Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (12)  [Verzia pre tlač] Tlač

Skútrová rikša ČEZETA 175

 Zdieľať

Pridané: 09.06.2006 Autor: gilbert
Čitatelia: 58097 [História]

Toto vozidlo získal môj sused. Objavil ho v stodole jedného dedinského domu, kde stálo posledných 20 rokov a slúžilo ako pohotovostná sýpka.

Je to rikša odvodená zo skútra ČEZETA. Vozidlo malo od r. 1997 nové dokumenty (veľký technický preukaz). Tieto rikše boli veľmi populárne v povojnovom období. Koncepcia vychádzala z vtedy novej módnej vlny skútrov. Vtedajší komunistickí funkcionári rozhodli o výrobe aj vo vtedajšej ČSSR. Najskôr sa skútre vyrábali v Čechách pod názvom ČEZETA. V r. 1964 bola výroba ukončená a štafetu prebralo Slovensko vlastnou koncepciou skútra pod názvom MANET a TATRAN. Strakonická firma ČZ stavala skútre podľa konštrukcie Jaroslava F. Kocha, ktorý si ju dal patentovať 16.2.1940. Od roku 1950 bolo postavených niekoľko prototypov a výroba sa začala roku 1956 v Českých Budejoviciach.

Prvý sériový model bol označený ČEZETA typ 501. Tento skúter mal samonosnú karosériu zvarenú z oceľových výliskov. Súčasťou karosérie bola aj nádrž, ktorá bola z karosérie vynímateľná. Jedinečnou bola koncepcia umiestnenia „nad predným kolesom“. Týmto umiestením nádrže je klenotom medzi motocyklami, pretože žiadna firma na svete zaoberajúca sa výrobou motocyklov toto umiestenie doposiaľ pravdepodobne nepoužila. Historické pramene neuvádzajú, že by pri čelných haváriách tohoto skútra dochádzalo k výbuchu prípadne k vznieteniu vozidla. Kvôli tomuto momentu skúter mal masívny predný nárazník nad ktorým bol reflektor. Súčasťou nádrže bol aj sympatický nosič batožiny. Na nádrž plynulo nadväzovali kryty nôh s miniatúrnou sparťanskou prístrojovou doskou, obsahujúcou spínaciu skrinku a tachometer. Ďalej karoséria pokračovala podlahou, ktorá bola pozdĺž celého vozidla. Pred sedadlom bol tzv. tunel. Zadný blatník bol ucelený s dvomi otvormi pre chladenie motora na oboch stranách pod pohodlným dvojsedadlom.

 ČEZETA
ČEZETA

Motor bol uložený pod už menovaným sedadlom a jeho chladenie zabezpečoval vzduch prúdiaci tunelom. Ďalší typ 502 dostal do vienka ventilátor chladenia na ľavej strane valca. Ďalším doplnkom bol dynamospúšťač, aj pri alternatívnom použití štartovacej páky (kick štartér).

Srdcom bol jednovalcový dvojtaktný motor s vratným vyplachovaním a objemom 171,7cm3 s výkonom 5,9kW pri otáčkach 4750/min. V ďalších modeloch (502 atď.) bol zvýšený na 7 resp. 8,5kW s otáčkami 5000/min. Kompresný pomer bol od 6,5 - 7,2 : 1. Karburátor Jíkov 2924S 13 miešal zmes na ktorú vzduch bol čistený s veľkoobjemovým čističom vzduchu s tlmičom sania. Elektroinštalácia pracovala s napätím 12V a dynamoštartér dával výkon 100W. Prúd zabezpečovali dva akumulátory z ktorých každý mal výkon 6V/12Ah. Pohon ventilátora bol vedený cez klinový remeň s remenicou od kľukovky na ľavej strane. Tento nasával vzduch cez podsedadlové mriežky. Výfukové potrubie bolo vedené jedným kolenom s tlmičom pod karosériou. Prevodovka bola štvorstupňová s nožným radením. Kolesá boli vzájomne vymeniteľné lúčovité typu com-star. Lúče boli odlievané s nábojom v ktorom bola bubnová brzda a ráfik bol lisovaný. Lúče s ráfikom boli vzájomne spojené skrutkami. Použité plášte mali rozmer 3,25 x 12 palcov. Kolesá boli uchytené v kyvných vidliciach s dvojicami tlmičov vpredu, aj vzadu. Skúter dosahoval najväčšej rýchlosti 80-83 km/h pri priemernej spotrebe pohybujúcej sa od 2,6 - 3,5 litra na 100 km podľa typu. Celková hmotnosť skútra typu 501 bola 130 kg. Typ 502 vážil 140 kg vrátane doplnkov (plexištít, smerovky, dynamoštartér, ventilátor atď.).

 ČEZETA typ 505 - nákladná skútrová rikša
ČEZETA typ 505 - nákladná skútrová rikša

Z typu 502 bol odvodený po niekoľkých prototypoch sériový typ 505 - nákladná skútrová rikša. Predná časť tejto rikše bola kompletne klasický skúter končiaca sa za sedadlom jazdca. Tu bola plechová korba s rozmermi 1200 x 1100 mm s pevnými bočnicami. Bola prispôsobená na dodatočné zaplachtovanie. Táto korba bola umiestnená na priestorovom ráme s nápravou širokou 1750 mm. Táto bola tuhá bez diferenciálu s nevypínateľným pohonom obidvoch kolies. Tento pohon bol vedený cez sekundárny reťazový motocyklový prevod cez prevodník na masívnu terciálnu dvojitú reťaz s veľkými okami.

Kolesá boli odpružené motocyklovými tlmičmi na každej strane s ramenom. Tento model má celkovú dĺžku 2700 mm, šírku 1220 mm a výšku 1750 mm. pohotovostná hmotnosť je 255 kg a celková 535 kg. Rozloženie hmotnosti je 131 kg na predné koleso a 404 kg na zadnú nápravu. Max. rýchlosť výrobca udáva 62 km/hod. Spomalenie zabezpečujú bubnové brzdy na všetky tri kolesá. Predné reaguje na motocyklovú páčku na riadidlách, zadné na brzdový pedál skútrového typu. Vozidlo má aj parkovaciu brzdu. Podľa výrobcu pri prevádzkovej rýchlosti 35 km/hod. mala ČEZETA spotrebu 4,2 litra. Predpísané smerovky sú všetky štyri umiestené na bočniciach korby a vzadu uprostred nej je svetlo s plochou na ŠPZ.

Vtedajší majiteľ zakomponoval do rikše automobilovú batériu 12V. Na štartovanie slúžila už spomínaná zostava ako na type 502. Na mne spomínanom vozidle bola farba stále pôvodná od výrobcu. Zelená, s nádychom metalízy v kombinácii s šedo-bielou na zadných blatníkoch a nádrži. Výrobcovi si dovolím vytknúť absenciu spiatočky, ktorá je nevyhnutná pri cúvaní s plne naloženým vozidlom. V danej situácii musí majiteľ disponovať svojou muskulatúrou. ČZ Strakonice výrobu skútrov ukončili týmto typom v r. 1964. Vo svete sa ale neustále vyrábajú. Väčšina modelov jazdí v krajinách Ázie a Afriky. Neutíchajúcu popularitu majú v Taliansku a pre Slovákov obľúbených letoviskách na Balkáne.

Muravej-Mravec
Muravej
TGA 200
TGA 200

Bývalý ZSSR produkoval podobné dvojtaktné skútrové rikše na báze svojich skútrov. MURAVEJ (mravec) mal motor s objemom 150 cm3 a skútrová časť vychádzala zo skútra ELEKTRON. Obdobný typ sa vyrábal aj v Tule pod názvom TGA 200k s motorom 199 cm3 a tvarom skútra TULICA. Zaujímavosťou týchto dvoch rikší bola nádrž na pravej strane vedľa vodiča uchytená na korbe, ktorá mala tvar kanistra. Obidve vozidlá mali aj spiatočku. V krajinách Ázie a Afriky sa používajú na prepravu materiálov, alebo osôb -taxi.

Mera
Mera

Po páde komunizmu sa u nás začali znovu objavovať nákladné rikše. V Čechách to bola firma MOTOR JIKOV. Zhodou okolností je to ten istý závod, kde sa ČEZETY vyrábali. Česko-budejovickí technici svoje vozidlo nazvali MERA. Táto je ale rikša motocyklová, nie skútrová. Pod sedadlom jazdca bol štvortaktný vzduchom chladený jednovalec od firmy BRIGGS - STRATTON INDUSTRIAL PLUS s objemom 172 cm3 alebo 206 cm3 . Prevodovka je dvojrýchlostná - automatická v pred a samostatná spiatočka vzad. MERA bola prezentovaná na veľtrhu v Brne roku 1995.

Tribeta
Tribeta

Na Slovensku sa vyrábali rikše, ktoré vychádzali z mopedu Babetta. Väčšina modifikácií sa vyrábala v areály továrne v Kolárove od r. 1992. Pre poľnohospodársku výrobu bola zadná náprava s bantanovými kolesami namiesto klasických, podobne kolesá boli na pojazdných zmrzlinových, či nanukových boxoch . Brnenský veľtrh predstavil v r.1994 nákladnú rikšu na báze Babetty s uzamykateľnou plastovou korbou. Vystavovala ju firma DIOSS s názvom TRIBETA. Pohonná jednotka tohoto vozidla bola z mopedu HERO - PUCH - TURBOSPORT. Bola umiestnená pod korbou a tvorila jeden celok s automatickou prevodovkou a diferenciálom. Výroba týchto ríkš bola kusová na objednávku. Je to asi tým, že malých podnikateľov a živnostníkov je málo a tým aj záujem trhu je limitovaný. Prípadná úprava legislatívy pre tieto vozidlá a ich majiteľov by možno rozprúdila veľkosériovú výrobu.

Nové trendy vo výrobe motocykov na Slovensku však zabili praktický všetkých, ktorí motocykle len montovali. Minulosťou sú ENDURÁ ČZ ROLAND zo Senca (prekapotované ČZ 175), minulosťou sú ENDURÁ PENTA s motormi ČZ. Zanikla výroba Babiett, Stingov, minimotocyklov Stela, Steward, Pipo, Babetta minicross, či motorových kolobežiek Vosked Tina a tiež spomínaných trojkoliek. Motor Babetta nespľňal emisné normy a iný nebol. Areál v Kolárove je len kus pozemku a všakovakých prenajatých budov. Jediný kto prežil je Manet s Korádom a firmy, ktoré sa venujú stavbám motocyklov na zákazku.

Pridané: 09.06.2006 Autor: gilbert Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (3 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (12)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 156794 | Včera: 190713