Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 01.02.2026 Autor: NostalgicRider
Čitatelia: 8616 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Som na konci cesty, ktorá bola na koniec sveta. Aj keď nie celá na mojom stroji, no iný stroj a to ten časový, mňa aj vás povodil po rôznych situáciách, časových pásmach, zaujímavých miestach, mestách či ľuďoch. Všetko, čo som tu opísal, som sa snažil povedať verne, bez príkras, bez prílišnej nadradenosti, alebo posudzovanie toho, kto je lepší a kto nie. Pre mňa je to čo som videl, táto cesta, tento svet stále len jeden krásny životný úsek, jeden veľký zážitok a splnený sen.
A žiaden stroj, ani iná mystická vec, ktorá by dokázala akýkoľvek zázrak či už v prenose v čase, alebo inú podobnú nereálnu možnosť nedokáže verne opísať, to čo som ja za celý ten čas prežil a vy doteraz prečítali. Mne to zostáva navždy v pamäti a vám tu vo forme týchto nekonečných riadkov, o ktorých som na začiatku tvrdil, že ich bude menej. No ako to už u mňa pri písaní cestopisov býva, neudržal som sa zase a maratón písania zabral celé týždne času.
Dnes s odstupom času, ktorý uplynul od cesty po moment, keď píšem tieto riadky si uvedomujem, že niektoré moje obavy z toho ako to vlastne bolo a ako som to mohol urobiť ešte lepšie sú nepodstatné.
Mohlo sa urobiť ešte viac pre to, aby som dosiahol cestu do samého cieľa vlastnými silami. No ja som urobil to čo v celej tejto situácii bolo v mojich silách a možnostiach. Iste sú na svete oveľa lepší cestovatelia a aj spisovatelia ako som ja, ktorí by to zvládli ako sa povie, ľavou zadnou.
Ja to ale neriešim. Cestujem, píšem a opisujem tak ako si myslím, ako vy vidíte a čítate. Určite sa nájde veľa kritikov a a iných čo nesúhlasia s tým čo robím. Ja ich názor prijímam a neberiem. Nikdy sa nedá vyhovieť všetkým vo všetkom. Táto cesta, ktorú som absolvoval ja v roku 2025, bude možno v budúcnosti smiešna. Ak sa raz stroj času naozaj roztočí tak, ako sa hovorí už desaťročia, tak bude možné prejsť okolo sveta po ceste, ktorá je reálne naplánovaná.
Už dávno je známe, že Čukotka a Aljaška sa majú spojiť mostom cez Beringov prieliv. A v tom prípade, by bolo naozaj možné cestovať okolo sveta, bez potreby si tu vymýšľať fantastické prirovnania s nejakým strojom času. No kedy to bude a či niekedy vôbec? To nevieme. A či sa toho dožije najbližšia generácia, alebo nejaká v ďalekej budúcnosti, to už neriešim. Vtedy tento cestopis a tieto slová už dávno zapadnú prachom zabudnutia.
Dnes je piatok 30.1.2026 a do zverejnenia cestopisu mi zostávajú hodiny. Dopisujem tieto riadky a odosielam ich na kontrolu . Ďalšie oči znova a znova pozorne čítajú a opravujú text. Vždy to tak robím a aj tak sa nájde ešte veľa nezrovnalostí... Ako vždy sa ospravedlňujem sa svoje „chibi,“ tak v texte, ako aj vo všetkom čo robím. Od ideálnosti mám tak ďaleko ako dnes od môjho počítača na Čukotku.
Dopisujem cestopis a iný človek sedí nad strihaním dokumentu. Termín dokončenia je šibeničný. Z tejto cesty sa snažím vytvoriť aj zostrih zaujímavých momentov. Trápime sa s tým už dlho. A dlhý je aj doterajší celkový výsledok. Keďže to nechcem rozdeľovať na viac častí, bude to jeden dlhý viachodinový, ak sa to tak dá nazvať „film.“
Samozrejme na amatérskej úrovni, čo sa týka záberov v mojom podaní. Natáčal som na kameru umiestnenú na prilbe a motocykli. Niektoré zábery sú ale nie moc dobré kvôli polohe kamery. Veľa som toho natočil aj na telefón. Samozrejme žiaden dokument pre National Geographic Channel to nebude, ale kto bude chcieť nájde to na youtube, pod rovnakým názvom ako je názov tohto cestopisu.
Aby toho nebolo málo, tak na budúci týždeň v sobotu 7. 2. 2026 organizujem môj vlastný, už 8. ročník zimného stretnutia cestovateľov „u Nora.“
Kto z vás by tieto riadky čítal, ešte pred týmto dátumom, a mal by na poslednú chvíľu záujem prísť sa pozrieť na túto akciu, tak ma skúste kontaktovať na email:
nostalgicrider@mail.ru
Zopár miest mám ešte odložených pre nečakané prípady a náhodných hostí, ktorým ich stroj času dovolí prísť pozrieť na toto stretnutie plné zaujímavých ľudí a vypočuť si niečo naživo a nielen cez písmená či obrazovku. Myslím, že už bolo dosť vlastnej reklamy vo vlastnom cestopise. Napísal som toho veľa, no nie dosť pre toho, kto rád vidí aj nejaké čísla a fakty. Určite veľa z vás zaujíma, niečo konkrétne, ale tu nemáme možnosť počas môjho písania komunikovať. A ja akosi na túto stránku veľa nechodím. Tým sa chcem aj ospravedlniť.
Hlavne tomu, komu som neodpísal, na jeho prípadné otázky, alebo odpísal neskoro, keď už bola jeho otázka neaktuálna, pretože stroj času sa už dávno presunul do inej časovej dimenzie nášho života.
Takže štatistika a zopár čísiel na záver. Cesta bola ani nie tak dlhá ako komplikovaná na rôzne organizačné problémy a zmeny, ktoré sa diali počas nej.
Možno budú niektoré údaje, ktoré teraz uvediem trocha šokom pri čítaní. Ale bol som si vedomý do čoho idem a o čo sa jedná od prvého do posledného dňa. Dostať sa na najvzdialenejšie a priam nedostupné miesta sveta, je často viac otázkou šťastia ako peňazí. Niekedy si za peniaze nedokážete kúpiť to čo chcete. A pre mňa najväčšou devízou v tom všetkom je ten toľkokrát spomínaný „čas“.
Môžeš mať peňazí koľko chceš, ak nemáš čas, potom ti je všetko bohatstvo na nič. Ja som čas mal a preto som dokázal túto cestu uskutočniť, aj keď ako som už naznačil aj tento môj čas mal svoju cenu.
Teraz k tým číslam:
Počet dní na ceste: 73 dní.
Celkovo najazdených kilometrov na motorke od domu až po návrat: 14.473 km.
Cesta motorky loďami a vlakom, približne 14.500km.
Lietadlá po celej krajine + vlaky a autobusy pri návrate a vyzdvihnutí motorky približne 23.000km.
Tankovanie mám zapísané presne, no nemám čas to počítať, no bolo toho veľa v podstate
priemerná spotreba motorky sa príliš nemení či jazdím terén či cesty, takže v priemere
som na celej trase mal spotrebu 3.3 litra/100km.
Vypil som desiatky litrov kvasu a zjedol veľa kilogramov veľryby a veľa metrov šašlika.
A teraz to najhlavnejšie. Cena za toto celé šialenstvo. Bola to moja doteraz najnáročnejšia cesta čo sa týka logistiky, dostupnosti danej lokality a možností ako to celé vyriešiť.
Pri spočítaní všetkých položiek som sa dostal k číslu 9500,-€ .
A to som išiel miestami naozaj s minimom životných nákladov na moju osobu na deň.
Ako som opisoval, často som nocoval u kamarátov a počas cesty sa stravoval striedmo,
prakticky som okrem benzínu nemíňal počas dňa na nič, okrem trochy jedla.
Viem, že je na mieste otázka: „Ale prečo potom 9500,-€“ ?
Napíšem tu len zopár položiek pre čiastočné objasnenie.
Samostatná Čukotka a 10-dňová expedícia na koniec sveta stála 3800,-€
Preprava motocykla Magadan – Vladivostok 450,-€
Preprava motocykla Vladivostok – Moskva – Kaliningrad 900,-€
Letenky Magadan – Kamčatka, Kamčatka – Čukotka, Čukotka – Chabarovsk 700,-€
Letenky Vladivostok – Moskva, Moskva - Kaliningrad 550,-€
Cesta z domu cez Sibír, po BAM-e, Ojmjakon, Kolyma, Magadan 1500,-€
Servis motorky, pneumatiky a iné výdaje spojené s cestou 500,-€
Zvyšok boli osobné výdaje počas cesty, ktoré sú vždy potrebné. Sem sa počíta zaplatenie úhrady v reštaurácii, alebo v obchode, počas stretnutia s kamarátmi u ktorých som sa zastavil a poskytli mi ubytovanie a iné. Spoločné nákupy a príspevky v motorkárskych kluboch.
A to je asi tak všetko k tomu. Rôzne logistické problémy a často aj na poslednú chvíľu dohadované veci samozrejme predražovali celú cestu.
Ceny samotnej Čukotky sú naozaj veľmi vysoké, no keď som videl kam som prišiel, a ako ťažké tam čokoľvek dopraviť na tieto neprístupné a veľmi odľahlé oblasti, tak som pochopil, že cena na možnosť vidieť to všetko na vlastné oči je taká ako píšem vyššie. Neľutujem nič z toho čo som zaplatil. Tie zážitky a pocity nevyrovnajú žiadne peniaze.
Hlava mi padá od únavy. Deň sa presunul do nového dňa a už je posledný deň v mesiaci január 2026, a ja to už potrebujem dokončiť a posunúť na kontrolu pravopisu a iných chýb, ktoré som tu urobil.
No najväčšou chybou by bolo z môjho pohľadu, keby som sa s týmito riadkami a myšlienkami nepodelil s vami.
Všetko toto úsilie počas cesty, ako aj námaha pri písaní cestopisu, ktorá je často väčšia ako samostatná cesta, je zabudnutá, ak sa aspoň jeden z vás čitateľov, pozastaví a povie si :„Tak toto by som chcel zažiť tiež.“ A mne to v tejto chvíli stačí ako poďakovanie.
Pomaly sa zastavujú ručičky hodín môjho pomyselného stroja času, ktorý nás sprevádzal v akejsi falošnej nádeji o svojej reálnej existencii počas celého cestopisu.
Chcem poďakovať každému, kto mal odvahu, vytrvalosť a záujem dočítať sa až sem, pri pohľade na dĺžku textu. Váš čas pri čítaní cestopisu už nikomu z vás nahradiť ani vrátiť neviem. A nevie to ani váš stroj času, ktorý každý nosíme v svojej hlave a mysli. Ako som kedysi spomínal, v noci keď spím ma napadajú geniálne myšlienky a slovné spojenia, ktoré chcem dať do cestopisu. No ráno po nich v hlave nezostane ani stopa. Večer sa mi zdá, že som napísal výborný text, a ráno to po sebe čítam a nechápem, že ako som také niečo mohol zosmoliť. Potom vymazávam a celé strany idú nenávratne do zabudnutia.
Teraz to bolo podobne. Viac som mazal, ako písal. A čas mi nevráti nikto. Ale aspoň sa cítim dobre v tejto chvíli, keď už idem do pomyselného finále textu. Možno budem teraz trocha predbiehať dobu a možno sa zase raz presuniem v stroji času niekam dopredu. No v tejto chvíli sa mi patrí napísať aj keď predbežne jednu vec. V živote sú situácie, keď sa veci nečakane menia a prinúti nás to sa zastaviť a rozmýšľať inak ako sme čakali, že budeme.
V mojom prípade sa jedná o skutočnosť, ktorá sa prihodila nedávno na jednom stretnutí. Viac menej som vedel, o čom celé stretnutie bude, o výsledku tu teraz hovoriť nebudem, no všetko sa bude ďalej riešiť a čas ukáže presne ako to je. Ako sa hovorí, dostal som ponuku, ktorá „sa neodmieta“. Nie tak často v živote sú situácie, keď dostanete na papieri niečo čo sa vám kedysi zdalo ako sen. Od papiera k realite samozrejme býva cesta tŕnistá, no prvý krok bol urobený.
Moja ponuka, ktorú mám na stole, v prípade úspechu bude znamenať len jedno. Ak sa všetko podarí, tak v tomto čase o rok budete na tejto stránke hľadať môj nový cestopis zbytočne. Neviem, čo viac k tomu teraz napísať. Všetko je také hmlisté ako letné ráno nad Čukotkou.
Určite za mojimi slovami netreba hľadať žiadnu senzáciu, ani ženu. Ak sa neozvem a nič nové pod mojím menom sa tu neobjaví tak to jednoducho znamená, že nemám čo napísať na túto motorkársku stránku v sekcii cestovanie a cestopisy, pretože ak aj mám niečo zaujímavé, netýka sa to motocyklov.
Dúfam, že ako vysvetlenie z moje strany to stačí. A napriek tomu, že Noro nikdy neprezrádza svoje plány čo ďalej a kam ďalej, teraz som aspoň z časti dal vedieť ako sa veci majú.
Cestopis Stroj času je na konci. Na konci svojej dlhej cesty, ktorá bola možno na koniec a možno na začiatok niečoho čo sa nazýva „nový deň“, keďže miesta kde som bol sú tie, kde sa ten nový deň rodí.
Prešli sme spolu časť sveta, kde čas hral dôležitú úlohu. A stroj, ktorý v ňom hral hlavnú úlohu sa zastavuje.
Všetkým Vám želám len to najlepšie, hlavne zdravie a vždy bezpečné návraty domov. Nech váš stroj času beží ďalej a teší vás svojou prítomnosťou každý jeden deň.
Nikto z nás netuší, koľko mu vlastne dá času, ten jeho vlastný Stroj času....
S úctou Noro.
Pridané: 01.02.2026 Autor: NostalgicRider Zdieľať
© Copyright 2001-2026 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 210027 | Včera: 131073