Od Jawky k Intruderu 1400

Vždy som mal pozitívny vzťah k dvom kolesám. Od malička som jazdil na bicykli a skúsil som aj cestovanie na väčšie vzdialenosti (cez 1000 km). Ako som postupne vyrastal začal som pokukovať aj po motorkách. Navštívil som pár moto-salónov a ako očumovač aj zraz na Zlatých Pieskoch v BA. Pomaly aj vo mne rástla túžba sedlať motorového dvojkolesového tátoša. Hovoril som si „keď raz budem veľký aj ja budem mať poriadnu motorku...“

Jedna z prvých jázd mimo autoškoly na simáku – drsný chopprák so šatkou :-)

Zlomový moment bol keď si môj najlepší kamarát FaDe kúpil nádherne prerobenú Jawku. Keď som ju prvýkrát videl a uveril, že je naozaj jeho skákal som ako malý chlapec. Prvé jazdy boli úžasné a ja som si povedal, že je na čase zadovážiť niečo vlastné. Keďže som bol v tom čase študent a peňazí nebolo veľa, rozhodol som sa aj ja „zainvestovať“ do jawky. Väčší problém ako finančné suchoty však bol postoj môjho otca, ktorý má k motorkám radikálne odmietavý postoj a jeho prvé vyjadrenia boli, že ak kúpim motorku pôjdem z domu :-( Teraz už neviem či to bolo tými tréningami asertivity na hodinách psychológie, ale podarilo sa mi ho nakoniec presvedčiť a motorku mi dovolil. Vlastne nepovedal jednoznačne áno, ale ani nie :-)

Začal som pozerať inzeráty a jedného krásneho dňa som našiel jeden z TT. Chlapík ponúkal Jawu 350 632 s nádržou a kapotážou zo 640. Po dôkladnej prehliadke padlo rozhodnutie, že ju beriem. Ešte teraz si pamätám tú cestu z TT do BA aj keď som tadiaľ išiel odvtedy mnohokrát. Jawka je ročník 1990. Na prvý pohľad nevyzerala nič moc, ale motor znel dobre. Predchádzajúci majiteľ sa z nej snažil urobiť drsného streetfightera alebo čo. Lebo mala také podivné doma pozvárané riadítka natreté štetcom čiernou farbou. A vôbec celý predok motorky bol natretý štetcom na čierno - strašne drsné :o)

Na spanilej jazde na prvom zraze, Jawka ešte v pôvodnom stave.

Keďže ja som dušou zarytý čoprák povedal som si že skúsim aj jawku prispôsobiť k tomuto štýlu. Hlavné úpravy ktoré som na nej postupne urobil boli: riadítka z jawy chopper, štýlové späťáky, chrómové predné vidly, bezkontaktné zapaľovanie, predstupačky, 16-palcové 110 cm zadné koleso, vyššie uchytenie zadných tlmičov (posledné dve spomenuté veci znížili zadok moto o 10 cm!!!), komplet nová elektrika, na zákazku vyrobená „prístrojová doska“ z antikoru (ukrýva digitálny tachometer a kontrolky z vysoko-svietivých LED diód). Spolu s ďalšími kozmetickými úpravami som dostal jawku do stavu, keď trošku pripomína chopper a mne osobne sa veľmi páči. Posúďte sami:

Easy rider

Od kúpy jawky ubehli tri sezóny a niekoľko tisíc kilometrov. Pomaly som mal už dosť večného opravovania a dolaďovania, ktoré patrí ku každej jawe. Nestretlo ma síce nič vážne, ale niekedy to bolo viac o opravovaní ako o jazdení. Aj finančná situácia sa mi trošku vylepšila a tak keď ma jawka na posledných zrazoch nechala pár krát v štychu, povedal som si dosť. Ďalšiu sezónu začnem už na poriadnej motorke. Vždy sa mi páčil Suzuki Intruder, hlavne kvôli výzoru, kardanu a iným veciam. Najprv som si hovoril, že osemstovka na začiatok úplne stačí (aj kvôli peniazom). Zase som začal pozerať inzeráty a pokukoval som aj na ceny v Čechách a Rakúsku. Nakoniec to bol ale inzerát zo Slovenska, ktorý vyzeral na prvý pohľad veľmi lákavo (hlavne cenou). Hneď na druhý deň som volal a zistil základné informácie o motorke. Je to Suzuki VS 1400 GL Intruder, rok výroby 1994, najazdených 37 000 km, dovezený z Nemecka pred rokom. Má rozšírenú nádrž na 20l, predstupačky, ladené výfuky, bočné kapsy a štít. Majiteľovi sa zdal príliš veľký a chcel zmenu. Keďže cena bola porovnateľná s osemstovkami, povedal som si, že to musím vidieť. Už o dva dni som cestoval do NR na obhliadku. Majiteľ bol nakoniec kamarát kamarátovho kamaráta, takže hneď sa nám lepšie jednalo. Po prehliadke moto a skúšobnej jazde mi bolo jasné, že teraz alebo nikdy a že takúto ponuku už viac nedostanem. Dohodli sme sa ešte v ten deň. Nasledujúci týždeň som sa nemohol dočkať, kedy mi konečne zavolá s tým, že už moto odhlásil a že si pre ňu môžem prísť. Nakoniec ju odhlásil až vo štvrtok a chcel odo mňa či si ju nemôžem prísť zobrať už v piatok. Nasledovali rýchle vybavovačky, prebdená noc a v piatok 25. 11. 2005 som išiel pre ňu a priviezol si ju domov. Vzhľadom na počasie som ju musel doviesť zabalenú ako vianočný darček:

Kam sa hrabe Orange a TM, ja mám Vianoce už teraz :-)

Vďaka známemu ju mám už od pondelka prihlásenú a poistenú za dobrú cenu bez toho aby som ju čo len vytlačil z garáže.

Intruder pri skúšobnej jazde

Tak a teraz som už veľký... Len sa neviem dočkať jarných slnečných lúčov, ktoré otvoria novú sezónu. Teším sa na Vás všetkých ako si spolu zajazdíme!!!

PS: Ďakujem všetkým, ktorí mi pri pomohli zrealizovať môj sen!!!