Diaľnice Kirgizska a Tadžikistanu 2/4

Deň 3: Bokombaevo - Naryn, 360km

V tento deň ideme do mesta Naryn. Klasický asfaltový presun so zastávkou pri jazere Song-kol. Dávame čo to pod zub v miestnej jurte. Zároveň dostávame ponuku na ubytovanie, ktorú však odmietame, lebo pani recepčná nevedela garantovať stabilnú rýchlosť wifi.

Cestou prechádzame cez nádherné passo, ktoré sa stáva highlightom dňa.

Deň 4: Okolo Narynu 250 km

Dnes máme naplánovaný okruh okolo mesta Naryn. Vyrážame naľahko, len do bočných tašiek dávame nejaké oblečenie, ak by náhodou motorka chcela ľahnúť počas prestávky na kávu. Na pol ceste v jurtovom kempe stretávame mladého Francúza, ktorý sa chystá na novinársku kariéru. S miestnymi pastiermi žije už 4. mesiac a pripravuje si tam svoju ročníkovú prácu. Veľmi pútavo nám opisuje jeho život s pastiermi a to ako sa teší na teplú sprchu, ktorú videl naposledy v marci. Tomu sa hovorí seriózna novinárska príprava.

Redakcia časopisu:

Ďalej sa už len premávame po kopcoch okolo Narynu.

Deň 5: Naryn - Kazarman 181 km

Rátame koľko dní nám ostáva k dobru a volíme rýchlejšiu variantu presun do mesta Osh po asfalte. 434 km dáme predsa na šupu. Už sa vidíme ako si dávame večeru v Oshi. GPS oznamuje cestu na 8 hodín. To nejako nesedí. Po porade s domácimi sme sa dozvedeli, že je to čistý off road. Ale my sme sem predsa prišli kvôli diaľnici. Začíname asfaltom 10 km a zvyšok je čistá rolba po buldozéri. Chvíľu sa trápime s nastavením low speed a high speed damping. Po dosiahnutí určitej rýchlosti sa Verzatilka stáva príjemnou žehličkou nerovností. Problém je, keď sa pri tejto rýchlosti z nenazdajky objaví 50 metrový úsek piesku. Postupne nám je jasné, že do Oshu nedorazíme a začíname hľadať ubytovanie na pol ceste v meste Kazarman.

Cestou v middle of nowhere stretávame Slovákov na “Mala výprava do veľkých hôr” a ja pri pohľade na špz-tku zabudnem na všetko ostatné a v zákrute si pekne zaparkujem. Dve rodiny s deťmi sa namiesto tureckého rezortu vybrali do prachových hôr Kyrgystanu a Tadžekistanu. A deti teda vôbec nevyzerali sklamané.

Hľadanie ubytovania v mestečku Kazarman je zložitejšie než sme si mysleli. Ruksakoví turisti, ktorých stretávame nám odporúčajú hostel o dve ulice ďalej. Cestou do hotela narazíme na pani, ktorá nám vysvetľuje, že pani suseda naproti zvykne prenajímať záhradu, ale nie je však doma. Ako sa na ulici dohadujeme a moc nechceme spať u niekoho na záhrade, keď nie je doma, zastaví sa pri nás cyklistka, tiež hľadajúci ubytovanie a na pol ucha začujúc náš rozhovor.

Zatiaľ, čo my váhame, cyklista už má v predmetnej záhrade rozložený stan, je osprchovaný a už si pripravuje večeru. Tomu sa hovoria skúsenosti. Radí nám, že je lepšie hneď sa votrieť, lebo domáci môžu odmietnuť. Ale keď už máte rozložený stan, neodmietnu nikdy. Vysvetľuje nám, že jeho taktika je, spýtať sa domácich, či si pred ich domom môže rozložiť stan. Takmer vždy ho domáci zavolajú dať si stan do záhrady a ešte sa aj naje.

Cyklista Karl je príjemný spoločník, ktorý na bicykli v apríli vyrazil z Nemecka a do Vianoc chce byť spať doma. Na otázku koľko má rokov, odpovedá, že 70 a nám padá sánka. Po zvyšok nášho výletu tento spôsob ubytovania aka votrenia sa, nazývame ubytovanie na Karla.

Deň 6: Kazarman - Osh 257 km

Dnes už ozaj len presun 257 km. Krásne cesty, prázdny hostel v Oshi, príjemní ľudia, majú práčku, čistá nuda.

Deň 7: Osh - Jazero Karakul (Tadžikistan)

Cestou na hranicu prechádzame krásnym passom. Hranica klasická post sovietska byrokracia s kanceláriou vyrobenou z bývalej cisterny, ktroú práve pohraničníkovia vymaľovali vo farbách svojich maskáčov. Krásne spolu ladia. Hneď za hranicou do Tadžikistanu začína úplne iný svet a pripadáme si ako keby sme sa ocitli na úplne inom výlete. Čaká nás slušný brod cez rieku so silným prúdom. Cestu lemuje ostnatý drôt, ktorý nás delí od Číny.

Je 6 hodín večer, začína sa prejavovať nedostatok kyslíku a prejsť 50m peši sa javí ako nemožné.

Nocľah nachádzame v malej dedine pri jazere Karakul. Ubytovanie v Tadžikistane funguje tak, že sa nasťahujete niekomu do obývačky. V dedine nie je elektrika, o teplú sprchu sa postará vedro teplej vody a džbán. Pani domáca sa blysne ako perfektná kuchárka. Na otázku, čo to má pod očami, úplne flegmaticky odpovedá, že ju zbil manžel. Majú 3 deti, ktoré nemajú ani jednu hračku. Dokonca si myslime, že dokopy celá rodina má menej vecí než máme my nabalené na motorkách. Ich syn sa s neuveriteľnou iskrou v očiach pozerá na Peťov multitool kliešte a tak cestou späť sa zastavíme a bude mu to odovzdané.

Pohľad z ubytovne