17.9.1939 na základe dohody so spojencom Hitlerom napadol Sovietsky zväz Poľsko a defacto začal 2.svetovú vojnu na východnom fronte.

historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/17-septembra-1939-p...

dennik neadrtalcov citaju neandrtalci

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska.[1] Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, keď Japonsko vtrhlo do Mandžuska. 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po japonskom útoku na námornú základňu USA v Pearl Harbor. Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Dôvod úpravy: Wermacht nieje Cervena armada

Upravené 2 krát. Naposledy upravil Pirrates (17.09.2019 13:28)

Pirrates

Príspevok bol zmazaný Moderátorom, pretože porušoval pravidlá fóra, dôvod: Mlhos.

Dátumy, že KTO-KOHO-KEDY prepadol sú podľa mňa dôležité menej.
V 20. storočí to bolo všelijaké, ja rešpektujem historikov.
Slávna Slovenská armáda napadla Poľsko, predtým slávna magyrszká armáda napadla Slovensko, nacistický wermacht napadol CCCP,
potom slávny wermacht napadol Slovensko, potom zase slávna červená armáda napadla Magyarszko,
a na záver slávna červená armáda a armády "spriatelených socialistických národov" prepadli
Československo v snahe "zachrániť" totalitný socializmus sovietskeho typu.
Chvála Bohu - NEPODARÍLOS !!!



Čo také napísal PPiirraatteess Mlhoššovič, že zasiahol cenzor ?

Dôvod úpravy: len písmenká

Upravené 1 krát. Naposledy upravil yoffo (18.09.2019 17:21)

Čo také napísal PPiirraatteess Mlhoššovič, ? dufam ze to stihnes precitat skor ako to zase vymaze

napisal som ze rusov aj tak z polska vytlacili az ku moskve a urcite sa ludom zidovskeho vierovyznania nie povodu pretoze taky neexistuje v izraeli ziju hebrejci a semiti nie zidia to nieje narodnost ale nabozenstvo potom za vlady nacistov zilo v polsku fajnovo lebo okupanti rusi by ich vyvradovali v koncentrakoch a mishkovi oblubeni hnusaci sa do vojny zapojili az vtedy ked rusi na seba naviazali podstatnu cast nemeckej armady a bolo uz zrejme ze vojnu vyhraju tak aby mal kto zachranovat utekajucich nacistov lebo vsetkych hlavnych nacistov ktorym sa podarilo utiect cuduj sa svete nasli kde ? v azii alebo v rusku ? no nie predsa v amerike kaby som bol stalin bol by som zastvil sovietske vojska na hraniciach a nechal europu a ameriku nech si adolfa a jeho nacizmus uziju aby nemuseli za par desatroci plut na sovietsky zvez ktoremu aj za vas padlo 20 000 000 obyvatelov

Mlhossko, píšeš tvoj pohľad na historické udalosti, ktorý je DIAMETRÁLNE odlišný od verifikovaných a všetkými bojujúcimi stranami vo WWII nespochybniteľne potvrdený.
Ale môžeš si písať čo chceš.
Veď demokracia.
Nechce sa mi tie tvoje polopravdy a hoaxy vetu po vete vyvracať.
Lebo ja vidím, že, napr.: červená je na betón červená.

A tých semitov si naštuduj, padne ti sánka.

skapem...ze dovod vymazania: mlhos

treba to dopisat do pravidiel

to su Mishkove pravidla akonahle napises nieco na jeho milovanu emeriku lebo on hra na banjo a aj v emerike sa hra na banjo


Video: www.youtube.com/watch?v=B9FzVhw8_bY

inak co sa tyka Biblie mam iba ja dojem ze bola napisana na Slovensku ? lebo tam okolo Jeruzalema neexistuju mena ako Lukas Jan Matus Adam Eva Marek Jozef Maria Magdalena Tereza Alzbeta Anna Cecilia Filip Gabriel Kristina Lea Lucia Matej Michal Pavol Peter Tobias Tomas atd.. atd ... no mudron Yoffo vysvetluj lebo fararovi po tejto otazke padla sanka a nevedel co ma povedat

Re: Pirrates: podľa hesla "z USA na večné časy a nikdy inak !"

A Sovieti, dnes už len Rusi sú stelesnením svetového zla, musíme im prilepiť nálepku útočníka na dobré Poľsko a stále opakovať inváziu z roku 1968 .
Že to "nevinné Poľsko" dostávalo od Hitlera územia Československa a stále malo chute na impérium na východe na to liberálne-demokraticky zabudnime

Video: www.youtube.com/watch?v=z1TMYlWHDvY

Prvé delenie Poľska a snaha o obnovu krajiny

Občianska vojna a porážka protirusky orientovanej šľachty mala okrem hmotných škôd a tisícov obetí aj inú a ďaleko závažnejšiu konzekvenciu. Na ruskom, pruskom, ale aj rakúskom dvore začali vážne uvažovať o odtrhnutí pohraničných častí Poľského kráľovstva a ich pripojení k vlastným územiam. Vojská Márie Terézie už v roku 1769 vojensky obsadili oblasť Spiša, ktorý bol od roku 1412 v poľskom zálohu, v nasledujúcom roku zase zabrali časť Podhalia. Strojcom týchto plánov bol najmä pruský kráľ Fridrich II., ktorý chcel spojiť Brandenbursko s Východným Pruskom, ktoré bolo niekdajším srdcom krajiny (s mestom Königsberg, dnes Kaliningrad). Aj cárovná Katarína II. mala záujem rozšíriť územie Ruska smerom na západ. Katarína napokon ako argument pre zábor použila náhradu škôd a výdavkov, ktoré vznikli ruskej armáde s potláčaním povstania.

Dohody o delení časti Poľska podpísali mocnosti v Petrohrade 5. augusta 1772. Na ich základe získalo Rusko vyše 92 tisíc km2 územia, najmä v oblasti dnešného východného Bieloruska. Na tomto území žilo vyše 1,3 milióna obyvateľov. Prusko získalo severopoľské vojvodstvá s výmerou 36 500 km2 s 580 000 obyvateľmi, ktoré boli bariérou v spojení s Východným Pruskom. Poľsku ostali bohaté obchodné mestá Gdansk a Toruń, ale obchod smerujúci z vnútrozemia k baltskému pobrežiu zdanili Prusi vysokým clom. Rakúska monarchia získala okrem skôr zabraného Spiša a časti Podhalia najmä Halič, historický región, ktorý kedysi v stredoveku patril Uhorskému kráľovstvu. Rakúsky zábor, vyše 83 000 km2 s 2,65 milióna obyvateľmi, siahal od miest Krakov, Sandomierz a Belz na severe až po mestá Dubienka nad Bugom a Kamieniec Podolski na východe. Centrom Haliče bolo mesto Ľvov (dnes na Ukrajine), ktoré sa stalo sídlom guvernéra Andreja Hadika.

Poľsko tak prvým záborom prišlo o 30 % svojho územia a asi o 37 % obyvateľstva. Napodiv, ani šľachta, ani pokroková inteligencia sa proti nespravodlivému diktátu mocností nezmohli na žiadny odpor. Kráľ Stanislav August síce napísal protestné nóty, ktoré adresoval mocnostiam ako boli Francúzsko, Británia a Španielsko, ale tie sa nechceli miešať do im vzdialeného konfliktu. V dvojstranných deklaráciách s mocnosťami, ktoré schválil v roku 1773 poľský snem, sa všetky tri mocnosti do budúcnosti vzdali ďalších územných nárokov na poľské územie. Ako tomu často bolo, aj v tomto prípade ostali sľuby mocných len na papieri.

Po šoku z odtrhnutia veľkých častí krajiny sa kráľ a pokrokovo zmýšľajúca šľachta snažili vnútornými reformami posilniť oklieštenú monarchiu. V roku 1773 bola napríklad vytvorená Komisia národného vzdelávania, ktorá mala dohliadať na zlepšenie stavu školstva. Tá dala vypracovať nové školské stanovy a učebnice, definovala sa tiež stupnica škôl, na vrchole ktorej stáli univerzity v Krakove a Vilniuse. Snem tiež vytvoril nový vládny orgán – 36-člennú Stálu radu, na čele ktorej stál kráľ. Hoci jej patrila zvrchovaná exekutívna moc, dozor nad politickými rozhodnutiami naďalej vykonával ruský vyslanec. Snem tiež rozhodol o zväčšení armády, ale zo schváleného počtu 30-tisíc mužov nedosiahlo kráľovské vojsko v roku 1776 ani polovicu. Príčinou tohto stavu bola neochota šľachty schváliť väčšie dane, ktoré by znížili ich príjmy.

Vojna s Ruskom a druhé delenie Poľska

Mnohí Poliaci verili, že Poľsko aj vďaka textu ústavného zákona nastupuje na cestu vnútorného posilnenia a politickej obrody. Aj v ďalekom zahraničí prijali správu o pokrokovej ústave skôr s porozumením (najmä vo Francúzsku a v Anglicku). Bohužiaľ, ďalší vývoj udalostí mal priniesť horké rozčarovanie. Samozrejme, najmenej pochopenia pre politické reformy štvorročného snemu mali na ruskom panovníckom dvore, ktorý začal poslancov obviňovať zo šírenia „republikánskeho moru“. Rusko od polovice roku 1792 strašilo Poľsko udalosťami v revolúciou zachvátenom Francúzsku, kde sa vnútropolitická situácia začala komplikovať a spela k teroru. Niektorí poľskí magnáti, negatívne vnímajúci pokusy o vnútorné reformy, sa pokúsili o zvrat situácie formou  zvolania  šľachtickej  konfederácie.

Magnáti ako Stanisław Szczęsny Potocki, Franciszek Ksawery Branicki a Seweryn Rzewuski spísali v Petrohrade 27. apríla 1792 zvolanie konfederácie, ktoré však datovali až na deň 14. mája 1792. Ako miesto vyhlásenia konfederácie uviedli Targowicu, malú obec na majetkoch magnáta Potockého neďaleko ukrajinského mesta Humań (dnes Umaň na Ukrajine). Podľa tejto lokality dostala konfederácia názov targowická. Hoci na jej začiatku stálo len deväť predstaviteľov šľachty, vodcovia rozhlasovali, že vyjadrujú názor väčšiny poľskej šľachty. Požiadali o ozbrojenú pomoc Ruska, ktorá im bola, samozrejme, ochotne poskytnutá. Snem koncom mája 1792 prerušil svoju činnosť (nevydal však rozhodnutie o rozpustení snemu), stihol však ešte vydať nariadenie o zvýšení počtu vojska na stotisíc mužov.

Bohužiaľ, tento zámer sa do vypuknutia bojov s Rusmi nepodarilo naplniť, poľsko-litovské vojsko malo na začiatku vojny len 60-tisíc mužov. Rusi priviedli do Poľska viac ako stotisícové vojsko. Hoci bol najvyšším vojenským veliteľom kráľ Stanislav August Poniatowski, nemal žiadne vojenské skúsenosti, preto velenie prenechal svojmu synovcovi Józefovi Poniatowskému. Jeho zástupcom sa zase stal mladý generál Tadeusz Kościuszko (1746 – 1817), ktorý sa preslávil svojím osemročným pôsobením vo vojsku Spojených štátov amerických. Hoci na litovskom fronte sa vďaka zrade vrchného veliteľa Ľudovíta Wittemberského ocitlo poľské vojsko osamotené proti početnejšiemu nepriateľovi a utŕžilo niekoľko porážok od Prusov, ukrajinské vojsko si viedlo aj napriek menšiemu počtu vojakov lepšie. V dvoch bitkách sa poľské vojsko celkom úspešne bránilo ruskej presile.

Smrteľnú ranu odhodlaniu Poliakov brániť svoju vlasť a jej nové politické usporiadanie zasadilo rozhodnutie kráľa pripojiť sa k Targowickej konfederácii (23. júla). Mnohí vojenskí velitelia a poprední reformní politici (ako H. Kołłątaj, I. Potocki, S. Małachowski alebo T. Kościuszko) sa po tomto nešťastnom rozhodnutí uchýlili do saského exilu. Hoci bolo poľské vojsko málopočetné, menej skúsené a horšie vystrojené a vyzbrojené ako ruské, mohlo sa ešte istý čas brániť ruskej invázii. Ale neochota časti šľachty a panovníka brániť suverenitu Poľského kráľovstva spôsobila, že o osudoch Poľska opäť rozhodovali susedné mocnosti.

Na prekvapenie členov Targowickej konfederácie im po porážke poľskej armády nebola zverená správa obsadenej krajiny. Ruská cárovná Katarína II. a pruský kráľ Fridrich Viliam II. sa opäť dohodli na zabraní časti poľského územia, ktoré malo byť kompenzáciou za vojnové výdavky týchto krajín. Dohoda o rozdelení časti Poľska medzi Prusko a Rusko bola podpísaná v Petrohrade 23. januára 1793. Rusko získalo východný okraj Poľska, ktorý ležal západne od línie medzi Polockom a Kyjevom (išlo teda o územia na dnešnej Ukrajine a v Bielorusku), s rozlohou 250-tisíc km2 a s takmer tromi miliónmi obyvateľov. Prusko si pripojilo k územiu z prvého záboru mestá Toruń a Gdansk a časti Veľkopoľska ležiace západne od Varšavy, celkovo 58-tisíc km2. Na dovŕšenie pohany mal aj tento zábor, protirečiaci schváleným dohodám z roku 1773, schváliť poľský snem a panovník.

Kościuszko ako veterán americkej vojny za nezávislosť a nedávnej vojny s Ruskom mal bohaté bojové skúsenosti, ani tie však nezabezpečili víťazstvá jeho oddielom. Kościuszko tiež predvídavo chápal, že ak má mať povstanie úspech, musí získať širokú podporu medzi meštianstvom a roľníctvom. Aj preto vydal tzv. Polaniecký univerzál, ktorým bola zaručená poddaným osobná sloboda a sedliakom bojujúcim v povstaleckom vojsku sľúbené dočasné zbavenie sa feudálnych povinností. Hoci sa tým podarilo zvýšiť počet bojujúcich mužov, ich bojová hodnota bola nízka. Napriek tomu sa v niektorých bitkách stali rovnocenným partnerom skúsenejšiemu a početnejšiemu ruskému vojsku. Napríklad v bitke pri Racławiciach dňa 4. apríla Kościuszkovi muži, väčšinou ozbrojení len kosami (preto nazývaní „kosynieri“), porazili síce počtom skromnejšiu, ale o to lepšie vyzbrojenú ruskú armádu.

Boje prepukli 17. apríla aj v samotnej Varšave, kde mešťania porazili tamojšiu ruskú posádku a obsadili aj budovu nenávidenej ambasády. Za obeť povstalcom padli všetci vyšší ruskí velitelia a neskôr aj poľskí politici, ktorých vinili zo spolupráce s Ruskom. V lete sa Varšava úspešne bránila obliehaniu ruskou armádou. Bohužiaľ, Kościuszko s jeho mužmi utŕžil 6. júna porážku v bitke s omnoho početnejším prusko-ruským vojskom pri Szczekocinach a 10. októbra 1794 pri Maciejowiciach, kde bol zranený a padol do zajatia. Po tejto porážke povstanie dohorievalo a začiatkom novembra vojská generála Alexandra Suvorova dobyli predmestie Varšavy Prahu (Praga). Boj povstalcov za obnovu Poľska a jeho nezávislosť sa tak skončil porážkou.

Aj za tento pokus o nastolenie národnej slobody a nezávislosti krajiny zaplatilo Poľsko rovnakú cenu ako v predchádzajúcich prípadoch. Tentoraz už bolo medzi tri susedné mocnosti rozdelené zvyšné územie Poľského kráľovstva. Dohody o treťom delení Poľska boli podpísané dvojstranne už len medzi agresormi (medzi Ruskom a Rakúskom 3. januára 1795 a medzi Ruskom a Pruskom 24. októbra 1795). Koncom novembra kráľ Stanislav August v Grodne pod nátlakom Ruska abdikoval a stiahol sa ako súkromná osoba do Petrohradu, kde umrel v roku 1798. Habsburská monarchia získala tretím delením Poľska 47-tisíc km2 územia s 1,5 miliónom obyvateľov, ktoré ležalo severne od Haliče. Prusko získalo cca 48-tisíc km2 s miliónom obyvateľov. Do jeho záboru pripadla aj Varšava. Najviac územia získalo opäť Rusko – 120-tisíc km2 s 1,2 miliónom obyvateľov. Hoci Poľské kráľovstvo bolo začiatkom 19. storočia v oklieštenej podobe a pod iným názvom čiastočne obnovené, skutočne nezávislé Poľsko sa zrodilo až po hrôzach prvej svetovej vojny v roku 1918.

v 1968 tu ziaden rus nebol lebo to mal trosku od ruky to boli ukrajinci poliaci madari nemci bulhari preco neplujete na nich ?

a aky je rozdiel medzi tymito okupantami z 1968a nasimi okupantami v Afghanistane dokonca na rozdiel od vojsk varsavskej zmluvy ich tam nikto nepozval takze pre afghancov je okupant aj Yoffo aj Egres aj ja aj vsetci

Re: egres2: samozrejme píšeš ako ti to vyhovuje do tvojej pravdy , že Poľsko-Litovská únia okupovala viac národov a (dnešných štátov) zjavne nevadí. Existovala v rokoch 1569 – 1795 a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného Poľska a Litvy, ale aj celé Lotyšsko, Bielorusko, časti Estónska, Ukrajiny a západné Rusko.

Pred 2.svetovou vojnou : "služební vzkaz náčelníka Generálního štábu Rudé armády Borise Šapošnikova lidovému komisaři obrany SSSR Klimu Vorošilovovi.
Obsahuje odhad válečné hrozby ze strany různých států, jak samotných, tak ve složení vojenských svazků a paktů.

Podle názoru sovětských vojenských odborníků představoval nejpravděpodobnější hrozbu pro SSSR v tomto období nejen vojenský svazek Německa a Itálie, ale rovněž Polsko, které se nacházelo se nacházelo v oblasti fašistického bloku.

Šapošnikov psal: „Sovětský svaz má být připraven na boj na dvou frontách: na západě proti Německu-Polsku a částečně proti Itálii s eventuálním připojením pohraničních zemí a na východě proti Japonsku“.
Z dokumentu vyplývá, že Německo a Polsko dokázaly těsně před válkou nasadit spolu přes 160 pěších divizí, přes sedm tisíc tanků a 4,5 tisíce letadel.
Pro porovnání uvedeme, že lidový komisař obrany Vorošilov sdělil na jednáních s britskou a francouzskou vojenskou delegací v květnu 1939, že Moskva může nasadit 136 divizí a pět tisíc letadel."

Veď napíš odkiaľ tie svoje bludy cituješ:

cz.sputniknews.com/svet/2019090910650288-ministerstvo-o...

Výkladná skriňa ruskej propagandy, sputniknews, to je tá "správna a jediná pravda"

Mlhoš:
a aky je rozdiel medzi tymito okupantami z 1968a nasimi okupantami v Afghanistane dokonca na rozdiel od vojsk varsavskej zmluvy ich tam nikto nepozval takze pre afghancov je okupant aj Yoffo aj Egres aj ja aj vsetci

Sovietsky Vietnam

Špeciálne sovietske jednotky Specnaz sa pripravujú na misiu v Afganistane26. decembra 1979 pristáli sovietske výsadkové jednotky na letisku v Kábule. Nikto tomu nevenoval zvláštnu pozornosť, výsadkári boli považovaní za súčasť sovietskej „pomoci“, ktorá do krajiny prúdila už niekoľko mesiacov. Tentokrát to však bolo iné. Sovietski vojaci najprv obsadili strategicky významné body Afganistanu a potom vyrazili tri tankové kolóny na mestá Herát, Mesar-i-Šerif a Kábul. Predseda vlády Háfizulláh Amín bol zastrelený. Hovorí sa, že ho zavraždili špeciálne sovietske jednotky, ktoré boli súčasťou inváznych síl a ako prví urobili výsadok na kábulskom letisku. Na jeho post bol dosadený Babrak Karmal, významný člen ĽSA a bývalý veľvyslanec v Československu. Ten označil mŕtveho Amína za amerického agenta a prehlásil, že Moskvu sám požiadal o ,,bratskú pomoc“. Napriek odporu afganských vojakov, ktorí boli čoskoro nútení prejsť na partizánsky spôsob boja, ovládli sovietske jednotky v krátkom čase veľkú časť afganského územia. Bleskurýchla akcia sa mala skončiť. Bol to však iba začiatok vojny.

Po vyše siedmich rokoch, v roku 1987, sa stali náklady na túto vojnu pre sovietsku ekonomiku neúnosné. Krátko po svojom nástupe rozhodol nový generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Sergejevič Gorbačov vojská stiahnuť. Afganski utečenci na hranici s Pakistanom14. apríla 1988 podpísali ZSSR, USA, Afganistan a Pakistan v Ženeve zmluvu o Afganistane, ktorá stanovila spôsob odchodu sovietskych vojakov.

Dlhodobé následky vojny boli ešte zdrvujúcejšie. Sovietska ekonomika sa nikdy nespamätala z hospodárskej a finančnej straty, ktorú utrpela vojnou. Povesť Sovietskeho zväzu na medzinárodnom fóre utrpela ďalšiu ranu, nehovoriac o verejnej mienke v krajine. Mnohí historici a komentátori dokonca tvrdia, že nebyť Afganistanu, nezačala by sa ani Gorbačovova glasnosť a perestrojka. Všetko to výrazne prispelo k pádu sovietskeho impéria v roku 1991. Sovietska invázia do Afganistanu však má i ďalší následok – s výrazným prispením Američanov vytvorila živnú pôdu pre terorizmus a v podstate stvorila Usámu bin Ládina.

Výstavná skriňa Americkej propagandy CNN ktorá sa na nás valí zo všetkých "slovenských" médií, či tebou citovaný DenníkN je to úžasné , čomu máme veriť ?
"Americké vojny sú demokratizačné, LSD je neškodné, homosexualita , pedofília ,gender, feminizmus sú OK , migranti sú prínosom, byť pronárodný je trápne ..." Ani keby som mal 2 promile alkoholu v krvi ani vtedy by som im neveril jediné slovo , musel by som byť aspoň homosexuál aby som toto dokázal tolerovať.

Rusi uverejnili z archívu spisy a nemám dôvod im neveriť ,
lebo Poľsko malo územné požiadavky aj voči nášmu Československu a ich kamarát Adolf Hitler poliakov aj uspokojil!
Češi písali, že poľský veľvyslanec v Prahe , často behal z vyhrážkami k ČS vláde.
Poľsko malo z Nemeckom zmluvu oveľa skôr ako sovieti, bolo v tzv. fašistickom bloku a ČSR bola fakticky ohrozená inváziou zo všetkých strán .
Pozri si YouTube ako ešte dnes poľský a maďarskí náckovia spoločne píšu "dwa bratranki do sabli i do sklanki" , všetko je poľské Bielorusko, Litva aj Ukrajinský Ľvov ČS vojaci ktorí emigrovali z protektorátu do Poľska (čítal som v knihe Povinnost nade vše) len počúvali od Poliakov , ako "dajú Slovákom slobodu vo veľkom Poľsku".

Takže je na 100% isté ,že Sovieti (aj po nedávnej poľskej invázii do ZSSR) , považovali Poľsko za nebezpečné !

Obe poľské vojenské akcie boli v rozpore so stanoviskom Dohody z 5. decembra 1918, v ktorom bola za demarkačnú líniu Slovenska určená stará krajinská hranica Haličsko-uhorská. Vzhľadom k tradičnému poľsko-maďarskému spojenectvu neboli obe vojenské akcie prijímané jednoznačne ani v samotnom Poľsku - poľskí zástupcovia v Budapešti uistili maďarskú vládu, že k vstupu poľského vojska na uhorské územie došlo bez vedomia poľskej vlády a že toto obsadenie nie je namierené proti územnej integrite krajín svätoštefanskej koruny.[4]

Poľsko na obsadených územiach Oravy a Spiša vypísalo na koniec januára 1919 konanie volieb do poľského Sejmu. Pretože by tieto voľby znamenali faktický výkon štátnej suverenity nad obsadeným územím a táto skutočnosť by mohla priniesť Poľsku výhodu pri rokovaniach o definitíve delimitácie hraníc, česko-slovenské orgány sa snažili konaniu týchto volieb na spornom území zabrániť.[4] Česko-Slovensko sa obrátilo s protestom proti poľskému postupu k náčelníkovi vojenskej misie Dohody v Budapešti, ktorý nariadil vypratanie Poľskom obsadeného územia do 13. januára 1919. 23. decembra 1918 došlo na Spiši pri Vyšných Hágoch k prestrelke československých a poľských oddielov. V obci Oravská Polhora na Orave začali poľské oddiely streľbu do dedinčanov, čo spôsobilo výrazný odklon sympatií miestneho obyvateľstva od Poľska.[4] 24. decembra 1918 bolo uzavreté v Poprade prímerie a uzavretá zmluva o demarkačnej línii, odkazujúca konečné vytýčenie hraníc na parížsku mierovú konferenciu. V polovici januára 1919 bolo fakticky celé sporné územie na Orave a Spiši pod kontrolou Československa.[4]

Na mierovej konferencii v Paríži sa najväčšia pozornosť pri rokovaniach o česko-slovensko-poľských územných sporoch sústredila na Tešínsko - oba štáty sa tam práve stretli v krátkej, ale krvavej sedemdňovej vojne a jeho hospodársky a strategický význam bol výrazne vyšší ako význam ostatných Poľskom nárokovaných území.[5] 12. februára 1919 dorazila do Těšína osobitná Medzispojenecká komisia k riešeniu česko-slovensko-poľských územných sporov.[5] K riešeniu sporu ale nedošlo. Pokus riešiť sporné otázky dvojstranným česko-slovensko-poľským konaním v Krakove úplne stroskotal. Uvažovalo o riešení na základe plebiscitu, ktorý mal na Slovensku prebehnúť na Orave a v časti Spiša.[6]

Vzťahy Česko-Slovenska a Poľska boli nevyriešenými územnými spormi značne poznačené a viedli k vzájomnému nepriateľstvu. V prípade Slovenska Poľsko podporovalo tie skupiny slovenských politikov, ktoré sa stavali priaznivo k zotrvaniu Slovenska vo zväzku s Maďarskom a skúmalo možnosti využitia slovenských politických síl, ktoré by vyžadovali slovenskú nezávislosť, Slovensko-maďarskú federáciu či príklon Slovenska k Poľsku namiesto Česku.[7] Niektorí z týchto slovenských politikov sa stavali priaznivo k odovzdaniu sporných území Oravy a Spiša Poľsku.[7]

Na situáciu mala vplyv aj Rusko-poľská vojna, prebiehajúca od februára 1919. V čase obsadenia Kyjeva poľskými vojskami síce nadhodil poľský diplomat E. Pilz v Paríži možnosť riešenia sporu arbitrážou a Edvard Beneš súhlasil, ale poľská strana ako celok sa toto riešenie zdráhala prijať. Ako sa ale menila situácia na fronte v poľský neprospech, územné spory s Česko-Slovenskom strácali v Poľsku na dôležitosti. Pomoc Poľsku vo vojne bola navyše viazaná na jeho súhlas s prijatím arbitráže vo všetkých doteraz nevyriešených otázkach poľských hraníc.

Veľvyslanecká konferencia vydala rozhodnutie o česko-slovensko-poľských hraniciach, vrátane Oravy a Spiša, 28. júla 1920. Na slovensku boli požiadavky Poľska zohľadnené v obmedzenej miere. Poľsko získalo 20% územia Oravy s obcami Sŕnie, Podvlk, Harkabúz, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica, Orávka, Bukovina-Podsklé, Pekelník, Jablonka, Chyžné, Hladovka, Suchá Hora, Vyšná Lipnica a časť Nižnej Lipnice, a 4,2% územia Spiša (teraz tzv. Poľský Spiš) s obcami Nová Belá, Fridman s (osadou Falštín), Krempachy, Tribš, Durštín, Čierna Hora, Jurgov, Repiská, Vyšné Lapše, Nižné Lapše, Nedeca, Kacvín a Lapšanka.[8] Česko-slovenská strana rozhodnutie napriek svojmu nesúhlasu podpísala ten istý deň a poľská 31. júla 1920. Poľská strana súčasne odovzdala slávnostné výhrady, ktoré kritizovali nerešpektovanie národnostných pomerov pri stanovení hraníc.

Arbitrážne rozhodnutie sa stretlo s prejavmi nesúhlasu v oboch štátoch. V Česko-Slovensku bol Edvard Beneš tvrdo kritizovaný za opustenie historickej hranice a slovenskí autonomisti využívali odstúpenie časti Oravy a Spiša k protičeskej agitácii.[9]

Na začiatku 20. rokov 20. storočia sa začali česko-slovensko-poľské vzťahy čiastočne zlepšovať. V roku 1921 došlo medzi oboma štátmi k uzavretiu hospodárskej dohody a politickej zmluvy, ich ratifikácia však bola v Poľsku vďaka aktivite politických kruhov z Tešínska a Krakova odkladaná.[9] Poľsko súčasne pokračovalo v podpore slovenskej iredenty. Česko-Slovensko obdobným spôsobom podporovalo ukrajinských separatistov požadujúcich revíziu východných hraníc Poľska.[9]

Medzi oboma štátmi ďalej prepukol spor o spišskú obec Javorinu. Rozhraničovacia komisia navrhla výmenu území obce Lipnice na Orave za územie obcí Hladovka a Suchá Hora a oba štáty tento návrh prijali. Česko-slovenská strana však odmietla poľský požiadavku na pričlenenie Javoriny, časti katastra obce Jurgov a časti katastra obce Ždiar na Spiši bez náhrady k Poľsku.[10] Poľsko potom ponúklo výmenou za Javorinu obce Kacvín a Nedeca, ale Česko-Slovensko nepristúpilo ani na tento návrh, hoci bol podporený odporúčaním delimitačnej komisie.[10] Česko-Slovensko sa pridržiavalo stanoviska, podľa ktorého záležitosť Javoriny už vyriešilo rozhodnutie arbitráže vo Spa a Javorina tak nemôže byť predmetom delimitácie. Poľská verejná mienka však záležitosť Javoriny vnímala ako nedostatok dobrej vôle na česko-slovenskej strane a požadovala pripojenie Javoriny ako kompenzáciu za podľa jej názoru nespravodlivé rozhodnutie arbitráže o česko-slovensko-poľských hraniciach na Těšínsku.[10]

Spor o Javorinu prerástol zo sporu o hraničné úpravy v otázku prestíže oboch štátov. Konferencia veľvyslancov rozhodnutie v spore preniesla na Spoločnosť národov s odporúčaním odovzdať spor medzinárodnému súdu v Haagu. Podľa rozhodnutia tohto súdu bolo rozhodnutie arbitráže v Spa definitívne, delimitačná komisia však môže odporučiť drobné zmeny. Poľsko potom predložilo Rade Spoločnosti národov stanovisko, podľa ktorého bolo odporúčanie delimitačnej komisie o výmene časti Javoriny za Kacvín a Nedecu v kompetencii delimitačnej komisie. 17. decembra 1923 Rada Spoločnosti národov nepodporila poľské stanovisko a Javorina zostala v celom svojom katastri súčasťou Česko-Slovenska.[10]

Po vojenskom obsadení a anexii Tešínska (vrátane malého pruhu Čadčianska pri dnešných česko-slovenských hraniciach) Poľskom v októbri 1938 pokračovali poľské snahy o "komplexné riešenie "česko-slovenského problému.[11] Poľsko podporovalo slovenskú iredentu a vyhlásenie slovenskej nezávislosti.[11] Keďže však slovenskí iredentisti nepostupovali z poľského pohľadu dostatočne rýchlo a rástol nemecký záujem o Slovensko, bola v Poľsku zahájená propagandistická kampaň na podporu poľských územných nárokov na Orave a Spiši. Vznikol Výbor pre pomoc Spišu, Orave a Kysuciam a Výbor zjednotených Poliakov na Orave. Bolo požadované pripojenie územia o celkovej rozlohe niekoľkých tisícov kilometrov štvorcových s viac ako stotisíc obyvateľmi.[12]

Poľská vláda odovzdala svoje územné požiadavky nie do Prahy, ale priamo do Bratislavy. Týkali sa územia v okolí Čadce, časti tatranských lesov, Javoriny, Pienín na Dunajci, rieky Poprad a ďalších miest, s celkom približne 6000 obyvateľmi.[12] Slovenská autonómna vláda poľskú nótu odmietla a navrhla rokovania na základe etnického princípu. Nasledovalo poľské ultimátum a autonómna slovenská aj česko-slovenská vláda, ktoré v tom čase stáli pred vyriešením územných sporov s Maďarskom, hrozbe použitia sily ustúpili.[12] Česko-slovenská strana sa vzdala možnosti riešiť spor cestou plebiscitu a bola vytvorená delimitačná komisia na určenie priebehu hraníc. Česko-slovenských zástupcov v delimitačnej komisii vymenovala slovenská autonómna vláda.[13] Komisia pracovala v nepriateľsky ladenom prostredí, za spontánnych, ale aj organizovaných protestov miestneho obyvateľstva proti pripojeniu k Poľsku.[13]

24. novembra 1938 zaútočil v Oravskom Podzámku zhromaždený dav kamením na autobus s poľskou delegáciou a poľská vláda obratom oznámila, že v záujme zabezpečenia pokoja bude sporné územie obsadené poľskou armádou. Nasledujúceho dopoludnia zahájila Samostatná operačná skupina „Sliezsko“ poľskej armády vstup do Čadčianska, stráženého zosilnenou obranou česko-slovenskej armády. Nastali urputné ústupové boje so zapojením delostrelectva a bombardérov. Ďalší deň bola oblasť obsadená poľským vojskom. K podobnému stretu došlo v blízkosti Javoriny.[13] 30. novembra 1938 bol podpísaný delimitačný protokol. Česko-Slovensko stratilo na slovensku územie o celkovej rozlohe 226 km2 so 4280 obyvateľmi.[13] Poľské úrady začali na anektovanom území vykonávať násilnú asimiláciu obyvateľstva. Poľština bola zavedená ako jediná úradná reč a príslušníci slovenskej inteligencie boli z územia vysídľovaní.[14]

Po vyhlásení samostatného Slovenského štátu sa začalo Slovensko po boku svojho nemeckého spojenca pripravovať na znovuzískanie území odstúpených Poľsku. V auguste 1939 prekročila nemecká armáda rieku Váh a premiestnila sa pod Oravu, Spiš a Tatry. Na slovensku začala protipoľská kampaň a začali otvorené prípravy na vojnu. Do slovenskej armády boli povolané záložné ročníky a Hlinkove gardy posilnili slovenské pohraničné jednotky. Množili sa pohraničnej incidenty, slovenskí gardisti prepadli tunely pri Mostoch u Jablunkova (vtedy súčasť poľského záboru na Těšínska v roku 193 a Lupkova.[15] 22. augusta 1939 sa v Bratislave konala mohutná protipoľská demonštrácia s požiadavkou návratu Slovensko-poľskej hranice na starú zemskú hranicu uhorsko-haličskú, ktorá vyvrcholila protižidovskými útokmi. V noci toho istého dňa sfanatizovaný dav zdemoloval byt poľského veľvyslanca v Bratislave.[15]

1. septembra 1939 zavčas ráno započal nemecký útok na Poľsko. Na úseku nemeckého armádneho zoskupenia "Juh", kde útočila 14. nemecká armáda generála Lista, zaútočila aj slovenská poľná armáda „Bernolák“ o sile troch divízií a jednej rýchlej skupiny (celkom bolo zmobilizovaných 51306 mužov).[16] Zo slovenských letísk štartovali lietadlá Luftwaffe, bombardujúce Krakov a Varšavu. Bojov sa zúčastnili aj tri slovenské letky - 39. a 45. stíhacia letka a 16. pozorovacia letka. Na poľskej strane naopak bojovala Légia Čechov a Slovákov, ktorá sa v Poľsku sformovala ako súčasť česko-slovenského zahraničného odboja. 18 vojakov slovenskej armády padlo, 46 bolo ranených a 11 bolo nezvestných.[17] Po ukončení bojov sa v Zakopanom sa konala prehliadka slovenských vojsk.[18]

21. novembra 1939 bola podpísaná Slovensko-nemecká zmluva o vzájomných hraniciach a sporné územia Oravy a Spiša (vrátane územia pririeknutého Poľsku v roku 1920) sa stali súčasťou Slovenského štátu. Slovensko tak získalo územie o rozsahu 770 km2 s 34509 obyvateľmi. Konečná delimitácia hraníc prebehla v rokoch 1941 až 1943.[19]

Po druhej svetovej vojne stálo Česko-Slovensko primárne na pozícii zachovania svojich predmníchovských hraníc, preto tiež nenárokoval tú časť Oravy a Spiša, ktorú Slovenský štát anektoval v roku 1939. 20. mája 1945 bola v Trstenej podpísaná dohoda o vrátení týchto území Poľsku a nasledujúceho dňa česko-slovenská pohraničná stráž ustúpila na predmníchovské česko-slovenské hranice.[20] Obyvateľstvo odstúpeného územia proti jeho odovzdaniu Poľsku protestovalo a prialo si zostať na Slovensku.[20] Poľská správa bola na vypratanom území zavedená začiatkom júla 1945. Na niekoľkých miestach došlo k zrážkam poľských a slovenských milícií, situáciu upokojil až príchod poľského vojska 17. júla 1945.[20] Podľa slovenských prameňov na Slovensko v tom čase z vyprataného územia odišlo asi 15 000 miestnych obyvateľov.[20]

Po druhej svetovej vojne začalo Poľsko opäť požadovať pripojenie aj česko-slovenského Těšínska k Poľsku. Hlavným argumentom Poľska bola požiadavka na vytvorenie poľského národnostne homogénneho štátu, ktorý by (po tom, čo bolo Poľsko nútené odstúpiť Sovietskemu zväzu veľkú časť svojich východných území, osídlených bielorusmi a ukrajincami) vo svojich hraniciach zahŕňal všetky oblasti osídlené Poliakmi. V dôsledku posunu hraníc Poľska na Odru a Nisu vznikli súčasne ďalšie česko-slovensko-poľské spory o bývalé nemecké územie Kladska, Hlubčicka a Ratibořska, na ktorých žila česká menšina, ale ktoré Sovietsky zväz odovzdal do správy Poľsku. Po mnohých bezvýsledných rokovaniach bola nakoniec na zásah Sovietskeho zväzu v roku 1947 podpísaná medzi Česko-Slovenskom a Poľskom zmluva o priateľstve a vzájomnej pomoci. Podpis zmluvy ukľudnil situáciu, aj keď vzájomné napätie pretrvávalo.

Všetky česko-slovensko-poľské pohraničné spory, teda aj spor o Oravu a Spiš, s konečnou platnosťou ukončila Zmluva medzi Česko-slovenskou republikou a Poľskou ľudovou republikou o konečnom vytýčení štátnych hraníc, podpísaná vo Varšave 13. júna 1958. Táto zmluva bola 17. októbra 1958 ratifikovaná Národným zhromaždením Česko-slovenskej republiky, a to ústavným zákonom č. 62/1958 Zb. o konečnom vytýčení štátnych hraníc s Poľskou ľudovou republikou. Platnosť zmluva nadobudla 14. februára 1959.

1932: Poľsko uzavrelo pakt o neútoční so Sovietskym zväzom
1934: Poľsko uzavrelo rovnaký pakt s nacistickým Nemeckom,

metropola.zenskyweb.sk/clanok/46223-pripominame-si-75-v...

Rusko, 10.máj 2020 ( zdroj: AM, Ilja Kasjanov ) – Prokuratúra Centrálnej oblasti mesta Tver vykonala previerku zákonnosti inštalácie symbolu stalinských represií na budove, ktorá je dnes sídlom Tverskej štátnej lekárskej univerzity. Závery tejto previerky sú nasledovné: Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by v tejto budove bývalého sídla úradu NKVD na Sovietskej ulici v Kalinine (dnes Tver) došlo v roku 1940 k postrieľaniu 6 300 poľských občanov. Od roku 1939 sa Poliaci nachádzali v Ostaškovskom tábore, ktorý sa nachádzal v priestoroch kláštora Nilova pustovňa v meste Ostaškovo v Tverskej oblasti.



V správe dozorného orgánu v súvislosti s tým je konštatované, že osadenie pamätnej dosky s nápisom „Pamiatke Poliakov z tábora Ostaškov zavraždených v Katyni v mene zachovania mieru“ je neoprávnené a pamätnú dosku treba demontovať. Rozhodnutie prokuratúry bolo vykonané 7. mája 2020.

Po odbornej expertíze tohto Zväzku je veľmi ťažké považovať ho za dôkaz sovietskej viny v záležitostiach Katyne. Expertné kriminalistické laboratórium jedného zo špičkových špecialistov Ministerstva Vnútra Ruskej federácie E. Molokova došlo k uzáveru, že podľa ich expertízy list Beriji Stalinovi №794/B svedčí o tom, že prvé tri strany sú napísané na písacom stroji, ktorého písmo sa nenachádza a nezhoduje so žiadnym písmom z dokumentov NKVD tohto obdobia a štvrtá strana je naklepaná na písacom stroji písmom, ktorý na iných dokumentoch nachádzame. S najväčšou pravdepodobnosťou je celý Zväzok sfalšovaný špecialistami, aby sa neskôr mohol využiť na propagandistické ciele.



Nebohý poslanec Štátnej dumy RF Viktor Iľjuchin v roku 2010 verejne vyhlásil, že sa na neho obrátila istá osoba s vyhlásením, že sa osobne podieľala na rozsiahlej falzifikácii historických dokumentov, vrátane „Zväzku č.1“, na začiatku 90-tych rokov. Osoba mu ako dôkazy predložila formuláre, prázdne strany dokumentov, falošné pečiatky a pečiatky s podpismi štátnych činiteľov ZSSR a detailne mu popísal proces falzifikácie, ktorý vykonávala špeciálne zložená skupina expertov.

www.nasevojsko.eu/nasevojsko/eshop/52-1-Kalendare.... Tu radsej miesto dristania podporte antikomunisticky odboj a kupte si kalendar najvacsich bojovnikov proti komunizmu a bolsevizmu vsetkych cias. X

pešiak:
Myslíš odškodniť týchto???
Mne už nemôžu vrátiť rodičovský byt pri tunely pod hradom v Bratislave. Je zbúraný.

Akcia B sa začala v lete 1952, trvala až do jesene 1953, jej presný názov znel: Vysídlenie triedne a politicky nespoľahlivých ľudí z veľkých miest, z Prahy, Bratislavy, Brna a ďalších. Korene mala však už v minulosti, prvé vysťahovávanie z miest sa začalo v roku 1948, vtedy z Bratislavy muselo odísť asi 1500 nepohodlných ľudí a ich rodinných príslušníkov, označovaných ako „reakčné živly“. Ďalšia vlna vysťahovania, označovaná ako akcia T-43, sa začala v roku 1949, jej cieľom bolo naplniť tábory nútených prác. Z Bratislavy poslali do táborov asi sto ľudí. „Táto akcia však vyvolala odpor ľudí, bola to celoplošná celoštátna akcia, ľudia o nej vedeli a búrili sa, preto ju neskôr zastavili.“ V následnej akcii B teda vysídlili tých, ktorých sa nepodarilo vysťahovať do táborov v roku 1949.

Toto uz neni novum, ospravedlnovat zlociny fasistov naslednymi zlocinmi komunistov. Skus nieco nove.

pešiak:
Čítal si niekde, že by som ospravedlňoval zločiny fašistov???
A ešte jedna vec. "Fašisti" nepáchali zločiny v čase mieru na rozdiel od komoušov.

Re: egres2:
"Fašisti nepáchali zločiny v čase mieru" ,v Nemecku, Maďarsku...krištáľová noc , zatýkanie , utláčanie, prenasledovanie židov komunistov, demokratov ... bolo nič ?
To sú ti fašisti bližší a menšia hrozba ako komunisti , ktorí zo 60 tisícovej Bratislavy urobili pol miliónovú metropolu a do dedín zaviedli elektrinu a urobili asfaltové cesty ?

Ano Stalinská doba nebola OK , ale bez roku 1948 by tu ešte boli maďarskí grófovia a ľudia by ďalej paholčili, otročili u pánov ako za 1. ČSR alebo Uhorska ! Robotníci v práci od rána do večera za smiešnu mzdu ,detská práca ,streľba žandárov ostrými do demonštrantov bola bežná vec .
Na dedine stačil kúsok zeme a krava aby rodina nehladovala , ale zo severu drotári a murári putovali za obživou , tak bolo dobre...

Takže nič nie je len čierne a biele , to platí aj dnes !

marek750:
Na Slovensku sa za komunistov stavali školy, škôlky, vodovody, elektrické rozvody, čističky vôd, fabriky, obchody, byty, cesty, rekreačné zariadenia od roku 1948.


V roku 1938 bolo elektrifikovaných 55% domácností na Slovensku.
V roku 1960 bolo dokončených 45% elektrifikácie Slovenska.

V nemecku svietili petrolejkami do roku 1960.

po SNP a prechode frontu u nas zostalo podla egresa vsetko kristalovo neporusene fasouni pri ustupe budovali nove mosty postavili vazsku kaskadu oravsku priehradu aj liptovsku maru a priehradu mladeze aby bolo z coho napojit tu elektrifikaciu opravili po partizanoch vsetky trate a zasypane tunely nastavali skoly skolky vysoke skoly nemocnice urady banky obchody tovarne a zalozili jrd aby bol stat potravinovo sebestacny

a ti zli konacovia si to privlastnili

Súdny človek si pozrie rozvoj prvej ČSR od roko 1920 do 1939 a potom od roku 1978 do roku 1989.
Ak má viacej ako dve mozgové bunky tak musí vidieť ten rozdieľ.

Mlhoš:
Pozri si čo si postavili "fašisti" doma od roku 1945 do roku 1989 a to bolo nemecko tak zničené ako žiaden iný štát.

A keby komouši neurobili februárový puč tak by sa na Slovensko nepostavilo ani hovno. Že.

no ved sa pozrime co a kolko nastavali nasi drahi kapitalisti
tovarene = 0
nemoznice ´= 0
skoly =0
jasle a materske skoly = 0
priehrady = 0
elektrarne = dostavali 1 reaktor s nakladmi vyssimi ako cela jadrova elektraren postavena za komunistov
30 rokov stavaju par km dialnic komunisti by za tu dobu postavili do kosic metro
elekrifikacia =0 kanalizacia =0 voda plyn = 0

defakto znicili a rozpredali zaharaniciu takmer vsetko co komancovia vybudovali kapitalista to toiz nedokaze ani udrziavat a nie postavit

postavil nakupne centra a montovne aut na urodnej pode

Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Pirrates (06.06.2020 19:47)

Začínam byť presvedčený, že psychológ, ktorý púšťa Mlhoša za volant trolejbusu by sa mal dať u psychológa.

www.hlavnespravy.sk/putin-napisal-clanok-druhej-svetove...

Video: youtu.be/L1hCT-QHo80

Mishko

Príspevok bol zmazaný Moderátorom, pretože porušoval pravidlá fóra, dôvod: lebo.

Toto je ten čo bol žobrať na ruskej ambásade peniaze aby ho podporili v šírení kremeľskej propagandy v Zjem aj Vlek?

Re: Mishko: Pravda ta dostáva do vývrtky?

pravda nie, iba ruska propaganda a prekrucovanie dejin.

scooter68

Príspevok bol zmazaný Moderátorom, pretože porušoval pravidlá fóra, dôvod: Urážanie a osočovanie.

Nová ústava ruskej federácie.
Všetko čo napíše Putin o druhej svetovej vojne a Stalinovi je pravda a je protiústavne to spochybňovať.

Re: egres2: Mohlo by to byt opatrenie proti takým prekrucačo dejín ako Mishko a spol...

scooter:
Nepoznám väčších falšovateľov dejín ako ZSSR alias RF a krajiny, ktoré patrili 50 rokov do ich portfólia.
Po uvolnení niektorých materiálov z trezorov NKVD, KGB o niektorých dejinných udalostiach bolo plno rusov zdesených, keď boli konfrontovaní s tým, čo im roky vtĺkali do hláv a skutočnosťou.
Aj o roku 1968.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák so znepokojením prijal správu o odvysielaní filmového dokumentu o udalostiach z roku 1968 v bývalom Československu, ktorý 23. mája 2015 vo svojom vysielaní uviedla ruská štátna televízia Rossija 1. Preto sa pripája k vyhláseniu MZV SR s nasledovným vyhlásením:

Odsudzujem zľahčovanie a zakrývanie skutočností, ktoré mali pre mnohých občanov bývalého Československa tragické následky. Prezentovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa v roku 1968 v dokumente "Varšavská zmluva - odtajnené stránky", ako aj jej ospravedlňovanie, sú v kontexte s následnou 20-ročnou okupáciou Československa sovietskymi vojskami zavádzajúce a nepravdivé. Okupácia v noci z 20. na 21. augusta 1968 27 vojenskými divíziami zo Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR s 500 000 vojakmi, viac ako 6 300 tankami, 2 000 delami a 800 lietadlami nebolo žiadnou internacionálnou pomocou, ale vojenskou okupáciou a porušením medzinárodného práva. Zahynulo pri nej najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky boli ťažko zranených. Okupácia zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá priniesla ďalšie obete v podobe zmarených nádejí a osudov mnohých jednotlivcov, i celých rodín v bývalom Československu. Účelové prepisovanie histórie a nerešpektovanie skutočnej pravdy vedie napríklad k tomu, že 25 rokov po páde železnej opony sa opätovne stávame svedkami nielen relativizovania pravdy o našej minulosti doma, alebo v zahraničí, ale aj k tomu, že napríklad príslušníci bývalej ŠtB aj naďalej poberajú vysoké výsluhové dôchodky, že páchatelia trestných činov proti ľudskosti spáchaných počas komunizmu sú nepotrestateľní, alebo že vysokému komunistickému funkcionárovi Vasiľovi Biľakovi, ktorý mal priamy podiel na pozvaní vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa stojí pamätník v rodnej obci.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák mal v r.1968 8 rokov,takže vie o tom také velké hovno ako vačšina ludí.Pravdepodobne to mala byt presne taká istá farebná revolucia ako všade inde vo svete(alebo práve teraz v Bielorusku)akurát šašovia zo západu sa trošku prerátali,a revolucia nevyšla.(X ludí s ktorými som sa na tuto tému rozprával len potvrdila to,čo si myslím aj ja,a to že vdaka tomu potlačenému puču sme mali štastné detstvo bez drog a iných negatívnych výdobytkov západu.)A najvačšiu chybou komančov bolo,že vo vačšej miere nepuštali ludí na západ,minimálne zarobit si,a vrátit sa.(ale boli aj takí,ktorým to umožnené bolo)Videl som dost videí natočených eštebákmi(nie,nebol som v štb,a ani v ksč,len na vojne som robil premietača a obsluhu videorekordéru,a tie kazety som puštal kontrášom ked mali nejaké sedenie),a bolo medzi nimi vela výpovedí ludí,ktorí zdupkali za "kopečky" a vrátili sa.Každý a jeden potvrdil,že pracovat tam bolo peklo.(tak ako dnes u nás)A keby si videl tie zábavné videjká,na ktorých mali Havla... Večne ožratý,ogrcaný,poštatý až za ušami,prevesený cez pivové prepravky niekde na krčmovom dvore,fakt velká zábava.Doteraz lutujem,že som si z každej kazety neurobil kopiu...A ked sa disidenti(Chramostovci)vracali zo západu... V každom pracom prášku zašité protištátne letáky,no zábava...

scooter:
O Havlovi mám svoju mienku a určite nie pozitívnu.
Už sa mi tu nechce argumentovať ale takisto aj CIA otvorila niektoré archívne dokumenty o dianí v ČSSR,od roku 1948 do 1968 ,ktorá mala samozrejme popri ruských poradcoch aj oni svojích ludí (teraz je to u nas detto to isté) a z nich vyplýva, že akýkoľvek zásah z ich strany (USA) nevojenský, by u ruskej okamžite vyprovokovalo vojenskú akciu čo sa aj potvrdilo. A keď už to berieme takto, tak kokot brežnev by kludne vyvolal ozbrojenný konflikt (Veď kde bola záruka, že československá armáda sa nepostaví na odpor?) aj tretiu svetovú.

Budemn ako verklík: Chlapci, RF stále berie utečencov zo Slovenska hlavne vzdelaných a napr v Moskve si môže dobrý odborník zarobiť aj cez 2 000,-€ a pokial viem, tak v niektorých firmách ako napr. Cocacola, Mars, Unilever, Nestlé, Siemens, Nord, Festo pridelia aj služobný byt.

No...čo sa týka archívov,každá strana mala tu "svoju" pravdu.Dnes už je každému nad slnko jasnejšie,že tá americká "pravda" jen znôška lží(tak na 90%)A čo sa týka Sovietskách politikov?Mali krajiny,ktoré boli pod ich sférou vplyvu,západ takisto,tak to bolo dohodnuté po vojne.A je jasné,že ak západ sa pokusil ovplyvnit nejaku krajinu,len si bránili """svoje""".Ale myslím si,že vojna by v tej dobe nevznikla žiadna,na to mal Stalin s Rotschildom podpísanu dohodu.No a tá dohoda o neutočení prestala platit tohto roku,myslím že v máji,ale nie som si istý)Takže ak máme očakávat nejaký konflikt,mohlo by to byt čoskoro,lebo tie americké hnidy si pokoj nedaju.Ale snád im už možno došlo,že každý utok na Rusko sa skončí deštrukciou sša(teda aspon strategických miest v tej divnej krajine)A len tak mimochodom,som rád že už tu Rusi nie su,ale nie som rád,že už su tu zase amíci,lebo tohoto odpadu je tažké sa zbavit.

scooter:
Obdivujem tvoje presvedčenie o pravde: americká "pravda" jen znôška lží(tak na 90%)A

Vieš prečo USA neposlali ani len nejakú nótu rusom v 1968?
Pretože ČSSR bol druhý najväčší dodávateľ zbraní do Vietkongu.
Ešte mám takú dilému.
USA zorganizujú pád režimu ale životná úroveň v takej krajine rastie.
Rusko zorganizuje pád režimu ale životná úroveň klesá.
Pozri si napr. len pobaltské krajiny dnes.
Ja viem. Spomenieš ako príklad asi Ukrajinu alebo Krym.
V prvom prípade obsadili separátori oblasť, v ktorej sa tvorilo vyše 75% HDP Ukrajiny.
V prípade Krymu ide z RF cca 2,5% HDP na rozvoj tejto krymskej republiky.

USA zorganizujú pád režimu ale životná úroveň v takej krajine rastie.Ano,pravdu máš,rastie,ale len poniektorím ludom.Odhad,tak asi 3% sa maju lepšie.Ostatní sa o moc lepšie nemaju.Vieš,ešte aj v dnešnej dobe su napríklad na východe Slovenska školy,kde deti chodia srat ako sa tam hovorí "na budar".A pokial meriaš životnu uroven hmotnými statkami,tak drvivá vačšina ludí má tieto bud na hypotéku alebo na leasing,alebo na inu formu uveru.A kde Rusko zorganizovalo pád nejakého režimu?Nejako si neviem spomenut.Hmm,pobaltské krajiny...Teraz su amíkom dobré len preto,lebo si tam urobili základne,ale bežní ludia to tiež až tak velmi nepocituju,žeby tam mali nejaký blahobyt.A čo sa týka Ukrajiny..Myslím si,že na Ukrajine je dost podnikov,ktoré aj bez Donecka a Luhanska by boli schopné vyrobit dostatok prostriedkov na rozvoj(to by tam ale nesmeli mat dvoch našich až priam geniálnych poradcov)Napríklad firma,pre ktoru som niekedy pracoval,má na ukrajine obdobnu fabriku ako u nás,a takých tam bude isto dost.A čo sa týky Krymu,životná uroven je tam neporovnatelne vyššia oproti tomu,ked ju "spravovala"Ukrajina.No..a čo sa týka tých amerických lží,tak Snowden je asi scifi spisovatel,a všetko si len vymyslel.Netvrdím že klamu vo všetkom,ved ked sa pomylia,aj pravdu občas napíšu.

scooter:
Za socializmu som mal v banke 500 000,-Kč.
Chcel som si kúpiť auto - 3 roky poradovník
Chcel som si kúpiť pračku ( nie ROMO) 5 ročný
Nábytková stena .4 roky
Sedačka 6rokov
Koberec som zháňal pol roka
Atď.
Do kapitalizmu som vošiel super . Na konte som mal 16.000,-€.
Dom mám za hotové
Dve autá mám za hotové
Motorku mám za hotové
Pôžičku mám len jednu 5 000,-€ pretože považujem pôžičku za výhodné % za investíciu.
A to len z jediného dôvodu.
Konečne som mohol využiť svoje schopnosti a rozum.
Plačkov za socializmom považujem za nesamostatné bytosti nech si myslí kto chce čo chce.

A pozri si HDP Litva, Lotyšsko Estónsko a napr. Bielorusko.
Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil egres2 (21.08.2020 16:10)

Pozri obrázok

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Mishko (21.08.2020 16:17)

Re: egres2: To si bol na tom za socializmu až nejako moc dobre,ale v pohode,vela ludí chodilo robit do Ruska,do Lýbie,a podobne,ale nie každý mal tu možnost.(mimochodm,Lýbia,tí ludia už boli takí zničení z tých výhod čo im ten ich diktátor garantoval,že z nudy urobili revoluciu)Vela vyrobených vecí šlo na export,boli potrebné devízy,tak sa našim ludom neušlo,a boli poradovníky.Ja som tiež Simsona zhánal rok,a nakoniec som ho kupil za uplatok v Olomouci.Fajn,si mudry chlap,darí sa ti,ja ti to prajem.Ja som človek,ktorý nezávidí,a nezávidel nikdy nikomu.Nech sa ti darí aj dalej.Ale s týmto(Plačkov za socializmom považujem za nesamostatné bytosti nech si myslí kto chce čo chce.)nesuhlasím.Vela ludí bolo jednoducho zvyknutých pracovat,a málokto mal odvahu začat podnikat. Zober si len taku utopicku predstavu,že uplne,ale naozaj uplne každý Slovák by začal podnikat...V čom?Kde by zobral ludí??Takže nechaj tých obyčajných pracujucich na pokoji,a užívaj si peniaze,ktoré si si poctivo zarobil.ok?

Re: Mishko: Milí rodičia,dna 21.8. nekupujte detom ani Polské krovky,Bulharsku baklavu,Nemecké biele klobásky,ani Madarské dobošové rezy.Vysvetlite detom,že aj tieto krajiny sa podielali na "okupácii" ČSSR.Dakujeme za pochopenie...

Dôvod úpravy:

Upravené 2 krát. Naposledy upravil scooter68 (21.08.2020 16:52)

najradesej mam ked ma niekto presviedca o tom ako mi bolo za sociku zle lebo on v Bratislave nemal on v Bratislave nemohol chodit do kostla on on on Bratislava nieje cele slovensko u nas bolo vsetkeho dost otec prisiel z australie od brata ktory tam v 68 zdrhol a kupil v tuzexe Zilina hned bez cakania wartburg kombi za 72 000 kcs prisiel druhykrat a kupil v mototechne zilina dve skody 125 5 rychlostne bez cakania

Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Pirrates (22.08.2020 1:11)

RUSI PRISLI ALE NEROZKRADLI A NEPOZATVARALI NAM FABRIKY NEZNICILI POLNOHOSPODARSVO NEUKRADLI BANKY NEVYROBILI BEZDOMOVCOV A ZOBRAKOV

V týchto dňoch uplynulo 81 rokov od podpísania paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý sa pomaly stáva jedným z kľúčových sporných momentov v novom, tendenčnom eurovýklade histórie druhej svetovej vojny. Ten posun je postupný, ale jasný: nebadane sa vina z Nemcov a zradnej politiky Západu presúva na ZSSR, resp. Rusov
Európsky parlament prijal vlani uznesenie s názvom „O dôležitosti zachovania historickej pamäti pre budúcnosť Európy“, v ktorom sa píše, že takzvaný pakt Molotov-Ribbentrop „rozdelil Európu a územia nezávislých štátov medzi dva totalitné režimy, ktoré vydláždili cestu pre vypuknutie druhej svetovej vojny.“

Teda europarlament (ktorý je aj náš, slovenský) v podstate tak akosi mimochodom skonštatoval, že vinu za druhú svetovú vojnu nesú rovnako Nemci, ako aj Sovieti/Rusi.

Ako sa dalo čakať, na Západe tieto typické nenápadné, akoby náhodné a úplne neškodné hry s posunom významu slov a celých viet prešli bez odozvy, ale zato v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde takmer každý má v rodine niekoho, kto zahynul v druhej svetovej vojne, to bez povšimnutia neostalo.

Vyjadril sa k tomu aj prezident Ruskej federácie (RF) Vladimír Putin, ktorý si špeciálne k tomuto historickému problému pripravil na neformálnom stretnutí hláv Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Petrohrade 20. decembra 2019 pre svojich partnerov vystúpenie, na ktorom prezentoval kľúčové fakty a okolnosti vtedajšej situácie na základe archívnych dokumentov (podrobnejšie sme o tom písali TU). Zdôraznil, že pre chápanie situácie treba poznať kontext toho, čo jej predchádzalo.

Pre Nemecko porazené v prvej svetovej vojne boli mierové zmluvy z Versailles z roku 1919 až absurdne kruté: malo víťazom zaplatiť 269 miliárd zlatých mariek, čo bola šialene vysoká suma (posledné platby z tejto sumy zaplatilo Nemecko až v roku 2010!) a prišli o Sudety, kde žilo 3,5 milióna Nemcov. Viacerí poprední politici západného sveta ako Woodrow Wilson či Winston Churchill varovali, že takéto prehnané kroky voči Nemecku vyvolajú jedného dňa jeho pomstu.

A tak sa o dvadsať rokov neskôr aj stalo. Nasledovala vzbura v Sudetoch a udalosti okolo Mníchovskej zrady, ktorá by sa však nebola udiala, nebyť postoja Poľska, ktorého záujmy v Mníchove v podstate zastupoval Hitler. Sovietsky zväz bol pripravený pomôcť Československu, ktoré sa nacistické Nemecko chystalo okradnúť. Putin cituje dokument, jednoznačne kladnú odpoveď predstaviteľov ZSSR na otázku prezidenta Beneša, či Sovietsky zväz pomôže Československu, ak mu pomôže jeho spojenec Francúzsko.

Francúzsko však spojilo splnenie svojich záväzkov voči Československu s podporou Poľska. Putin citoval celý rad dobových dokumentov, z ktorých vyplýva, že Poľsko pomoc Československu odmietlo a naopak, veľmi rado sa k Nemcom pri trhaní Československa pridalo, spolu s Maďarskom, napriek tomu, že to znamenalo zánik sovietsko-poľského paktu o neútočení. Mnohé z týchto dokumentov ukazujú, že medzi Nemeckom a Poľskom bola veľmi zreteľná spoločná dohoda a nepriateľstvo voči Sovietskemu zväzu (resp. Rusku, či v boľševickej, cárskej alebo akejkoľvek inej podobe).

Putin spomína aj ďalšie prípady jasnej poľskej a nemeckej rusofóbie a spoločného protisovietskeho postoja, napríklad z komunikácie medzi nemeckým a poľským ministrom zahraničných vecí Joachimom Ribbentropom a Józefom Beckom z januára 1939. Podľa Ribbentropa Nemecko „bude vychádzať z toho, že sa ukrajinská otázka bude považovať za výsadu Poľska, a vo všetkých ohľadoch podporuje Poľsko v diskusii o tejto otázke, ale opäť za predpokladu, že Poľsko zaujme ešte zreteľnejšiu protiruskú pozíciu, pretože inak s nami (nacistickým Nemeckom, pozn. prekl.) sotva môžu existovať spoločné záujmy.“ Teda Nemci boli ochotní sľúbiť Poliakom Ukrajinu, ak budú dostatočne protiruskí.

Západné veľmoci sa z podpisu Mníchovskej dohody veľmi tešili. Okrem britského ministra vojny, neskoršieho premiéra Churchilla všetci západní lídri pakt s Nemeckom vítali a považovali ho za skvelý – čo tam potom, že bol zlikvidovaný štát Československo…

Jediná z veľmocí, ktorá Mníchovskú zradu odsúdila, aj na pôde Ligy národov (predchodkyňa OSN), bol už v septembri 1938 Sovietsky zväz. Putin o Mníchove hovorí toto: „Rozdelenie Československa bolo mimoriadne kruté a cynické, v skutočnosti to bola lúpež. Odôvodnene a s plnou vážnosťou možno prehlásiť: práve mníchovské sprisahanie bolo zlomovým bodom v histórii, po ktorom sa druhá svetová vojna stala nevyhnutnou.“

V takomto kontexte teda vznikol takzvaný Pakt Molotov-Ribbentrop. Bola to dohoda o neútočení medzi vtedajšími ministrami zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a Nemecka uzavretá 23. augusta 1939. Samozrejme, týkala sa do značnej miery Poľska, s ktorým majú obe krajiny bohatú históriu vzájomných konfliktov.

Treba predovšetkým spomenúť, že dohoda medzi Molotovom a Ribbentropom zďaleka nebola jediným podobným dokumentom, ktoré s fašistickým Nemeckom podpísali európske krajiny: Už v roku 1934 bolo podpísané vyhlásenie o neútočení medzi Nemeckom a Poľskom, tzv. Pilsudského-Hitlerov pakt. V roku 1935 bola podpísaná anglo-nemecká námorná dohoda, v ktorej Veľká Británia umožnila Hitlerovi mať vlastné vojnové námorníctvo, ktoré mu bolo odopreté výsledkami prvej svetovej vojny. Potom prišla Mníchovská dohoda medzi Nemeckom, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom a anglo-nemecké vyhlásenie Chamberlaina a Hitlera podpísané 30. septembra 1938 na podnet britského ministerského predsedu Chamberlaina. O dva mesiace neskôr bola podpísaná Francúzsko-nemecká deklarácia, nasledujúci rok dohoda medzi Litovskou republikou a Nemeckou ríšou a zmluva o neútočení medzi Nemeckou ríšou a Lotyšskom. Až ako posledná prišla na rad dohoda medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom.

„Sovietsky zväz nepodpísal tento dokument, kým sa nevyčerpali všetky možnosti a kým neboli zamietnuté všetky návrhy Sovietskeho zväzu na vytvorenie jednotného bezpečnostného systému, antifašistickej koalície v Európe,“ zdôraznil Putin a jeho slová možno chápať ako reakciu na nekorektné interpretácie diania zo strany západných propagandistov, ktorí pripisujú Stalinovi aktívnu rolu pri dohadovaní sa s Hitlerom.

Lenže to bolo presne naopak než hovorí západná propaganda. Dohode Molotov-Ribbentrop predchádzali jednania Nemcov aj Sovietov s Francúzmi a Angličanmi – boli nekonečne dlhé, pretože každá z tých štyroch mocností si chcela uchmatnúť čo najväčší kus z geopolitického koláča. Najaktívnejší bol Hitler, ktorý sa cítil byť najmocnejší a veľmi sa ponáhľal so svojimi vojnovými plánmi. Chápal, že Francúzi a Briti nebudú Poľsko zachraňovať, tak ako nezachránili ani Československo, a preto mu ostalo už iba dohodnúť sa so Stalinom. Veľmi sa už náhlil s obsadením Poľska, a preto prijal všetky Stalinove podmienky, hlavné, že sa zmluva o neútočení podpíše.

Je azda niečo nepochopiteľné na tom, že v tomto nervóznom ovzduší plnom potenciálnej všeobecnej zrady sa Sovietsky zväz tiež napokon rozhodol podpísať s hitlerovským Nemeckom zmluvu o neútočení, vidiac v tom poslednú možnosť ako zabrániť apokalyptickej vojne a zlepšiť svoju pozíciu v Európe? Ten Sovietsky zväz, ktorý vždy bol kolektívnym Západom – hitlerovským Nemeckom, „demokratickými“ veľmocami Britániou, Francúzskom či USA – vnímaný ako hlavný nepriateľ, a jeho nástupca Ruská federácia ním stále je, bez ohľadu na to, kto tam je pri moci.

Na západe pakt Molotov-Ribbentrop zveličujú ako diabolskú dohodu: lenže v skutočnosti si v nej mocnosti iba rozdelili svoje sféry vplyvu, rovnako ako o pár rokov neskôr ZSSR zase s „demokratickými mocnosťami“ v Jalte. Západ tiež úplne opomína moment, že ZSSR nebol na vojnu s Hitlerom pripravený a vidí predovšetkým fakt, že súčasťou dohody bola aj možnosť predsunúť sovietsku vojenskú prítomnosť do Poľska. Lenže to sa neskôr, po napadnutí ZSSR Nemeckom, ukázalo byť veľmi dôležitým momentom, ktorý bleskovú nemeckú ofenzívu spomalil a dal Sovietom možnosť sa skonsolidovať. Dnes už nikto nezistí, čo by sa dialo v opačnom prípade, ale je dosť možné, že práve toto napokon ovplyvnilo celkový výsledok vojny.

Faktom zostáva, že fašistické Nemecko zaútočilo na Poľsko 1. septembra 1939 a 17. septembra obsadil východnú časť už porazeného Poľska Sovietsky zväz, ktorý následne podpísal s Nemeckom ešte jednu mierovú dohodu. Ani tá však nezabránila Nemecku, aby 22. júna 1941 na ZSSR zaútočilo.

Zaujímavý je v tejto súvislosti aj citát Winstona Churchilla: „Plne si cením vojenských výhod, ktoré ste dokázali získať tým, že ste prinútili nepriateľa nasadiť sily a zapojiť sa do vojenských operácií na vašich západných hraniciach, ktoré ste vysunuli vpred.“ Teda aj Churchill uznal, že obsadenie východného Poľska malo v danej situácii nielen geopolitický, ale aj vojensko-strategický zmysel.

Prezident USA Harry Truman zhodnotil účinkovanie Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne takto: „Veľmi si vážime veľkolepý prínos mocného Sovietskeho zväzu vo veci civilizácie a slobody. Preukázali ste schopnosť slobodomyseľných a vysoko statočných ľudí rozdrviť zlé sily barbarstva bez ohľadu na to, aké sú mocné.“ A ďalší Churchillov citát by si mohli pripomenúť najmä ctihodní poslanci Európskeho parlamentu: „Budúce generácie uznajú svoju úctu voči Červenej armáde rovnako bezpodmienečne ako to robíme my, ktorí sme sa dožili toho, aby sme sa stali svedkami týchto veľkolepých úspechov.“

Zdá sa však, že Churchill budúce generácie európskych politikov celkom neodhadol: zdá sa totiž, že Červenú armádu ako hlavného víťaza druhej svetovej vojny čoraz viac označujú za spoluvinníka tej vojny. Čo bude o päťdesiat, sto rokov? Vyústi toto postupné upravovanie historickej pravdy napokon do obrazu, že aj za druhú svetovú vojnu môže zase len to zlé Rusko?

1968 mi pripomina tisice zavrazdenych zien a deti americkou armadou v My Lay vo Vietname
A v usa sa rezim nezmenil ani sa nerozpadlo nadalej vrazdi nevinnych ludi po celom svete TO NEVADI ??????
Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Pirrates (22.08.2020 14:02)

Re: Pirrates: USA to robí len a len kvôli demokracii,tí ostatní su hnusní diktátori....

scooter:
Nemal som nič, len holú riť vďaka štbákom. To som dal len ako príklad zlatého socializmu.
Ešte stále môj mozog nedokáže pochopiť vaše zanietenie pre " bolševikov".
Ale stále opakujem.
RF veľmi vďačne prijme akéhokolvek emigranta zo Slovenska.
Potom s vami budú robiť besedy pred pioniermi, voziť vása v čajke po červenom námesti a ukazovať svetu aká je EU a USA hnusná.
P.S: Práve teraz som sa dozvedel, že v Misku je 100 000 američanov.

Re: egres2: Si starší,ja trošku mladší.Ty tieto veci vidíš inak ako ja.A čím starší Slovák,tým má viac na vec iný pohlad.Moja generácia nezažila vela toho "zla".Už minule som písal,že nebyt prevratu,pravdepodobne by sa situácia ešte viac uvolnila,štát by pravdepodobne prešiel na iný model riadenia.Na Slovensku bolo vela vecí dobrých,ktoré netrebalo menit len preto,že ich zaviedli komunisti.A tak sa celý systém prepracoval na "západný"model,a odvtedy to tu ide dolu vodou.Mali sme si nechat dobré veci od komančov,a doplnit ich dobrými vecami zo západu.Myslím si,že to z mojej strany určite nie je boj za bolševikov,a vôbec netužim žit nikde inde ako na Slovensku,nepotrebujem besedy s pioniermi v Rusku.

scooter:
Ak by komouši vybudovali štát na holej lúke tak možno by to bolo v poriadku. Ale oni ukradli poctivým luďom, to, čo vybudovali za niekolko desaťročí akurát to celé zmrvili.
Stále som nepochopil a ani asi nikdy nepochopím, čo také super dobré komouši vybudovali?

Re: egres2: Vybudovali všetko ostatné čo neznárodnili.Za 41 rokov ich vlády toho bolo strašne vela.Za 31 rokov vlády "demokracie"sa toho vela nevybudovalo.Však áno.

scooter:
Ty po slovensku jazdíš s rúškou cez očy?

Re: egres2: Som si nabeton istý,že "demokrati" zatial oproti komančom hodne zaostávaju. Ale zničit to čo už vybudované bolo,tak na to maju talent.A nedokážu ani udtžat to,čo sa ešte dá...Len tak napríklad stav niektorých ciest,nemocníc,mostov...

Re: egres2: riešiš tu blbosti , kedysi tu bolo veľké hov no , len kravy a sedliaci v krojoch ! Tovární zopár a ty túto biedu ideš porovnávať s historicky najväčším rozvojom Slovenska ktorý nastal po roku 1948???
Ano v rámci propagandy a asi nejakej kapitalistickej výchovy tu máme pravidelný a predpísaný plač nad rokom 1968
Že Belgičania zabili spútaného Slováka a pekne pri tom hajlovali, to teba ale ani našu skvelú vládu neserie ? Pre tvoj milovaný západ sme odpad a prašivci !
Belgického veľvyslanca nikto nepozve na koberec ani nikoho nevyhostíme . Lebo pre nás lokajov z Americkej zóny je dôležitejšie riešiť Rusko , plakať nad ho vnom ako je Navaľnyj

marek750:
Kde stále beriete fakt, že som posraný zo západu?
Ja som psycháča z Trnavy nevolil.
Ani posratého Naďa , Korčoka a podobných prisluhovačov od dôb Havla, Dzurindu a Mikloša.
Tie Potemkinove stavby za socializmu im mohol zožrať jedine človek ktorý mal na ľavom oku šedý zákal a pravom zelený.
Veď vy dvaja so scootrom ste typickí predstavitelia , ktorí absolútne a nekriticky podľahli komoušskej propagande.
Pochodil som kus kapitalistického bloku a dokonca aj minikúsoček USA. Pobehal som kusisko krajín, kde zajtra znamenalo včera.
Ani na jednej strane by som nechcel žiť.
A čo sa týka belgického incidentu tak vieš prd, aká bola moja reakcia keď som videl video.
RF stále prijíma emigrantov zo Slovenska.

„Bezpečnostný výbor Dumy bude poverený analyzovať čo sa stalo a zistiť, či išlo o pokus cudzích štátov poškodiť zdravie ruského občana a spôsobiť tým v Rusku napätie, ako aj formulovať nové obvinenia proti našej krajine,“ uviedol Volodin v stanovisku.

Pozri obrázok

Bývalého komunistického poslanca ruskej štátnej dumy Denisa Voronenkova zastrelili centre Kyjeva. Na Ukrajinu emigroval a získal ukrajinské občianstvo z obavy pred prenasledovaním ruskou tajnou políciou. Vo februári kritizoval ruskú anexiu Krymu a prirovnal pomery v Rusku k nacistickému Nemecku.

Bývalého ruského vicepremiéra a vyhláseného kritika Kremľa Borisa Nemcova zastrelili blízko Kremľa v centre Moskvy.

V moskovskej väzobnej väznici zomrel za doposiaľ nevyjasnených okolností audítor a právnik Sergej Magnitskij, ktorého zatkli za údajné daňové úniky krátko potom, čo obvinil ruských policajných a justičných pracovníkov z rozsiahlych defraudácií.

Priateľku a kolegyňu Anny Politkovskej Natáliu Estemirovú uniesli z pred jej domu v Groznom, hlavnom meste Čečenska. Známou bola hlavne vďaka svojej práci ľudskoprávnej aktivistky a novinárky, dokumentujúcej porušovania ľudských práv v Čečensku.

V januári 2009 zastrelili na ulici v Moskve popredného ruského právnika Stanislava Markelova. Markelov tesne pred svojim zabitím protestoval na tlačovej konferencii proti nečakanému prepusteniu ruského vojenského predstaviteľa z väzenia, v ktorom si odpykával trest za uškrtenie 18-ročného čečenského dievčaťa. Následne oznámil, že prípad napadne na súde. Zranenia pri rovnakej streľbe utrpela aj mladá novinárka Anastasija Baburovová, keď pomáhala Markelovi, ktorá im následne podľahla. Baburová robila pre Novaju Gazetu a študovala žurnalistiku.

V Londýne zomrel na otravu rádioaktívnym polóniom 210 bývalý ruský agent Alexander Litvinenko, ktorý už pred smrťou obvinil zo svojej vraždy ruského prezidenta Vladimira Putina.

Novinárku Annu Politkovskú, ktorá kritizovala politiku Kremľa v Čečensku, zastrelili pred jej domom v deň narodenín Vladimira Putina.

Paul Chlebnikov sa živil sa ako investigatívny novinár, šéfoval ruskej pobočke časopisu Forbes. Zastrelili ho po tom, čo odišiel zo svojej kancelárie v Moskve

Známy ruský novinár spätý s opozičným listom Novaja Gazeta zomrel v júli 2003, 16 dní potom, čo bol hospitalizovaný s masívnym opuchom mozgu a ďalšími vážnymi zdravotnými komplikáciami - podľa ruských činiteľov dôsledok vzácneho alergického syndrómu.

Poslanca Štátnej dumy a predsedu opozičnej strany Liberálne Rusko Sergeja Jušenkova zastrelili v Moskve.

Poslankyňu ruskej Štátnej dumy Galinu Starovojtovovú zastrelili v jej petrohradskom byte.

Jedeného z najznámejších ruských opozičných poslancov, generála Leva Rochlina, zastrelili na jeho chalupe pri Moskve.

Kritici Putina a jeho režimu.


Zdroj: inosmi.ru/social/20170325/238959485.html
Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil egres2 (26.08.2020 10:25)

Tu si budete rozumieť. Ako keby čítali vaše príspevky.

Diskusia na tému: Kde by bolo Rusko ak by odišiel Putin z funkcie prezidenta.
fn-volga.ru/news/view/id/106955

Re: egres2: Nuž...Rusko je velká krajina,tam nestačí jedna sakrálna obet na rozputanie farebnej revolucie...A v krajnm prípade....Vlastizrada by mala byt všade trestaná trestom smrti...

Re: egres2: Našiel som zoznam nejakých tých Potemkinovských stavieb tak skontroluj či tam niečo nechýba:Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 (aktualizácia 19.03.2017). Po prevrate v roku 1989, bola väčšina alebo všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.



TATRASKLO – Trast sklárskych podnikov v Trnave.– Spojené sklárne v Lednických Rovniach– Stredoslovenské sklárne v Poltári, závody:– v Poltári– v Zlatne– v Katarínskej Hute– v Málinci
– Slovenské závody technického skla v Bratislave

– Skloplast v Trnave

– Skloobal v Nemšovej

– Jablonex Medzilaborce



SLOVAKOTEXT – Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.

– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku

– Závody MDŽ v Bratislave

– prevádzka v Novom Živote

– Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši

– závod v Starej Ľubovni

– Tatraľan v Kežmarku

– Ľanárske a konopné závody v Holíči

– Lykové textilné závody v Revúcej

– Slovena v Žiline

– Merina v Trenčíne

– Poľana v Lučenci

– Tatrasvit vo Svite

– Závod Spišská Nová Ves

– Slovenska v Banskej Bystrici

– Pleta v Banskej Štiavnici

– Trikota Vrbové

– Závod v Levoči

– Odevné závody v Trenčíne

– Závod v Topoľčanoch

– Závod v Hlohovci

– Makyta v Púchove

– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove

– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Michalovciach

– Zornica v Bánovciach nad Bebravou

– Slovenka, závod Vranov nad Topľou

– Zekon Michalovce

– Textilná farbiareň Spišská Nová Ves



SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.

– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove

– Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku

– Bukóza vo Vranove nad Topľou

– Grafobal v Skalici

– Harmanecké papierne v Harmanci

– Chemicelulóza v Žiline

– Turčianske celulózky a papierne v Martine

– Slavošovské papierne v Slavošovciach

– Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke

– Drevokup v Ružomberku

– Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave

– Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave

– Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku



SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.

– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.

– Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave

– Matador v Bratislave

– Benzinol v Bratislave

– Chemika v Bratislave

– Petrochémia v Dubovej

– Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch

– Chemolak Smolenice

– Považské chemické závody v Žiline

– Slovenské lučobné závody v Hnúšti

– Duslo Šala

– Chemko strážske

– Fosfa Poštorná

– Chemlon v Humennom

– Chemosvit vo Svite

– Slovenský hodváb v Senici

– Gumárne 1. mája v Púchove

– Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach

– Plastika v Nitre

– Rafinéria Vojany

– Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny Bratislava

– Výskumný ústav organických syntéz Bratislava

– Výskumný ústav pre petrochémiu Prievidza

– Výskumný ústav chemických vláken Svit

– Výskumný ústav SAPL Nitra

– Výskumný ústav informatiky Bratislava

– Chempol Bratislava

– Bavlnárske závody Vysoká pri Morave



Československá námorná flotila (ČNP),

Vo vlastníctve Československej námornej plavby bolo počas komunistického zázraku 36 námorných lodí:

01.) Republika I.

02.) Julius Fučík

03.) Lidice

04.) Dukla

05.) Mír I.

06.) Ostrava

07.) Orava I.

08.) Kladno

09.) Orlík I.

10.) Pionír

11.) Jiskra

12.) Košice I.

13.) Republika II.

14.) Brno

15.) Vítkovice I.

16.) Blaník

17.) Sitno

18.) Radhošť

19.) Kriváň

20.) Praha

21.) Mír II.

22.) Bratislava

23.) Třinec

24.) Orlík II.

25.) Slapy

26.) Lipno

27.) Orava II.

28.) Karlove Vary

29.) Vltava; Rok výstavby: 1988

30.) Otava; Rok výstavby: 1988

31.) Dunaj; Rok výstavby: 1989

32.) Berounka; Rok výstavby: 1989

33.) Labe; Rok výstavby: 1989

34.) Vítkovice II.; Rok výstavby: 1989

35.) Sázava; Rok výstavby: 1989

36.) Košice II.; Rok výstavby: 1989

Po skončení komunistického zázraku v roku 1989, bola v roku 1992 ČNP sprivatizovaná. V roku 1995 sa Harvardské fondy (Viktor Kožený) stali jej majoritným vlastníkom a celá flotila bola postupne rozpredaná.



VSŽ Košice.

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.



Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) Martin, generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.

– ZŤS Martin n.p.

– závody v Námestove

– v Trstenej

– v Hliníku nad Hronom

– ZŤS Detva n.p.

– závody v Detve

– v Cinobani

– v Hriňovej

– v Tisovci

– v Krupine

– vo Vlkanovej

– v Rimavskej Sobote

– v Lučenci

– ZŤS v Dubnici nad Váhom

– závody v Dubnici nad Váhom

– v Topoľčanoch

– vo Vyhniach

– ZŤS v Košiciach n.p.

– v Košiciach 3 závody

– závod v Prakovciach

– v Bardejove

– v Sabinove

– prevádzka v Moldave

– ZŤS Bratislava

– ZŤS Komárno, 3 závody

– ZŤS Lučenec

– ZŤS Hriňová

– Turčianske strojárne Martin závod Malacky

– n.p. Bratislava

– závody v Bratislave

– v Malackách

– v Želiezovciach

– v Dunajskej Strede



– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva

– Martimex v Martine

– ZŤS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici

– ZŤS obchodný podnik v Banskej Bystrici

– ZŤS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave

– ZŤS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne

– ZŤS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici

– ZŤS Výskumný a vývojový ústav v Martine

– ZŤS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene

– ZŤS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach

– ZŤS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

– Vihorlat Snina

– Transporta Michalovce

– MEŽ Michalovce

– Výskumný ústav jemnej mechaniky Nové Mesto nad Váhom

– ZŤS IDOP Martin, inžiniersko -dodávateľský a projekčný podnik



Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.

Výroba obuvi:

v roku 1950=11,1 milión párov obuvi

v roku 1960=20,7 milión párov

v roku 1970=28,3 milión párov

V roku 1980=32,8 milión párov.

Závody:

– v Partizánskom

– Holíči

– Moravskom Lieskovom

– v Prievidzi

– v Zlatých Moravciach

– v Komárne

– v Ilave

– prevádzkáreň v Zemianskej Olči



Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom

– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.

Závody:

– v Banskej Štiavnici

– vo Vajskovej

– v Banskej Bystrici



Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

Závody:

– v Seredi

– v Rajci

– v Geči

– v Nitre

– v Bratislave



Závody na výrobu ložísk –n koncern v Považskej Bystrici, podniky:

– v Považskej Bystrici

– v Kysuckom Novom Meste

– v Skalici

– v Prešove

– v Dolnom Kubíne

– v Bytči

– v Žiline-Bytčici



Stredoslovenské stavby, závody:

– v Žiline

– v Ružomberku

– v Banskej Bystrici

– v Žiari nad Hronom



Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

– Bučina Zvolen

– Drevina Turany

– Drevoindustria Žilina

– Smrečina banská Bystrica

– Preglejka Žarnovica

– Piloimpregna Košice

– Mier Topoľčany

– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava

– závody:

– v Bratislave

– v Galante

– v Malackách

– v Brezovej pod Bradlom

– v Trenčíne

– v Trnave

– v Skalici

– Tatra nábytok Pravenec

– Nový domov v Spišskej Novej Vsi

– Nový domov Závod Liptovský Mikuláš

– Drevoobrábací podnik Úlič, okr. Snina

– Lykotex Michalovce



Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave

v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch

– Koncern Elektrárne Nováky

– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne

– Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach

– Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline, rozvodné závody:

– v Banskej Bystrici

– v Liptovskom Mikuláši

– v Lučenci

– v Martine

– v Považskej Bystrici

– v Prievidzi

– v Rimavskej Sobote

– vo Zvolene

– v Žiari nad Hronom

– v Žiline

– tepláreň v Martine

– tepláreň vo Zvolene

– tepláreň v Žiline

– montážny závod v Banskej Bystrici

– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice

– Elektrovod v Bratislave

– Západoslovenské energetické závody v Bratislave

– Rozvodové závody:

– v Bratislave

– v Trnaveň

– v Senici

– v Trenčíne

– v Dunajskej Strede

– v Nitre

– v Nových Zámkoch

– v Partizánskom

– v Leviciach

– v Komárne

– teplárenské závody v Bratislave a v Trnave

– stavebnomontážny závod v Nitre

– ciachovňa a opravovňa transformátorov v Hlohovci



Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.



Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.



Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:

– v Hačave

– v Jelšave

– v Lovinobani

– v Košiciach

– v Lubeníku

– v Banskej Belej

– v Kalinove

– v Kunovej Teplici

– Kalinovská šamotová továreň



Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.

V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.

Západoslovenské plynárenské závody:

– v Bratislave

– v Komárne

– v Nitre

– v Novom Meste nad Váhom

Stredoslovenské plynárenské závody Žilina, závody:

– v Lučenci

– v Prievidzi

– v Zvolene

– v Žiline

– stredisko v Ružomberku

Východoslovenké plynárenské závody Košice, závody:

– v Košiciach

– v Poprade

– v Michalovciach

– výstavbový závod v Poprade



Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.

počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.

– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

Západoslovenské pivovary n.p. v Bratislave

– závody

– v Bratislave

– v Hurbanove

– v Nitre

– sódovkáreň v Nitre

– sódovkáreň v Piešťanoch

Stredoslovenské pivovary a sódovkárne n.p. v Martine, pivovary:

– v Rimvskej Sobote

– v Martine

– v Bytči

– v Ilave

– v Banskej Bystrici

– vo Vyhniach

– sladovňu v Rimavskej Sobote

– sódovkársky závod v Banskej Bystrici

Východoslovenské pivovary a sladovne n.p. Košice, závody:

– v Košiciach

– v Michalovciach

– v Poprade

– v Prešove

– vo Veľkom Šariši



LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs.

– Slovlik v Trenčíne

– Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši:

– závod v Liptovskom Mikuláši,

– výrobne:

– v Oravskom Podzámku

– v Turzovke

– v Záriečí

– v Žiline

– v Lednických Rovniach

– v Púchove

– 27 pestovateľkých páleníc

– závod v Banskej Bystrici

– výrobňa v Krupine

– 12 pestovateľkých páleníc

– závod v Lučenci s 24 pestovateľkých páleníc

– závod v Prievidzi s 6 pestovateľkých páleníc

– Frukona v Prešove

– Slovenské škrobárne v Trnave

– Mraziarne v Bratislave

– Škrobárne Spišská Nová Ves



Národný podnik Milex Bratislava, závody:

V Bratislave,

Senici,

Galante,

Trnave,

Bánovciach nad Bebravou,

Nitre,

Leviciach,

Nových Zámkoch,

Čalove.



Národný podnik Stredoslovenské mliekarne vo Zvolene, závody:

V Brezne

Krupine,

Liptovskom Mikuláši,

Lučenci,

Martine,

Púchove,

Prievidzi,

Rimavskej sobote

Tvrdošíne,

Zvolene,

Žiline,



Národný podnik Východoslovenské mliekarne v Košiciach, závody:

V Bardejove,

Humennom,

Košiciach

Kráľovskom Chlmci,

Michalovciach,

Prešove,

Rožňave,

Spišskej Novej Vsi

Kežmarku.



Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.

– závod Liečebných rastlín v Malackách

– Biotika Slovenská Ľubča

– Imuna Šaríšske Michaľany

– Medika Bratislava



Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.

– Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica

– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice, závody:

– cementáreň v Turni nad Bodvou

– cementáreň v Bystrom nad Topľou

– vápenka v Margecanoch

– vápenka v Gombaseku-Plešivci

– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava

– Azbestocementové závody Nitra

– Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne

– Cementáreň Lietavská Lúčka

– Ladecká cementáreň Ladce

– Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie

– Cementáreň Bystré v Bystrom

– Stupavská cementáreň Stupava

– Cementáreň Turňa nad Bodvou

– Cementáreň Banská Bystrica

–Vápenka Tisovec



Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

– CALEX Zlaté Moravce

– Elektrosvit Nové Zámky

– Kovosmalt Fiľakovo

– Slovenská armatúrka Myjava

– Srojsmalt Medzev

– Strojsmalt Pohorelá

– Tatramat Poprad

– Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany

– Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany



Strojstav – n.p. v Bratislave.

– závod v Bernolákove

– závod v Novom Meste nad Váhom

– závod v Záhorskej Vsi

– závod v Sečovciach

– závod v Šahách

– závod v Prešove

– závod v Senci

– stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.



Chirana koncern Stará Turá:

– Výrobný podnik Chirana Stará Turá

– Výrobný podnik Chirana Humenné

– Výrobný podnik Piešťany

– Obchodne technické služby Piešťany s pobočkami v Zvolene a Košiciach

– Chirana Export- Import Piešťany

V Českej Republike:

– Výrobné podniky Chirana Brno ( patrí Nemcom www.bmt.cz/profil-firmy-bmt-medical-technology), Chirana Nové Město n/Moravě / www.medin.cz/

– Chirana Praha / www.chirana.com/

– Chirana Obchodne technické služby Praha

– Výskumný ústav zdravotníckej techniky Brno rejstrik.penize.cz/00152722-vyzkumny-ustav-zdravotnicke...



Poľnohospodárstvo.

– Šľachtiteľské a semenárske stanice:

– Klčovo

– Levočské lúky

– Michalovce

– Trnava

– Veľká Lomnica

– Vígľaš

– Semenoles, Liptovský Hrádok

– Semenársky podnik Balvany a Sesíleš pri Kománe

– Výskumný ústav tabakového priemyslu Bratislava v Bábe pri Nitre



Západoslovenské hydinárske závody n.p. v Cíferi

– Hydinársky priemysel Bratislava, závody:

– v Bratislave

– v Cíferi

– v Dunajskej Strede

– v Galante

– v Leviciach

– v Topoľčanoch



Stredoslovenské hydinárske závody n.p. vo Zvolene, závody:

– vo Zvolene

– v Tomášovciach

– v Žiline

– v Tomášovciach

– v Ružomberku

– liahne v Veľkom Krtíši

– liahne v Teranoch



Východoslovenské hydinárske závody n.p. v Košiciach, závody:

– v Košiciach

– v Prešove

– v Kežmarku

– v Humennom

– v Šalgovíku



Stredoslovenské pekárne a cukrárne n.p. v Banskej Bystrici, závody:

– v Banskej Bystrici

– v Dolnom Kubíne

– v Čadci

– v Ružomberku

– v Lučenci

–v Martine,

– v Ilave

– v Prievidzi

– v Rimavskej Sobote

– v Zvolene

– v Žiari nad Hronom

– v Žiline



Východoslovenské pekárne a cukrárne n.p. Košice, závody:

– v Košiciach

– v Spišskej Novej Vsi

– vo Svite

– v Prešove

– v Humennom

– v Michalovciach

– v Kráľovskom Chlmci



Podniky slaboprúdovej a výpočtovej techniky

– Závody Výpočtovej Techniky, Banská Bystrica

– Závody Výpočtovej Techniky, Námestovo

– Výskumný Ústav Výpočtovej Techniky, Žilina

– DATASYSTÉM Bratislava a pobočky po Slovensku

– Konštrukta Trenčín

– Tesla Orava

– Tesla Bratislava

– Tesla Liptovský Hrádok

– ďalšie Tesly na Slovensku



Závody priemyselnej automatizácie, Prešov

– VUKOV Prešov

– TOS Trenčín

– TOS Galanta

– VSS Košice



Slovenská polygrafia – trast podnikov s gen. riad. v Bratislave

– Západoslovenské tlačiarne v Bratislave

– tlačiarne SNP v Martine

– Východoslovenské tlačiarne v Košiciach

– Nitrianske tlačiarne v Nitre

– Duklianske tlačiarne v Prešove



Nafta Gbely

– Závod ťažby plynu a podzemných zásobníkov Malacky



Generálneho riaditeľstva Kozmetika Bratislava

– závody v Rači, Leviciach a Hlohovci.

– závod v Bratislava – Krasňany



Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. Bratislava

– závody:

– v Bratislave

– v Novom Meste nd Váhom

– v Trstíne

– v Zlatých Moravciach

– v Komárne



Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. v Žiline, závody:

– v Žiline

– v Liptovskom Mikuláši

– v Žiari nad Hronom



Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. Spišskej Novej Vsi, závody:

– v Dobšinej

– v Michalovciach

– v Prešove

– v Čáni

– strojno-stavebný závod v Prešove



Západoslovenské tehelne n.p. v Pezinku

– závody:

– v Bratislave

– v Senci

– v Leviciach

– v Malej Máni

– v Semerove

– v Gbelciach

– v Myjave

– v Borskom Jure

– v Preseľanoch

– v Trenčíne

– v Trenčianskej Teplej

– v Boleráze

– v Trnave

– vo Vrbovom

– paneláreň v Trnave

– paneláreň v Rakoviciach



Východoslovenské tehelne n.p. Košice, závody:

– v Jasove

– v Revúcej

– v Drieňovskej Novej Vsi,

– v Prešove

– v Hanušovciach nad Topľou

– v Humennom

– v Krčave

– v Spišskom Podhradí

– v Tisinci

– v Košiciach

– vo Vranove nad Topľou

– v Spišskej Novej Vsi



Západoslovenské tlačiarne n.p. v Bratislave:

– závody:

– Kníhtlačiareň svornosť v Bratislave

– tlačiareň v Pezinku, Piešťanoch, Trenčíne, Galante, Komárne, Skalici a Partizánskom.

Západoslovenské vodárne a kanalizácie v Bratislave

– závody:

– v Dunajskej Srede

– v Galante

– v Šali

– v Komárne

– v Leviciach

– v Nitre

– v Nových Zámkoch

– v Senici

– v Topoľčanoch

– v Trnave (v Piešťanoch)



Stredoslovenské vodárne a kanalizácie, závody:

– v Banskej Bystrici

– v Lučenci

– v Prievidzi

– v Rimavskej Sobote

– vo Veľkom Krtíši

– vo Zvolene

– v Žiari nad Hronom



Východoslovenské prekladiská

– Čierna nad Tisou

– Vojany

– prekladisko Východoslovenských železiarní

– Haniska

– Malá Dobrá

– Budkovce

– Veľké Kapušany

– Kokšov-Bakša



Západoslovenský mäsový priemysel n.p. Bratislava

–závody:

– v Nových Zámkoch

– v Komárne

– v Nitre

– v Topoľčanoch

– v Trenčíne

– v Trnave

– v Myjave



Stredoslovenský mäsový priemysel n.p. vo Zvolene, závody:

– vo Zvolene

– v Ružomberku

– v Lučenci

– v Martine

– vo Vrútkach

– v Púchove

– v Žiline

– v Rimavskej Sobote

– v Prievidzi



Východoslovenský mäsový priemysel n.p. Prešov, závody:

– v Košiciach

– v Prešove

– v Humennom

– vo Svite

– v Spišskej Novej Vsi

– v Rožňave

– v Trebišove





Ďalšie podniky (ešte nezaradené):

– Kablo Malacky

– Kablo-Gumon Bratislava

– Výrobné družstvo Ľudib Bratislava

– Elitex Šurany

– Betonáreň Komjatice

– Pálenica Dolný Ohaj,

– Hydrostav,

– konzervarne OBAL NMnV,

– mliekarne MILEX,

– KONSTRUKTA TN vývojové stredisko

– výrobky DANA, ZUZANA, GRAD, MORAK

– STROJSTAV,

– VZDUCHOTECHNIKA,

– Priemstav výrobné haly

– PREFA prefabrikáty

– ZTS

– ZVS

– Pozemne stavby

– TAZ

– BAZ

– VUMA výskumný ústav mechanizácie automatizácie

– NMnV špeciálna výroba uzáverov a mechanizmov do zbrojárskeho priemyslu

– obuvné závody Zlaté Moravce, – podnik KOVOPLAST Zlaté Moravce, – Ponitrianske tehelne Zlaté Moravce, – Autobrzdy Vráble

– TESLA Vráble (výroba zosilňovačov)

– Montážny závod spojov a Dopravný závod v Nitre

– Slovenská ľudová majolika v Modre

– Zápalkáreň Smrečina v Banskej Bystrici

–



Rekreačné, sociálne, ubytovacia a zdravotné zariadenia podnikov pre zamestnancov



Stredoslovenské energetické závody:

– v Lúčkach v Nízkych Tatrách

– na Králikoch v Kremnických vrchoch

– na Donovaloch

– na Oravskej priehrade

– vo Vrátnej

– na Zverovke

– pod Stráňami

– na Martinských holiach inde…



Východoslovenské energetické závody v Košiciach, závody:

– v Humennom

– v Košiciach

– v Michalovciach

– v Poprade

– v Prešove

– v Rožňave

– v Sečovciach

– v Spišskej Novej Vsi

– tepláreň v Nižných Kapustníkoch

– závod vodných elektrární v Dobšinej

– závod rozvodu tepla v Košiciach





Stredoslovenské hydinárske závody n.p. vo Zvolene, rekreačné zariadenia:

– v Kováčovej a na Orave



Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. v Žiline, rekreačné zariadenia:

– chaty v Terchovej, na Orave a pri jazerách v Banskej Štiavnici



Stredoslovenské plynárenské závody Žilina, rekreačné zariadenia:

– chata v Malej Lučivnej na Orave

– vzdelávacie stredisko v Novom Smokovci



Východoslovenské energetické závody v Košiciach, rekreačné zariadenia:

– v Starej Lesnej

– vo Vyšných Hágoch

– v Novom Smokovci

– v Malej Lodine

– v Plejsoch

– pri Krompachoch

– na Čingove

– v Nižnom Klatove



Východoslovenké plynárenské závody Košice, rekreačné zariadenia:

– v Ružinej

– v Jezersku



Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom, rekreačné zariadenia:

– kúpeľná liečba Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach,

– závodný klub, športový areál, TJ s 13 oddielmi

– chata Jarabica a kúpalisko v Sklených Tepliciach



Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom, pre zamestnancov vybudoval:

– byty

– slobodárne

– zdravotné strediská

– nočné sanatórium a ozdravovňu

– detské jasle

– materské školy

– závodný klub ROH

rekreačné zariadenia:

– v Hornej Vsi

– v Brodzanoch

– v Rudne





Príspevok od: Milan Ďurbis



Dňa 1.1.1963 vznikol v Lučenci závod TEES Lučenec a patril pod Martin n.p. ( Bol to fakticky predchodca známych potom ako ZŤS n.p. Detva). Fungoval do roku 1966 a vyrábal banské lokomotívy.



V 1967 sa tento závod Lučenec zreorganizoval a patril pod Podpolianske Strojárne (PPS) n.p. Detva.

Vyrábali známe autožeriavy AB 063.2, AD070.1, AD080.1.



V roku 1979 bol premenovaný na ZŤS n.p. Detva, závod Lučenec. Zamestnávali 800-900 ľudí a vyrábali Nakladače UNC 151, UNK 320.

Sponzorovali aj šport. Známi boli futbalisti (hrali krajskú súťaž) a volejbalistky (hrali II.ligu), pod názvom Strojár Lučenec.



V 1989 vplyvom kontrarevolučných síl nastúpila likvidačná skupina aktivistov pod smutne známym menom VPN, ktoré začalo demontáž socializmu aj v tejto fabrike. Závod postupne ukončil výrobu. Areál je v súčasnosti prázdny.



V Poltári boli Stredoslovenské sklárne n.p. Poltár:
Pod neho patrili 4 závody:

– Zlatno,

– Málinec,

– Katarínska Huta

– a závod Poltár.

Poltár v 1976 zamestnával 800 pracovníkov z toho 400 žien. Hlavným výrobným programom Stredoslovenských sklární, n. p., Poltár bolo úžitkové sklo, sodnodraselné sklo a krištáľ. Export zabezpečoval Podnik zahraničného obchodu Skloexport Liberec, a to pod značkou Bohemia Crystal, ktorá bola spoločná pre české a slovenské sklárne.
Za socializmu boli zrekonštruované závody Zlatno, Málinec a Katarínska Huta. Dnes funguje len jediná skláreň a to Katarínska Huta.
Lučenci boli 1.1.1950 zriadené Ipeľské tehelne n.p. Lučenec a pod neho patrili závody

– Lučenec 01, – Fabianka 02,

– Fiľakovo 04,

– Hajnáčka 05,

– Jesenské 06,

– Šafárikovo (Tornaľa) 07,

– Zvolen 09,

– Banská Bystrica 10,

– Prievidza 11, – Nitrianske Pravno 12,

– Breznička 13,

– Zelené 14,

– Poltár I. 15, – Poltár II. 16,

– Maštinec 17,

– Tisovec 18,

– ZPP Lučenec 19,

– ŤDZ Lučenec 20. Vo všetkých vymenovaných závodoch bola v jednotlivých päťročniciach vykonaná rekonštrukcia alebo výstavba nového závodu. V súčasnosti je v prevádzke len závod Lučenec-Fabiánka a závod Breznička.
V Lučenci bola v 1985 postavená moderná mliekáreň. V súčasnosti zničená. V 1965 bol postavený závod ZŤS Lučenec, ktorý patril pod ZŤS n.p. Detva. Závod je sprivatizovaný a napoly zničený. V Lučenci bol po vojne postavený aj ČSAO n.p. Lučenec, pod ktorý patrili tiež niektoré závody.



Príspevok od: Ernest Gubran:

-TEST Žilina, Technicko stavebný podnik



Príspevok od: Jan Zelem

– TESLA Banská Bystrica, neskôr ZVT B.B.

– Výskumný ústav výpočtovej techniky Žilina



Príspevok od: Norbert Kamenicky



– Geologický prieskum, Spišská Nová Ves (mal aj pridruženú strojársku výrobu)

– Železorudné bane, závod Rudňany, okres Spišská Nová Ves

– Komunálne služby (tie boli asi po celej republike, boli pod nimi kaderníctva, práčovne a rôzna remeselná malovýroba)

– Reštaurácie a jedálne RAJ, Spišská Nová Ves

– Pozemné stavby Poprad, závod Spišská Nová Ves (tie boli pravdepodobne po celej republike)

– Bansko montážny závood BMZ, Spišská Nová Ves

– Dopravný závod spojov, Spišská Nová Ves (garáže a údržba poštových a spojárskych áut)

– Tatrasvit, Spišská Nová Ves

– Štátny plemenársky podnik, Spišská Nová Ves (tuším sa venovali koňom)

– Piloimpregna, Spišská Nová Ves

– Stredná priemyselná škola drevárska, Spišská Nová Ves

– Stredná priemyselná škola banícka, Spišská Nová Ves

– Štátne majetky, Spišská Nová Ves (poľnohospodárska výroba)

– Jenotné roľnícke družstvo JRD bolo skoro na každej dedine

– Prekon, Prešov (prešovská konfekcia – výroba odevov)

– ZSE Krompachy (výroba ističov)

– ZPA (Závody priemyselnej automatizácie) Prešov



TESLY:

– Tesla Kukučínova, Bratislava – výroba, rádií, kalkulačiek, počítačov PMD80, PP06

– Tesla VRÚSE (výskumno-realizačný ústav spotrebnej elektroniky) Bratislava

– Tesla Stropkv (telefóny)

– Tesla Piešťany (veľmi významný výrobca CVMOS polovodičov, tranzistorov a integrovaných obvodov)





– „Pošty a spoje“, Spišská Nová Ves (pošty a telefónne ústredne v okrese)

– „Lokomotívové depo“ (opravovali lokomotívy), Spišská Nová Ves

– „Cestné stavby“, Spišská Nová Ves (tie boli pravdepodobne po celej republike)

– „Konzervárne“, Spišská Nová Ves

– „Octáreň“, Spišská Nová Ves

– „Areál“, Spišská Nová Ves (prekladisko tovarov pre maloobchodné predajne)

Pridané 6.12.2017
Kožiarske závody, Liptovský Mikuláš



Doplňujem zoznam podnikov, ktorý mi bol zaslaný 26.07.2019

Tehelňa Martin
Expanditka Košice
Skláreň Valaská Belá
Milex Nové Mesto nad Váhom
Západoslovenské vodárne a kanalizácie v Bratislave, odštepný závot Trenčín
Výskumný ústav obrábacích strojov – pražská pobočka, pri TOS Trenčín
Letecké opravovne Trenčín
Mliekareň v Trenčíne (vybudovaná ešte za 1.SR)
Pozemné stavby Trnava, mali aj prevádku v Trenčíne
Pozemné stavby Nitra
Zlatokov Trenčín
Tatrasklo Trenčín
Výskumný ústav ovčiarsky Trenčín
Komunálne služby Trenčín (predtým Hospodársky podnik)
Keramoprojekt Trenčín
Stavoprojekt Trnava (bol aj v Bratislave, asi aj v Košiciach, Poprade? či Prešove?, ateliéry aj inde, napr. v Trenčíne)
Automobilové opravovne Zlatovce (vojenský podnik)
Ľudotex Trenčín (ľudové družstvá boli zrejme aj iné, napr. invalidov…)
Kovotex Trenčín
Paneláreň Nové Mesto nad Váhom
Pekáreň v Trenčíne
Bitúnok v Trenčíne (neviem, či bol súčasťou Zsl. mäsopriem.)
Konzerváreň Nové Zámky
Konzerváreň Nové Mesto n. V.
Drôtovňa Hlohovec
výrobňa sviečok Hlohovci
Hydináreň Veľké Bierovce (pri Trenčíne, aj prasce tam chovali neskôr)
Reštaurácie a jedálne Trenčín (tie boli aj inde v štáte, ako už máte spomenuté,
aj rôzne podniky sietí a služieb vrátane obchodov, tie asi ťažko všetky vymenovať,
pošty a spoje,
Cestné stavby,… – niečo tam už máte…,
správa štátnych hmotných rezerv s množstvom skladov,
Civilná obrana (to som už trochu mimo, ale mali prevádzkové priestory, zaradenia a sklady),
nakoniec aj armáda (terajšia SR už nemá armádu!, z tej nevýrobnej oblasti aj Sväzarm, )

Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil scooter68 (26.08.2020 10:52)

scooter:
Ale stačí na pohrozenie prstom 140 000 000 mužíkom a bábušiek.
A te ešte nie sú známe vraždy politických odporcov na regionálnej úrovni.
Mohol by som ti rozprávať.

Re: egres2: Politika takto funguje všade na svete,niečo iné sa rozpráva,niečo iné sa robí.Aj na Slovensku je garantovaná ustavou sloboda slova,ale kriklunov už teraz za názor zarvárajuLen malý príklad Vaský,Dano)

scooter:
V roku 1945 nebol v Nemecku jediný funkčný priemyslový závod. Vyše 85% všetkých budov v mestách bolo v troskách. Ekonomika nulová. Zdroje nulové.
A špiny kapitalistické našich slávnych komoušov v krajine kde komouši vyhodili do vzduch 5 mostov a hnusní kapitalisti zbombardovali dynamitku a Apolku ich už v roku 1960 predbehli a postavili toho toľko, čo komouši v NDR, ČSSR, PLR, MLR, BLR nepostavili spolu.
A v roku 1989 už tvorili HDP viac ako všetky menované komouš krajiny spolu.
Ja som si myslel, že naivita má svoje hranice.

Re: egres2: Bavíme sa o Slovensku,a nie o Nemecku.Nemecko malo vždy vyšší počet obyvatelov,ako Slovensko a Cechy dohromady.A základný kapitál z vyrabovanej europy.

"Po jeho násilnom zadržaní vašimi bezpečnostnými službami bol pán Chovanec vážne zranený a prevezený do nemocnice Marie Curie. Rodina pána Chovanca už podala sťažnosť proti neznámemu páchateľovi. Slovenská republika pozorne sleduje vývoj tohto poľutovaniahodného incidentu. Budeme tiež pozorne sledovať ďalší postup", upozornili denníky Het Laatste Nieuws a De Morgen na výňatky z listu slovenského veľvyslanectva, ktorý bol podpísaný a datovaný 26. februára 2018.


Ako vždy. Neoverené drízdy :
Belgického veľvyslanca nikto nepozve na koberec ani nikoho nevyhostíme . Lebo pre nás lokajov z Americkej zóny je dôležitejšie riešiť Rusko , plakať nad ho vnom ako je Navaľnyj
Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil egres2 (26.08.2020 15:59)

Re: egres2: neblázni brácho ; takto si predstavuješ reakciu ministerstva , pozorne sleduje ? Kde v pi či boli médiá ktoré plakali nad Kuciakom každý deň , nad Ficovým podnájmom ?
Videl si aké útoky idú na Trumpa v USA, ako tam horia mestá ?!
A tu zdochol pes , veď člen EU a ešte k tomu západný ! Politicky absolútne nevhodné že ?

marek750:
Média na Slovensku majú len jednu jedinú úlohu.
Pozri si ich reakcie na to . čo vystrája trnavský šašo end kompany.
No proste je to tak. Keď sme boli satelit Ruska tak sme nosili rubašky , pili vodku a jedlo boršč.
Teraz sme v EU a NATO tak nosíme rifle, pijeme whisky a žereme hamburger.
Keď to tu ovládne islám tak budeme nosiť burky, piť ťavie mlieko a jesť falafel z jednej misy rukami.

Re: egres2: Keď sme boli satelit Ruska bola tu nulová nezamestnanosť - rifle som mal Slovenské ,nepotreboval si 30 ročnú hypotéku na bývanie a neexistovala mafia ani drogy ... dokonca ani nás nepotrebovali v Afganistane
Áno s otcom som počúval Slobodnú Európu a Hlas Ameriky a veril všetkému. Ale dnes vidím, že aj Jakeš ktorého som nemal v láske mal pravdu .
Ako štát sme ošklbaný a zadlžený (že to niekomu naozaj sype lebo je šikovný ,iným že oyebáva na daniach , neznamená že je všetko OK) Chodíme okolo zatvorených brán podnikov a len spomíname, koľkí tu robili, ako sa podporoval šport bol hokej ,motocros, futbal, kolky , bazén fungoval ..atď.

A ten Islam to tu ovládne práve vďaka EU a USA , lebo oni to podporujú zo všetkých síl- že vraj "musíme prijať zodpovednosť"; keď si proti si fašista a Putinov agent

Pirrates

Príspevok bol zmazaný Moderátorom, pretože porušoval pravidlá fóra, dôvod: Mlhos.

marek750:
Ja vyprodukujem pre štát cca 3000,- až 5 000,-€ mesačne vo forme daní a pre firmu cca 100 000,- až 150000,-€ mesačne.
Teraz sa mi to vráti vo forme platu ( nie malého) a štát môže tie peniaze použiť na štátne výdaje.
Za socializmu by som z toho dostal almužnu a zbytok by rozdelil medzi neschopákov, lajdákov, blbcov a komoušov, ktorí boli umelo zamestnaní. A tak mali všetci prácu a všetci sme sa mali super.

ty vyprodukujes akurat tak trt makovy to uz ma jeden presviedcal ako on postavil zimny stadion tym ze sedel v kancelarii no tak tym mohol postavit akurat hemeroidy

A potom z mojich daní dotujú takýchto Mlhošov.
Ty mi nesiahaš ani ani po šnúrky na topánkach.

Príspevok bol zmazaný Moderátorom, pretože porušoval pravidlá fóra, dôvod: Mlhos.

prispevok znel zhruba

preco nevycapis obrazok so zakazom predaja nemeckych vyrobkov dnes je vyrocia zacatia vojny nemeckom

pravidla maju 10 bodov ktore z nich je Mlhos ?????????

KEDZE O TOM NIKDE ANI NESTEKNU VED KTO BY TO PRIPOMINAL NASIM OKUPANTOM TAK DNES SI PRIPOMINAME 82 VYROCIE MNICHOVSKEJ ZRADY


Zrada prišla zo Západu, sloboda prišla z Východu. Budem to opakovať dokola, lebo taká je historická pravda. Oslobodil nás Sovietsky zväz a najviac sa obetoval ruský národ. Nikdy nesmieme zabudnúť. Jedni zradili, druhí oslobodili.
Dôvod úpravy:

Upravené 1 krát. Naposledy upravil Pirrates (30.09.2020 10:37)

Anglicko nás zradilo.Podpísalo dohodu.
Francúzko nás zradilo.Podpísalo dohodu.
V roku 1939 vyhlásili Hitlerovi vojnu. Prd pomohli Polsku tak ako by nepomohli Československu.
Ani jeden nepodpísal dohodu s Hitlerom o pomoci a neútočení mimo Sovietského zväzu a následne ďalšiu dohodu z Hitlerom a zabraní časti Polska ako suveréneho štátu a Sovietský zväz poslal v roku 1939 proti Poliakom milión vojakov a tak spolu s Hitlerom začal druhú svetovú vojnu.
V roku 1939 napadol Sovietský zväz Fínsko.
V roku 1939 napadol Hitler Polsko.
V roku 1940 napadol Hitler Benelux a Francúzko.
V roku 1940 anektoval Sovietský zväz Litvu, Lotyško a Estónsko.
V roku 1940 anektovali a zabrali Rumunsku Besarábiu.
V roku 1941 napadol Hitler Sovietský zväz a porušil zmluvu.
Historická prevda?

Egres - uprimne, nechapem na co je toto dobre.

Ak sa nahodou ocitnes v nejakom Hornom Vyplachu a vlezies do miestneho pohostinstva 7.cenovej skupiny bez ventilatora tak tiez budes miestnych mozgovych atletov presviedcat o tom ako funguje svet?

Mischko:
Vlastne máš pravdu.