Kávička na ostrove Gozo

Zakaždým snívam, že kapitán raz z čírej rebélie zmení kurz. Na Sicíliu alebo do Grécka. Ale kapitán nie je rebel. Kotvíme v Mġarre. Pri výjazde z trajektu sa v pamäti vynára, ako mi kedysi dávno hovorili, že Gozo je ako Malta, len menšie. No ja aj teraz od prvých momentov cítim, aké je Gozo iné. Pridávam plyn do stúpania z prístavu.

Od šálky ide k nosu vôňa horúcej kávy. Poludňajšie slnko presvitá cez koruny stromov okolo námestia. Na námestíčku vo Victorii pulzuje život hlavného mesta ostrova. Presakuje z neho sebavedomé čaro odľahlosti. Atmosféra sídiel provincií, kam bežne nevedú trasy karaván. Kút sveta, kde sa neocitneš len tak - musíš sem smerovať. A potom len objavovať legendy a nechať si rozprávať dejiny. O Feničanoch, Rimanoch, Araboch, či rytieroch rádu svätého Jána. Všetci tu zanechali stopy v ľuďoch, cestách, kameňoch.

Rovinka za mestom. V zrkadlách mi zostáva Cittadella. Nezameniteľná. Vďaka jej vežiam je návršie, na ktorom stojí, jediným špicatým vrcholom celého ostrova. Všetky ostatné kopce sa končia plošinami, akoby im ruky gigantov oblámali vrcholce. Scenéria do románu o bájnych drakoch. Opieram Lim na stojan a seba o ňu na dlhé chvíle, aby som si ten výhľad užil. Od okraja hladkej asfaltky na náhornej plošine Ta' Ċenċ mám celé Gozo ako na dlani. Je olemované trblietavým pozadím modravého mora. Kúsok odtiaľto doňho zo závratnej výšky padajú skalné steny Ta' Ċenċ. Vlna horkosladkých pocitov. Tam sme sa ešte nedávno s Ale spolu smiali a obdivovali závratné výšky. Fakt nemám chuť tam teraz zachádzať. Je priskoro. A beztak sú najpôsobivejšie pri západe slnka.

Prašnou cestou pozdĺž hrán pobrežných útesov sa pomaly prepracúvam k Ras il-Wardija. Na plošine pred malou, ľuďmi vyhĺbenou jaskyňou, stála pred vyše dvoma tisícročiami fenická svätyňa. Oheň a dym z výšavy ostrého cípu signalizovali vesliciam, že pevná zem je na dosah. Okolo ostrých skalných prahov zvykne dosť fúkať. Najmä teraz, v zime.

Podľa mňa je však na potulky ostrovom toto obdobie najvďačnejšie. Január je časom skutočného znovuzrodenia subtropickej prírody. Voda z novembrových a decembrových dažďov spustila v kamennom tele ostrova cyklickú metamorfózu. Zabudnuté sú už dusivé letné mesiace, keď horúčava z krajiny odsáva život. Vypálené farby leta zmizli pod tapisériou smaragdovej a nefritovej zelene.

Úzke cesty sa hadia mozaikou polí. Farmárčenie je tu osobnou záležitosťou. Červenkastú pôdu obrábajú malé traktory a slnkom ohorené ruky farmárov. Spojenie so zemou nepôsobí starobylo. Skôr životne dôležito. Vo vzduchu cítim povedomé vône zemiakov, cibule, šalátu, paradajok. Starí známi v novom svete.

Od San Lawrenz sa stužka asfaltu vinie v klesajúcich zákrutách k pobrežiu. Zátoka Dwejra ukazuje drsnú krásu z každého uhla. Aj ona je počas zimných dní úplne iným svetom. Žiadne davy, len zopár zatúlaných postáv. Intimita nízkych lúčov. Neskrotené vlny. Kdesi v modravej hĺbke pod nimi mĺkvo ležia pozostatky Azure Window — obrovského kamenného oblúka. Býval pýchou ostrova a jeho odvekým symbolom. V mocnej jarnej búrke sa zrútil pod vlastný piedestál. Ani sláva skál nie je na večnosť.

Usádzam sa tu na chvíľu. Oproti mne si na druhý koniec lesklého stola sadá slnko. Cez morský opar zohrieva tvár, ale inak o mňa nejaví veľký záujem. Opreté o mystický Fungus Rock, už si len tak čmára na morskú hladinu zvyškami farieb, čo mu po celom dni ešte zostali. Zlatá, oranžová.

Neruším ho. Rozhliadam sa po brehu. Má to tu vlastnú dušu. Vlastný čas. Vlastný, prírodný rytmus života. Nemám vôbec chuť odísť, ale chcem nechať slnko, nech si v pokoji domaľuje. Už má aj tak len červenú.

Do prístavu mierim okľukami ako malý chlapec, ktorému sa ešte nechce ísť domov. Lavičku pri veternom mlyne v Xagħre už súmrak stihol vychladiť. Zimné dni sú naozaj krátke. Ale to je dobré. Rýchlejšie prejdú. Pozvoľna sa spúšťam posledným klesaním k prístavu. Lampáše na sťažňoch jácht mávajú pouličným lampám, trúsiac pri tom kúsky svetla do pokojných vlniek pod sebou. Mġarr žiari čarom večerných prístavov. Kontrolór lístkov postáva trochu unudene. Železná rampa pod kolesami zahrmoce zároveň na privítanie aj na rozlúčku. Turisti sú tentoraz pri mne vzadu. Rozmýšľam, ako by sa tvárili, keby kapitán naozaj zamieril na Sicíliu. Ale nie je rebel. Nevadí. Dnešok mi dal živú vodu.

Praktické info

Malta leží na úplnej hrane južnej Európy, ale nedá sa z nej priamo preskočiť do Afriky, takže európske cesty tu akoby zachádzali do slepej uličky. Maltské ostrovy však môžu byť zaujímavým predĺžením motovýletu na Sicíliu alebo do južného Talianska. Trajekty na Maltu premávajú z dvoch sicílskych prístavov. Plavby z Marina di Ragusa do Valletty zabezpečuje Ragusa Express a v čase písania tohto textu ponúka spiatočný lístok za 75 € (jazdec + motorka). Pre istotu by som si ho kúpil v predstihu, keďže ich loď je pomerne malá a premáva len päťkrát do týždňa. Inak ti zostane len podstatne drahšia alternatívou - trajekty Virtu Ferries, ktoré premávajú denne z Pozzalla a lístok stojí 220 €. Plavba na oboch trasách trvá približne dve hodiny.

Na Malte či Goze sa dá pojazdiť aj bez dvetisíckilometrovej cesty cez Taliansko – pricestuješ letecky z Bratislavy, Viedne alebo Krakova a motorku si požičiaš v maltskej požičovni.

Maltu a Gozo spájajú trajekty Gozo Channel Ferry 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Plavby medzi Ċirkewwou na Malte a Mġarrom na Goze sú časté, spoľahlivé a pomerne lacné. Za sólo jazdca a motorku sa platí 8,15€, za pasažiera 4,65€. Na maltskej strane sa lístky pre motorky a autá neriešia, tam ideš rovno na loď. Lístky sa kupujú až pred spiatočnou cestou na Goze, keď zaplatíš pri vjazde do prístavu.

Čo sa ubytovania na týka, okrem hotelov, penziónov, hostelov a dovolenkových apartmánov na Goze funguje aj prenájom bývalých farmárskych usadlostí. Na ostrove nie sú oficiálne kempingy, no stanovanie mimo súkromných pozemkov je tolerované.

Pridávam ešte pár slov o mojich obľúbených zaujímavostiach ostrova. Niektoré som v článku už spomenul.

Cittadella je stredoveká pevnosť vo Victorii s múzeom, umeleckými expozíciami a pekným výhľadom z hradieb.

Archeologický park Ġgantija okolo prehistorického chrámového komplexu je príležitosťou prejsť sa jednou z najstarších doteraz stojacich stavieb sveta.

Dwejra Bay je pobrežná prírodná rezervácia s impozantným 60-metrovým bralom Fungus Rock a veľkou, pokojnou zátokou na kúpanie. Zaujímavé je aj Inland Sea – izolované morské jazero, ktoré s otvoreným morom spája podzemný tunel. Navrchu vysokých brál na ním sú v skalnatom podloží vyryté hlboké koľaje ‚cart ruts’, ktorých pôvod je dodnes záhadou.

Mgarr ix-Xini je úzka zátoka, pripomínajúca fjord, s pokojnou atmosférou. Smerom do vnútrozemia pokračuje impozantnou dolinou, či skôr kaňonom. Hlboko v ňom stojí opustená vysoká veža historického parného čerpadla na vodu z konca 19. storočia.

Ramla Bay je jedna z mála piesočných pláží na ostrove. Neďaleko od jej západného konca je vysoko v skalách jaskyňa Calypso, ktorú údajne spomína Homér vo svojej Odysey.

Po celom ostrove je roztrúsených trinásť historických veterných mlynov. Mlyn Ta‘ Kola v dedine Xagħra je zrekonštruovaný a otvorený pre verejnosť.

O tomto článku

Tieto jednodňové výlety na Gozo boli pre mňa fakt ako živá voda v období cestovateľského sucha, keď ma život a práca držali dlhodobo na Malte. Krásna a rozľahlá Sicília bola síce relatívne na skok, za ktorý si však vtedy ešte monopolná Virtu Ferries pýtala dve stovky - bol to jeden z najdrahších trajektov v Stredomorí. Naproti tomu na Gozo som sa dostal za osem eur plus drobné.