Včera som si povedal "prečo nie", a prvý krát som svoju hondu zobral do lesa. Žiadne lesné cesty, žiadne koľaje po traktoroch, z asfaltky rovno na lúku a prvou dierou v krovinách rovno do lesa. Krásny pocit voľnosti zhatilo množstvo popadaných stromov a tak musím hľadať cestu pomedzi vyvrátené korene. Aj keď som doteraz nepoznal kopec, ktorý by Honda nepokorila, zrazu ich nachádzam celú kopu-brodím sa lístím a tlačím motorku kade sa dá. Zadné koleso sa nekontrolovateľne šmýka a motorka sa hýbe skôr dole ako hore. Fučím ako buldozér v otáčkách nejvyšších a chcem len PREČ PREČ PREČ!! Akonáhle sa ale vynáram z lesa, nachádzam ďalšiu dieru v kroviskách- skúsim to znova ZASA TIE POFICOCOTENE VYVRATENE STROMY!! :D trvá to hodinu kým sa odtiaľ vymotám. Na tretí pokus sa dostávam na druhú stranu hory do dedinky Kráľová-hurá, asfaltka. Domov už dojdem po normálnej ceste(aj keď si neodpustím jedno čerstvo poorané pole) totálne šťastný a vyšťavený.

A čo chcem týmto príspevkom povedať?
Pred prvým OFF je človek ako pred prvým sexom-strašne sa toho bojí a sčasti sa na to teší a sčasti neteší- ale keď s tým už raz začne, nevie prestať- DNES SOM BOL ZASE!! :D a POJDEM AJ ZAJTRA! :D

musel som sa pochváliť

no pojde to s tebu len a len horsie
a nekupuj si nic tazsie lebo budes funat stale

tazsie masiny uz len na cestu :D

to som si aj ja hovoril