatný časový a „pohodlnostný“ rozdiel
A po návrate som sa tešil na ďalšiu cestu o 2 týždne - popatrec-uvidzec, ako to chodí na UA/Kryme !

Prečo to tu nie je ako článok? Kvôli lenivosti fotiť? Mohol som dať

som sa nasmiala

Žiaľ, autentické fotky k tomu nie sú - preto boli problémy so zverejnením príspevku ako "článku" (čakal na zverejnenie od júna... ). A tak som to sem dal ako moju "skúsenosť".
Ale mám hotový i. "článok", ku ktorému fotky sú a verím, že čoskoro budú zodpovedať požiadavkam systému.

skvele, nema chybu, Jozef Ignac by mal radost

Tiez som sa nasmial. Suhlasim s Tebou v tom vypocte vietnamskych, korejskych a inych -jskych motopriblizovadiel. Ano, mas pravdu, oni si este nezvykli zdravit sa. A ani ich to bohuzial nenaucis: na mna sa divaju ako na debila, ked sa pozdravim pri vstupe do obchodu, takze na nejake zdravenie na moto mozes zabudnut.
Nakolko si behal zapadnu ukrajinu, nemal si moznost vidiet klasickejsie moto na Ukrajine. Na to treba zajst do Odesy, kde je raj priekupnikov so vsetkym moznym,pripadne treba navstivit Kyjev, tam je veskera smotanka. Ak pojdes a niekto na normalnej moto sa pozdravi, ver, ze je to nejaky zahranicny turista. Nasinec na dobrej moto je uz niekto vynimocny, on sa nezdravi zo zasady. Milovnici jednej stopy sa este daju najst na trase z kyjeva smerom do Ruska. Vela ruskych prichadza totiz k moru k Odese.
Takze ak budes mat este chut sa nechat vytriast na ukrajinskych cestach, skus sa dostat do Odesy, zaplavas si tam a domov ides cez Rumunsko.

Prajem vela statsnych km.

mirec08 : Ten môj spomínaný ďalší cestopis je z cesty na Krym, ba až do Soči...

škoda že su neni tie fotky