Ako som si predĺžil leto 3/3

Deň piaty plážový a deň šiesty upršaný

Ráno som zamieril na juh na ostrov Lefkada, kde sú teda vraj jedny z najkrajších pláží v Európe ako už vieme. Keďže to mám kúsok, treba to ísť ešte v tomto živote skontrolovať. Kedy keď nie teraz?! Po príchode na Lefkadu si dávam niečo medzi neskorými raňajkami a skorým obedom. Nevedel som čo si vybrať tak som to nechal na chutnú čašníčku s chutnou angličtinou ktorú som jej trocha závidel. Grécka angličtina je inak výrazne ušušlaná a s prízvukom podobne ako talianska. Táto slečna ju mala ako natural born from Oxford. Po dlhšom čakaní priplával ku mne teplý sendvič plnený nejakým strašne dobrým syrom a na vrchu pošírované vajce. Celé to bolo preliate omáčkou, v ktorej bol nejaký fajnový alkohol. Najprv ma to trochu rozladilo, že ma čašníčka na alkohol neupozornila, ale potom si hovorím že tu, „na Balkáne“ alkohol v malom množstve asi neberú zásadne tragicky. Celé bolo MIMORIADNE chutné.

Pri stole vedľa sedí skupinka hlučnejších bratov Čechov a aj keď sa snažím nepočúvať nedá sa nepočuť veta „hele, tady na Lefkáde sa praví, že tady prší jenom jeden den v roce a ten den má být zítra“. Vyberám telefón, pošúcham a naozaj. Dnes má byť ešte pekne, ale zajtra celý deň dážď a nielen tu ale v celom Grécku má pršať. No nič, šupito presto, idem skontrolovať tie pláže.

Megali Petra

Prvá sa vola Megali Petra a naschvál som si nepozeral dopredu ako vyzerá. Cesta na pláž ide z dedinky Kalamitsi a nie je pre neistých, alebo začínajúcich šoférov ani áut, ani motoriek. Fakt nie. Je to pomerne strmý zjazd s veľa vracákmi. Je tam síce asfalt ale taký, kadejaký zdeformovaný slnkom. Na konci cesty sa nachádzajú dve parkoviská. Volím to nižšie položené bližšie k pláži. Že budem platiť parkovné mi bolo jasné, ale že odo mňa za motorku vypýta toľko čo predtým za auto... 5€. Čo ti to kúruje? Aj som sa ozval, že či fakt motorka stojí rovnako ako auto, ale megastrapatý trkvasko sa arogantne na mňa usmieva a trvá na svojom. Asi bolo na mne vidno, že sa už chcem ísť kúpať a vidieť tú poloodkrytú krásu zblízka. Nebudem sa tu s tebou naťahovať za drobné. „Páči sa a kúp si hrebeň!“

Nebudem tú pláž opisovať, ak chceš vygoogli si, alebo pozri foto v článku, alebo ešte lepšie choď tam! Mne padla sánka z toho čo si tam príroda a čas pre potechu oka ľudského pripravili. Veľmi sa mi tam páčilo. Ak ale hľadáš vybavenú pláž z komplet službami toto nebude voľba pre teba. Tu je jeden bufet a jeden hajzlík, oba balkánskeho typu, Žiaden luxus. Objednávam si espresso frodo a kým sa ľad rozpustí hádžem sa do čistučkého blankytného mora a za chvíľu už sa hojdám položený na vode so zavretými očami medzi obrovskými skalami. Opäť pod vodou načúvam, ako voda do nekonečna brúsi skaly na pláži. Položený na hladine si vychutnávam príjemný stav (mentálnej) beztiaže. Nič mi netreba, vlastne áno - tú ľadovú kávu (bola fakt dobrá) a potom zas more. Takto pendlujem medzi morom a kávou a čas beží. Vydržal by som tu aj oveľa dlhšie, ale chcem ešte dnes vidieť aj druhý plážový tip od kamošky Martiny. Pri výjazde som rád za to že môj Advík má krátku jednotku, na motorke so štandardnou prevodovkou sa tu bude musieť trošku páliť spojka.

Porto Katsiki

Druhá pláž sa vola Porto Katsiki a ide k nej oveľa komfortnejšia cesta. Opäť ide ku mne chlapec ale pýta len dve eurá za parkovanie a ešte ma posiela aj za rampu bližšiu k bufetom kam autá nesmú. Veľmi dobre. Z parkoviska pláž nevidno len more. Prichádzam ku schodom, ktoré vedú na pláž a onemel som od úžasu, resp. typicky slovensky si sám pre seba povedal „čo ti je*e?” Opäť nebudem detailne opisovať pláž, pozri fotky. Niečo podobné som videl v Turecku, ale tam to bolo prístupné len z vody. Sem prídeš v pohodičke autom. Je to podobný typ pláže ako Megali Petra. Čo potrebuješ musíš si tam zobrať, dole nič nie je len okrúhliaky a more. Vedie k nej z bufetu 91 schodov a ostávam tu až pokiaľ sa len dá. Nasávam vôňu mora, slnko a pokoj.

Pôvodne som sa po plážach chcel ísť pozrieť na sever do mesta Parga, vraj veľmi pekné, ale keďže má všade pršať tak mením plán a rozhodnem sa prečkať na Lefkade. A ak počasie dovolí tak deň po dnešnom daždivom dni, kedy píšem tento text, celý preplážujem. Zekempil som v surfárskej dedinke Vasiliki a ešte predtým než začalo pršať som si dal famóznu rybu a dve pivá fajnšmekersky podávané v pohári z mrazáku. Prvé som rovno vypil na dve doby a grécky čašník kukal na mňa ako na UFO. Dolce vita.

Deň siedmy plážový a deň ôsmy vysokohorský

„Keď nájdete kúsok raja mali by ste si nájsť aj kus času tam pobudnúť.“ Toto „múdro“ ma napadlo v deň keď vytrvalo pršalo. Pláž Porto Katsiki ma natoľko očarila, že som pozmenil už zmenené plány a rozhodol som sa po dni dažďa si tam vyhriať kosti a celý deň robiť nič. Ráno, keď sadám na motorku, ktorá predtým celý deň mokla, sa nedá nevšimnúť ako sa krajina po 24 hodinách vytrvalého dažďa na počkanie natiahla do viditeľne zelenšej farby. Takto nejako to tu vyzerá aj v máji, keď mocné mediteránske slnko ešte sústavne nespaľuje všetko živé a zelené. Lefkada je nádherný hornatý ostrov, od mora ste behom pár minút a kilometrov razom 600 m.n.m a užívate si panorámu ostrovov v iónskom mori. Okolo mňa plávajú oblaky mocne vyparujúcich sa vodných pár z náhle vlhkej zeme. Maličké lodičky, ktoré sú v skutočnosti veľmi veľké, kreslia čiary po mori, ktoré v zapätí miznú. Ranná motačková jazda po daždi má svoje upokojujúce čaro.

Na pláž napriek foto-zastávkam prichádzam ako jeden z prvých. Tiene sú ešte dlhé a more je akoby ešte viac blankytno - čisté, umyté od dažďa. Nesiem si zo sebou, „na čechoslováka“, aj dobre vychladené pollitrové pivká. Nie kvôli peniazom, ale fakt sa nechce furt behať hore dole 91 schodov za tretinkovými poloteplými. Deň na pláži išiel pomaly čo bolo vlastne dobre. Prešiel som sa z ľavého konca až na úplne pravý. Úplne iná panoráma ako pri strmých schodoch ktorými sa dostanete na tento malý kúsok raja.

Pri prechádzke po pláži som sa znova utvrdil v tom, že ženy, teda ak chcú, mali by sa mali vyzliekať len vtedy, kým ostatní ešte s výdychom neodvracajú pohľad. Nemyslím to v zlom, ale nikde nebolo napísane „pozor nudistická pláž dôchodkýň“. Človek potom ľutuje čo videl a chce si to vyškriabať zo sietnice aj z pamäti. Toto isté pravidlo platí pri chlapoch, tam ale bez rozdielu veku. Ak si niekto potrebuje opekať klobásku nech to robí tam kde sú všetci samo-opekači. Našťastie prírodné krásy násobne prekryli tieto občasné nedostatky ľudského odhadu samého seba. Blankytné more, čistá pláž, nebo s občasnými mráčikmi a spomalený čas. Sem sa treba celkom iste opäť vrátiť.

Pindos

Večer sa vraciam na ubytko kde som spal štvrtý deň tohto výletu. Majiteľ je milý Grék, vlastne miestami až príliš milý, čítaj vlezlý. Na vyvesenej ceduli ponúka domáci olivový olej tak mu hovorím, že zoberiem, len ešte neviem koľko podľa toho aké veľké má fľaše a akého tvaru. Musím vytetrisovať miesto v kufroch, ktoré som si sem kvôli tomu bral. Odpovedá zrazu stroho na to aký bol zo začiatku milý že „olej doriešime ráno a nech mu zaplatím za túto noc“. V ten moment som vedel, že ráno z oleja nič nebude a tak aj bolo. Nuž bratku, tým olejom čo som chcel kúpiť sa môžeš natierať celú zimu. Ak pôjdem okolo, rád sa u teba znova ubytujem, ale olej už od teba pýtať nebudem. Cibazol jeden akýsi... grécky... neobchodný !!

Mierne rozladený olejom, ktorý nemám, si to namierim cez hory do Olympiaki Akti. Odkiaľ zajtra skoro ráno dám čáru až na rodnú svojstojnú hrudu. Nejdem direkt podľa navigácie, ale mením trasu cez pohorie Pindos a dobre robím. Premávka opäť slabne so stúpajúcou nadmorskou výškou, výhľady sa stávajú úchvatnejšími. A krajina je zas o odtieň zelenšia ako včera. Cesta vystúpa až do 1200 m.n.m. a najvyššie hory prechádzam sériou tunelov, v ktorých by sa opäť mohol natáčať postapokalyptický film. U nás by sme také tunely strašne chceli, tu si ich opäť pomaly berie príroda naspäť. Kvalita asfaltu sa zlepšuje, tak si v rámci rozumu opäť užívam v zákrutách. Popri ceste sa začínajú objavovať kravičky. Dobrý asfalt a zákruty zvádzajú, ale tento krát sa zviesť nedám a dobre robím. Mám takú predtuchu, že čo keď bude „milka“ v protismere. Za 5 minút pri výjazde z jednej lavotočivej medzi skalou a zrázom, kde nebolo vidno na koniec zákruty, si v pohodičke v protismere vykračuje smerom ku mne 400 kilová kravička. Keby som mastil viac celkom ťažko by sa to riešilo. Po tom čo som zišiel z hôr som zvolil zvyšok cesty čo najrýchlejší presun do Olympiaki Akti aby som si ešte užil trocha slnka pri mori. Dnes musím ísť skoro spať lebo zajtra ráno skoro vstávam. Domáci pán sa ma pri príchode pýtal, že kedy odchádzam. Hovorím
- „skoro ráno“
- „to je o ôsmou až o deviatou?
- „nie, to je medzi piatou a šiestou“
- „to ale vstávaš že?”
- „nie, to odchádzam” :)
Pánkovi skoro sklíčka vyskočili z okuliarov. Ej amigo grécky, nemáš ty ánung čo je to pre Slováka skoro ráno.