Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 12.12.2005 Autor: Kapro
Čitatelia: 14529 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Kúpanie v brode |
Basyayla |
Vlastne to ani nebola osada, len ohrada pre dobytok a jedna chatrč. Tam bol koniec toho, čo sa podobalo na cestu a úplne smiešny malý brodík, ktorý som musel prebrodiť, aby som sa mohol otočiť. Na moje prekvapenie a žiaľ sa situácia opakovala a ja som opäť ležal vo vode. Neuveriteľné. Kamene vo vode sa tak šmýkali, že motorka sa chovala ako na ľade. Tentokrát som mal väčšie problémy so zdvíhaním, ale nakoniec sa aj to podarilo. Silu mi dodal začínajúci dážď a krupobitie. Bol som poriadne premočený. Aj tak nebolo kam, tak som sa vydal naspäť. Cez brod vedľa motorky, tlačiac ju a snažiac sa vyhnúť pádu. Druhý, väčší brod som radšej prešiel s nohami vo vode pomáhajúc šmýkajúcej sa zadnej gume. Zostúpil som do 2000 m a znova stretol maníkov s Jeepom, ktorí neveriaco gúľali očami, keď som im naznačil, kde som bol. Za odmenu ma poslali do vedľajšieho údolia, vraj sa dá dostať ešte vyššie. To už riadne pršalo, ale čo už. Aj tak som bol kompletne mokrý a kedy sa sem znova dostanem. Keď sa dá vyššie, tak sa ide vyššie! Tak som sa teda na jednotku trápil asi 40 min. a prešiel som 8 km do opustenej osady Vreçenik vo výške 2618 m n.m. Zrejme ju na zimu opúšťajú a sťahujú sa nižšie, veď kto by tu, preboha, žil.
Vrecenik |
Celý premočený v teplote 7,0 °C, tesne pod hranicou snehu, som to otočil a plnou parou vyrazil do hotela Doĝu, kde som sa rozhodol prespať a vysušiť si veci.
V hotelíku býval ešte jeden postarší manželský pár, a keďže bol čas ramadánu, čakali kým zapadne slnko a vystrojili hostinu. Samozrejme pozvali aj mňa, dobre som sa napráskal a presvedčil o typickej tureckej pohostinnosti. Alláh zaplať!
Ráno som vstal o 6.00, aby som hneď za svitania mohol vyraziť na cestu. Dni sú už veľmi krátke a treba využiť každú minútu. Už keď som o 7.11 odchádzal z hotelíka, musel som sa navliecť do raincoatu, lebo výdatne pršalo. Kým som prešiel 25 km od hotela k moru, dážď sa zmenil na tropickú búrku. Táto trvala celý čas jazdy popri pobreží, cca 55 km, až kým som to za Rize opäť nestočil do hôr, smerom na Erzurum. To som ešte netušil, že dnes bude deň, ktorý sa vyrovná, ak aj nepredčí, ten najťažší islandský. Za 55 km cesty popri pobreží padlo na mňa zaručene viac vody, ako za dva týždne na Islande. Bol som úplne mokrý, raincoat po páde pri havárii, aj keď opravovaný, netesnil.
Od mora sa cesta tiahla naprieč pohorím Kaçkar. Najprv sa začalo prudko ochladzovať z príjemných 16 °C pri mori. Zhoršila sa aj kvalita cesty, ktorá začala veľmi intenzívne pripomínať tankodrom. Z času na čas asfalt úplne zmizol a zmenil sa roletovo-šotolinovú cestu, aby sa na pár metrov opäť premenila na rozbombardovaný asfalt. Teplota s narastajúcou výškou systematicky klesala. Z úbočí nado mnou padali na cestu kamene miestami veľké ako pol chlapa. Oproti idúce autá museli často zastavovať a kamene z cesty odpratávať, aby vôbec mohli prejsť.
Kamienky |
Od 2200 m začala byť situácia dosť kritická. K dažďu sa pridalo sneženie a to som vedel, že prechod je niekde vo výške 2600 m. Po chvíli už regulérne snežilo a na vrchole vo výške 2685 m snežilo husto a cesta bola pokrytá vrstvou snehu. Teplota klesla na 1 °C. Išiel som na jednotku a dával riadneho bacha, aby som sa nevyváľal.
Sneh |
V duchu som ďakoval za dve veci. Za vyhrievané rúčky, ktoré som si po Islande hneď zadovážil a za zníženie motorky o 3 cm v predných tlmičoch deň pred odchodom. Konečne som bez problémov dočiahol na cestu a samozrejme som ani nepadal tak, ako na Islande. (Doteraz len 5 pádov, aj to mi raz motorku zhodil zvedavý pumpár.)
Pridané: 12.12.2005 Autor: Kapro Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 75221 | Včera: 243380