Ako som si predĺžil leto 1/3

Na druhý just si ešte aj hliníkáče na výlet do Grécka zoberiem. V prípade galiby lepšie chránia napr. laptop, do ktorého si každý (druhý) večer chcem písať čo som prežil, lebo inak to odvanie čas a nové zážitky. Plus rád by som v nich naspať zobral dobrého gréckeho domáceho olivového oleja.

Deň prvý - odchodový a deň druhý - relaxačný

Nikdy som nemal pred odchodom väčšiu schýzu či ísť na motodovolenku, alebo nie. Dôvod má rok a tri mesiace, vlasy ktoré drží sponka a detské oči v ktorých sa otec topí. Deň pred odchodom ma prvý krát spontánne objala a ja som cítil ako asfalt vyhriaty od slnka do ktorého sa zabára bočný stojan. Nnno,.. ak to ja pri Balatone neskrečujem a neotočím, bude to malý zázrak.

Bratislavské ráno bolo pochmúrne. Jemný dážď Rusovciach mi naznačil, že nemám dlho počítať s naleštenou motorkou. Mrholilo len po maďarskú hranicu a diaľnicu. Volím komfortný režim podvozku, lebo aj môj zadok si zaslúži hýčkanie a opateru. Niekde za Budapešťou mi neopatrne myšlienky zablúdili k dcére.. a pohľad sa mi rozostril. Toto si už vedome nesmiem viac robiť, lebo to hraničí s masochizmom.

Premýšľam, že za celú dobu čo tranzitujem cez maďarské diaľnice sa mi ešte ani raz nestalo, žeby niekde niečo neopravovali a nebola z toho dlhá kolóna. Nie je tomu inak ani teraz. Maďarsko je pre motorkára utrpenie, vďaka väčšej nádrži mojej moto ho dávam bez zastávky a tankujem po 414km na OMV v Srbsku. Dávam si burek so syrom (stál za milú kedveš) a kaficu (bola dosť dobrá) a hajde ďalej. Keď sa pod Segedínom napojím na A1 tak viem, že pôjdem odtiaľto rovno až do .... večera.

Po ďalších necelých 400km som to prekaučoval s tankovaním, lebo na GAZPROMe ja teda tankovať nebudem. Ani Bohovi!! Pred Leskovacom mi začal dochádzať benzín tak som doplachtil na „cestarinu“. Po zaplatení mýta som si zadrepoval s naloženou motorkou aby sa benzín dostal k čerpadlu. Srbský chalanko z mýtnej búdky na mňa pozerá ako na UFO, že čo to robím. Hovorím mu „fitness jebote!! “ a zarehotali sme sa obaja. Motor naskočil a ja som došiel opäť k OMV. Ak niekto trpí na diaľnici v Maďarsku tak v Srbsku je to ešte horšie a dlhšie. Výhoda bola že koncom septembra už nie je horúco na skapanie. Najviac som mal na teplomere 33 čo sa dá za jazdy v pohode zniesť. Nová bunda čo som si kúpil v STYXe sa ukázala ako veľmi dobrá a praktická. Dá sa aj za jazdy veľmi dobre odvetrať a keby mala moja moto tempomat tak by celá manipulácia bola násobne jednoduchšia. V Srbsku žiaľ začal „nešvar“ čo sa rozmohol na celom Balkáne - cestarina. „Neznášam cestarinu ,jebote!!“ Na druhú stranu Srbi sú veľmi ohľaduplní k motorkárom. Keď bola kolóna tak sa automaticky uhýbajú. To v takom Maďarsku... čím menšie auto tým zarputilejšia puča s rigidným pohľadom v ňom sedí.

Pri Belehrade musí udrieť do oka človeku množstvo nových mostov a viaduktov, na ktorých je logo POWER CHINA. Vyzerajú fakt pekne a novo, ale udalosti čo sa stali a čo stále hýbu Srbskom hovoria, že žiaľ kvalita tam asi nebola prvotné kritérium výberu zhotoviteľa.

Po vstupe do Macedónska motorkárova duša pookreje a mozgové krivky poskočia. Macedónsko je radosť jazdiť aj po diaľniciach. Už tri krát som si hovoril, že sem musím spraviť explorku, ale vždy to prebije Grécko lebo more, ktoré milujem a história, ktorá mi po štyridsiatke začala trocha voňať. Macedónsko je členitá krajina, ktorá sa slovenským cestárom nie že smeje, ale rehoce čo balkánske pľúca dajú. Diaľnica sa v jednej časti rozdeľuje tak, že protismer nevidíte, lebo ide opačnou krajinou kopca, ale dva jazdné pruhy ostávajú. Tunely, viadukty, zákruty, mosty a znova a znova a znova. Mozog musíte dlhšiu chvíľu presviedčať, že nejdete v protismere. Ak by si niekto nevedel predstaviť ako ta zákrutová diaľnica chutí tak nech si nájde Deep Purple a Highway Star zavrie oči a primerane tomu osolí. Vesmír chcel aby mi tento song začal hrať zrovna keď som tam bol - celé dobre. Kto má elektronický podvozok tak si navolí športový režim, lebo je tam síce 70tka, ale povedzme že ..informačne. Vôbec mnoho vecí je na Balkáne informačne. STOPka je v Srbsku vyslovene doplnková informačná tabuľa a smerovky na celom Balkáne sú voliteľné. Čo kazí výsledný dojem z Macedónska sú opäť mýtnice. Nemám väčšieho jedu ako brzdiť, dávať dole rukavice, hľadať drobné a zaplatiť 50 centov. Za 17 km euro a potom zas 50 centov... nebyť mýtnic prišiel by som určite o pol hodinu skôr. Jebote !! Táto Krajina by rada do EÚ a keby som mal tú moc tak ako jednu z podmienok by som jej dal že namiesto mýtnic diaľničné známky !!

Do Grécka vchádzam s tým, že slnko bude ešte necelú polhodinu nad obzorom a do cieľa ešte vyše hodina a pol. Takto presne som to nechcel - prísť po tme. Samozrejme opäť mýtnice. Cieľ je na pobreží dedinka Olympiaki Akti. Po príchode na hotel tma a klasika nalepené číslo, na ktoré treba volať. Pánko ale dobehol do dvoch minút, čo na Balkáne nie úplne zvykom, takže klobúk dole. Skúšal ešte aj hlúpo vtipkovať, že kam si akože dám motorku. S kamennou tvárou hovorím „na súkromné parkovisko, ktoré bolo explicitne spomínané na Bookingu“. Po vyše 1200 km na motorke nie som úplne naladený na takéto fóriky. Bakchusov potomok to hneď hrá do stratena, že to bol len vtip a ukazuje mi parkovisko.

večerný príjazd do Olympiaki Akti

Hotel pekný, ubytko na prízemí tak ako som chcel, akurát kúpeľňa je tak o dve triedy horšia ako zvyšok ubytovania. Nevadí, čo by som za takú dal keď som v Turecku pred 15 rokmi spal na opustenom kúpalisku len v spacáku. Olympiaki Akti sú výborná zastávka pre motorkára na prvú noc v Grécku. Už som tu tretíkrát a vidím, že toto mestečko sa vôbec nerozvíja. Na druhej strane cesty hotela kde spím sú záhradky so stavbami, ktoré by ste u nás hľadali v osadách. Na prespatie a stret s civilizáciou fajn, ale na dovolenku s rodinou sú v Grécku rozhodne aj krajšie miesta.

tripmaster BMW neráta s denným nájazdom viac ako 1000km :)

Dnes, čo je deň dva, nejdem vôbec jazdiť. Píšem tieto riadky, popritom sa venujem dôkladnej senzorickej analýze ležiakov helénskeho typu Alfa a Mythos. Popri kúpaní v mori budem musieť ešte konvertovať horskú obracačku z google maps do Garminky. Chýba mi rodina, ale cítim, že toto je presne ten mentálny reset, ktorý som po štyroch mesiacoch, čo som na materskej, potreboval.

Alfa alebo Mythos hmm