Každý kto Simsona mal, má nan len dobré spomienky.To moje vysnívané strieborné Enduro bolo kupené po známosti až na Morave(v Opave),v 16 tich som si šiel ponho sám vlakom,mal som ho vlakom aj priviezt,ale nedalo sa to,tak som šiel po vlastnej osi bez značky..Po ceste mi skoro stále pršalo,ale to mi v tu chvílu nevadilo..Potom trošku tuningu(otáčkomer)a cez prázdniny u babky som bol možno prvý,ktorý si na fungel novom Simsone dvíhal zadný blatník..Sedlo dole,pomocou paiseru vypáčit rám smerom hore...Potom zrezat trošku z blatníka ktorý šuchal o koleso...Fakt pekné spomienky...

super spísané mne vodicak pristal do ruky presne 20.11. co je ani nie dva tyzdne dozadu takze som sa nasiel v kazdej druhej vete hlavne ked dojdem domov a vsetci ze vymrznuty si? vsetko ok? cesta dobra? bolo vela aut? a ja len vymrznuty usmiaty jak lečo od ucha k uchu potom nech sa deje čo sa deje do konca dna sa len usmievam vkuse a uz sa tesim na dalsie nastartovanie

Hmm, neviem co napisat. Bolo to take prirodzene, ako to prebiehalo. Sice kazdy sme zacinali inak, ale verim, ze pocity boli u vsetkych rovnake

Veľmi pekný článok. Som rád, že takéto veci tu vznikajú, dobre sa to číta. Toto sú tí naozajstní motorkári!
Ja osobne sa s tým úplne stotožniť neviem, ale u mňa je úplna rovnaká paralela s cestovaním. Motorky u mňa prišli len ako logické vyústenie.
Len tak ďalej!

Super !! ako keby som cital svoj zivotopis (:

Ďakujem za reakcie. Trochu ma mrzí, že na Motoride v sekcii Vaše stroje pribudne článok niekedy raz za 3 mesiace a inokedy aj 3 za menej ako mesiac. Potom mám pocit, že niektoré idú do úzadia. Ale to nevadí, hlavné je, aby každý mohol svoju mašinu v pokoji odložiť na zimný spánok a počkať na jar 2020. Vidíme sa na cestách