Spotrebiteľské a pretekové minimotocykle

Novodobé motorové kolobežky sa najskôr objavili za veľkou mlákou. Bolo to v období, kedy jedinou databázou informácií boli len strojom písané články vtedajších novinárov a fotografie z fotoaparátov na film. Osobne som k informácii o mini približovadlách prišiel, keď sa mi do rúk dostal strašne hrubý katalóg z USA. Nespomínam akej značke zásielkového obchodu katalóg patril.

Isté je to, že tam boli kolobežky s nahrubo poohýbanými a pozváranými rúrkovými rámami s malými kolesami, ktorých srdcom boli stacionárne motory. Ich používatelia boli dospelé osoby. V našich starých motoristických časopisoch zo 70-tych rokov minulého storočia ako aj v motocyklových periodikách zo zahnívajúceho kapitalizmu sa ako perličky sporadicky objavovali zmenšené motocykle pre deti a údajne boli predajným artiklom pre prehnane bohatých kapitalistov, ktorí ich kupovali pre svoje detičky. Obyčajne boli produktom klasických motocyklových značiek z Apeninského poloostrova.

Pre mňa, ako dieťa, ako blesk z jasného neba bola Honda Monkey, o ktorej článok bol vo Svete Motorov a v československej televízií reportáž Františka Štastného (už vtedy neaktívneho motocyklového pretekára a majiteľa Monkeya). F. Šťastný sa vždy objavoval v motoristických reláciách ako komentátor. V ČSTV ho kamera sledovala ako jazdí po meste na svojom mini, ktorému sa dali sklopiť riadidlá a zmestil sa do kufra auta. Vtedy sa údajne dal kúpiť Monkey cez TUZEX.

K Opičke časom pribudli aj produkty ostatných nielen japonských výrobcov, no všetky mali v ponuke motor len dvojtaktný. U Hondy pribudol štvortkatný Dax, u SUZUKI športovo ladené enduro do bahnitého terénu rady „RV“ a u Yamahy nákupný košík Bop. Kawasaki sa malým motocyklom nevenovala, keď tak 80-kam s normálnymi kolesami.

V mojich mladíckych časoch teda boli minimotocykle súčasťou len kapitalistického sveta a u nás sa vyrábali svojpomocne s dostupnými motormi z Pioniera či Stadiona. Jediným minimotocyklom bol produkt zo ZSSR, ktorý sa dal kúpiť len v MĽR. Nikomu sa vtedy ani nesnívalo, že nielen v USA, ale aj v Európe srdcom vtedajších Mini-Bikov je motor Pionier v strojoch značky ItalJet či Indian.

Po páde železnej opony sa začali minimotocykle objavovať znovu a autosalóny v Bratislave nimi boli zaplavené, no už to neboli tie pôvodné, ale repliky vyrábané síce v Ázii, no nie v Japonsku, ale predovšetkým v Číne. Tie, čo boli kedysi vyrobené u klasických motocyklových značiek, boli len športovým náradím pre deti. Súčasnosť je ale obdobím štvorkoliek a teda Mini-Bike je opäť raritou a len retrovlnou pre naozaj skalných mikromaniakov.

Asi v roku 1997 som napísal článok na túto tému, ktorý ako bolo zvykom, nebol pre vtedajšie redakcie zaujímavý, pretože to bol len holý text mnou ponúknutý s tým, že ak bude seriózny záujem, tak fotografie dodám. Mimochodom ten Mini-Bike, ktorý som v závere popisoval, majiteľ nepredal, ale nakoniec ho daroval ako svadobný dar synovi nejakých príbuzných a odvtedy ho nikto nikdy nevidel. Aj moja najstaršia princezná na ňom odfotená je už trojnásobnou mamou. Podobne neexistujú ani Považské Strojárne, ani ZVL, či ZMV v Kolárove, kde sa vyrábali Babetty a Koráda, a teda neexistujú na Slovensku žiadni výrobcovia. Všetko je už len retro spomienka na časy, keď sa u nás vyrábali nielen motocykle, nielen mopedy a nielen Mini-Biky, ale aj bicykle, či autá.

Elektronický prepis strojom písaného textu:

Tak ako každé bláznovstvo, tak aj preteky na zmenšených motocykloch boli v 60. - 70. rokoch doménou jazdcov v Amerike (USA). Títo mikromaniaci mali heslo: „Čím je motocykel menší, tým je zaujímavejší a lepší“. Preteky týchto cestných špeciálov nepotrebovali veľkú plochu pre závod a pohľad na jazdca, ktorí sedí, vlastne čupí na Mini-Biku a je pomaly sa pohybujúcou reklamou, je lákadlo pre sponzorov. Obľuba mikromaniakov sa rozšírila do celého sveta. Tento trend zachytili aj japonskí výrobcovia. Priekopníkom je HONDA svojím modelom Monkey, ktorý má špecifické postavenie, pretože tento model je vo viacerých variantoch ponúkaný od prelomu 70-tych rokov dodnes. Ako jediná v tejto kategórii ponúka štvortaktný motor s objemom 50 cm³ a variátorom – bez prevodovky, ostatní výrobcovia ponúkajú motory dvojtaktné s objemom od 40 do 70 cm³.

Ďalšie modely sú:

• Honda Dax ST 50, štvortakt
• Yamaha LB3 – M BOP, 50 cm³, dvojtakt
• Suzuki RV s bantamovými kolesami s objemom 50 a 90 cm³, dvojtakt

Pretože tento módny trend nevydržal dlho na výslní, tieto firmy mimo Hondy upustili od výroby týchto motocyklov, ktoré zväčša používali ľudia dospelí a bežného vzrastu. Nahradili ich nasledovníci amerických minibikov, tieto sú stavané pre mladých adeptov motocyklového športu od 4 – och do 14 – tich rokov. Zväčša sú to modely terénne, i keď vyrábajú sa aj modely cestné.

V Európe kolískou motocyklov Mini-Bike je Taliansko so svojími úzko špecializovanými firmami, ktoré ponúkajú:

• LEM, LX 2, LX 4 a CR 2, CR3
• MALAGUTI RCX 10 GRIZLI a RCX 12
• TM, Cross o objeme 80 cm³

Ďalším producentom je Rakúsko a svetoznámy výrobca KTM: SX, 50 cm³

V tomto segmente nesmú chýbať ani produkty japonskej štvorky:

• Honda: CR, XR
• Yamaha: YZ
• Kawasaki: KX
• Suzuki: RX

Tieto motocrossové špeciály s objemom od 60 do 80 cm³ a tromi rôznymi veľkosťami kolies s drôteným výpletom sa používajú v hojnej miere v pretekoch Nádejí na celom svete. Mimo toho firmy Honda a Yamaha ponúkajú svoje špeciály s ležatým valcom a odlievanými kolesami na modeloch HONDA QR a YAMAHA PW s objemom 50 cm³.

Čo sa týka cestných cestných špeciálov, vyrába, resp. vyrábali ich v Európe značky MV Augusta a Willa ako veľkého a malého bračeka. V Japonsku sa výrobe takýchto modelov venuje YAMAHA – model Yamaha YSR 50. Na týchto vozidlách odrastala a odrastá nejedna národná špička jazdcov. Po prestupe na dospelé motocykle majú už bohaté skúsenosti s pretekaním na okruhoch a v teréne. Zväčša majú už viacero vavrínov z triedy Nádejí. Táto trieda je ozdobou každého väčšieho preteku a každej Veľkej Ceny. Výnimkou nie je ani účasť dievčat v pelotóne najmenších jazdcov.

Na území bývalej ČSFR sa výrobe takýchto motocyklov venuje viacero firiem, či už to majú ako hlavný alebo doplnkový program. Česká firma BLATA z Blanska používa pre svoje cestné aj terénne verzie talianske motory MORINI s objemom 40 cm³ - vzduchom alebo vodou chladené. Aplikuje najmodernejšiu techniku – kotúčové brzdy, centrálna tlmiaca jednotka s pákovým prevodom, rám Deltabox. Pri terénnej verzii BR – 30 vrchom vedené výfukové potrubie. Istým kompromisom sú síce kotúčové brzdy, no sú ovládané mechanicky – lankom a tiahlom.

Ďalší tradičný výrobca METALEX, ktorý sa v minulosti preslávil stavbou pretekových verzií motocyklov a áut z Příbramy stavia tiež Mini-Biky s motorom Babetta a použitím moderných technológií v menšej miere ako Blata. Kolesá používajú obidve firmy vo viacerých rozmeroch. Firma Blata na štartovanie používa systém motorových píl, teda roztočenie lanom. Firma Metalex vďaka koncepcii motoru Babetta svoje modely štartuje roztláčaním. Estetická úprava pripomína u cestných verzií špeciály Grand Prix. Terénna verzia Blaty BR 30 má vzhľad klasického endura.

Na Slovensku sa tejto výrobe venujú tiež niektoré firmy, ale len okrajovo. Drtivá väčšina z nich používa dielce domácich výrobcov – ZMV Kolárovo, Manet Považská Bystrica. Objavujú sa aj produkty amatérskej výroby v ošatení cestných, alebo motocrossových modelov s názvami, ktoré si majitelia (výrobcovia) udávajú sami. Ako príklad uvediem: MINI-SUPER-BIKE (cestné), MINI-MOTO-BABETTA (motocross), KRAM ALI (cestné).

Firma PELAS ponúka Mini-bike PIPO 50, ktorý sa zmontováva v Jaslovských Bohuniciach. Zatiaľ zmontované motocykle tejto firmy boli rozpredané. Je dosť nepríjemné, že neexistuje výnimka, ktorá by povoľovala používanie týchto strojov (v prípade prevedenia pre cestnú prevádzku) v cestnej premávke. Tým chcem naznačiť, že ľudia s rastovým problémom sú na ne odkázaní, čo je vlastne prípad majiteľa motocykla, ktorý ma zaujal. Vizáž tohto stroja pripomína motocykle vytrvalostných pretekov typu „24 hodín LE MANS“ v dobách jej najväčšej slávy. Tento prejav umocňuje jednomiestna kapotáž „JAG“. Vpredu sú osadené dva kruhové reflektory a vzadu dve červené osvetľovacie telesá s miestom pre umiestnenie značky, ktorú ale vozidlo nesmie mať. Rám vkusne dopĺňa celkový dojem stroja. Tento je striebornej farby tvaru DELTABOX. Mechanika je z produkcie ZMV Kolárovo. Všetky diely sú schované pred očami zvedavcov pod dvojdielnou červenou kapotážou.

Srdcom motocykla je dvojrýchlostný motor Babetta v klasickom prevedení s výnimkou vzduchového filtra, ktorý je neštandardný a vodorovne uložený. Zlepšuje sa tým prívod vzduchu do splynovača a zlepšuje chladenie motora, ktorý je úplne zakrytý aj zospodu. Stupačky sú sklopné, výfukové potrubie je použité kompletne z mokicku Stella, prípadne Stevard (výrobca Mopeds Slovakia). Kolesá vrátane nábojov a bubnových bŕzd sú tiež zo Stely s rozmerom 12 palcov. Sú vzájomne vymeniteľné. Brzdy sa ovládajú páčkami na riadidlách s lankami.

Tlmiace jednotky sú továrenské. Predná vidlica kompletne Stela a zadná kyvná vidlica jedným vodorovným tlmičom. Ten je uchytený na nosnej časti rámu a druhý pohyblivý koniec je na pomocnom ráme, ktorý je navarený na zadnú kyvnú vidlicu štvorhranného prierezu. Nádrž Babetta je tiež uložená vodorovne s premiestnením nalievacieho hrdla tak, aby nenarušovalo estetiku vozidla a bezproblémové dopĺňanie paliva. Problémové je ale ovládanie palivového ventilu, pretože je prístupný len spod kapotáže – je to jasný prípad nadradenia estetiky nad praktickosťou u výrobcu, ktorému to vytýkam. Prístrojový panel je bez výbavy. Sú tam len dva vypínače pre chod motora a pre osvetlenie vozidla. Úlohu riadidiel prebrali držiaky madiel s ovládacími páčkami bŕzd a plynovej rukoväte. Tieto držiaky sú uchytené priamo na prednej vidlici. Napriek príťažlivosti a svojmu vzhľadu má motocykel zopár nedostatkov, ktoré mi vadia a tiež vadia predpisom cestnej premávky:

• motocykel treba roztláčať – chýba štartovací pedál (kickštarter)
• pohotovostný stojan je z bicykla – narušuje estetiku pohľadu z boku
• privítal by som priehľadné plexisklo ako u modelu PIPO 50
• pre zlepšenie bezpečnosti je nutné doplniť: klaksón, predný blatník, spätné zrkadielka
• najväčší nedostatok je anonymita výrobcu

Majiteľ motocykel kúpil v predajni firmy MOTOCENTRUM v Senci pred niekoľkými rokmi. Bohužiaľ som sa v predajni nedopátral, kto tento mini-bike vyrobil. ZMV Kolárovo dodáva komponenty nespočetnému množstvu odberateľov, teda pátranie by bolo veľmi náročné. Nakoniec som od neho upustil. Mini-Bike slúžil majiteľovi pri výjazdoch na ryby. Dnes ale sedlá automobil Volkswagen Golf s upraveným riadením pre svoju veľkosť. Motocykel je teda na predaj.

Na záver snáď, že táto kategória vozidiel je stále aktuálna hlavne pri výchove nových adeptov motocyklového športu. Dnes sa na týchto strojoch vo svete preháňajú špunti od 3 rokov, kedy vlastne spoznávajú kolektív a oťukávajú sa so svetom. U nás dievčatá sú skôr výnimkou. No čas ukáže a možno sa to zmení. Usporadúvanie dámskych pohárov v motocyklových pretekoch už nebude raritou, ale všednou realitou.