Yamaha YBR 250, alebo ako som zo 650-ky na 250-ku presedlal

Niečo sa končí, aby sa iné začalo

O tom ako som sa pridal do veľkej motorkárskej rodiny som písal v tomto článku. Bol som konečne motorkár, mohol som si tak hovoriť. Zdravil som všetko s kolesami a motorom a schuti debatil na Pezinskej Babe. Sezóna 2016 bola moja prvá a bola to dobrá sezóna. Plná učenia a aj chýb, našťastie nie osudných. Mojou formulkou, vďaka ktorej som to dal bolo - hlavne pomaly. Bratislavská premávka mi dala zabrať, ale za pár mesiacov ma už nič neprekvapilo.

Suzuki SV650S bola skvelá motorka a bavila ma, veľa mi odpustila a nikdy ma nenechala v štichu. Bola v modrej metalíze s bielymi pruhmi a nejeden krk sa za ňou otočil.
Na začiatku sezóny 2017 som si svoje motorkárske chúťky ujasnil a zistil, že preferujem pohodovú jazdu a chcel by som na moto spraviť aj nejakú turistiku bez toho, že by som po dvoch hodinách musel cvičiť na parkovisku jógu. A na to malo S-kové SV-čko príliš športový posed. Keďže nemám auto, tiež som využíval motorku na časté presuny po meste. V tom čase sa mi menila životná situácia a peňazí zrazu nebolo nazvyš. Ako z toho von?

Vedel som, že na konci sezóny sa motorky predávajú často pod cenu a to som nechcel. Bol máj a SV-čko šlo s veľkým pocitom zrady na inzerát.
Telefón dlhé týždne nezvonil. To zas nie špekulanti, za šupky vám ju nepredám. Vravel som si, že keď tak na nej dokončím sezónu. Po čase sa ozval človek, ktorý pozoruhodne dobre poznal históriu môjho SV. Bol to jej bývalý majiteľ. Musel ju predať z rodinných dôvodov a prišiel čas, keď by bol rád, aby mu zas nejaká motorka hovorila "pane". A bol v správnom čase na správnom mieste.

Mal vážny záujem a s cenou súhlasil. Slovo dalo slovo a dohodli sme stretnutie. Myseľ sa vzpierala. Takú krásnu motorku chceš predať? V takom stave? Druhá strana v hlave hovorila, že mať ju ďalej by bolo trápenie. Ako v nefungujúcom vzťahu. V slnečnú nedeľu som otvoril garáž, blysla tými šikmými očami a šli sme na poslednú jazdu.

Nebolo ľahké pozerať sa ako na nej odchádza nový majiteľ. Vedel som, že je v dobrých rukách a jej športový potenciál bude lepšie využitý.
Nastal čas obzerania a okukovania inzerátov. Na turistu v dobrom stave financie neboli ale zas som nechcel zostať bez moto, lebo viem, že by sa mi potom do sedla ťažko vracalo. Chcel som načas moto, čo ma povozí, zvládne bežné cestovné rýchlosti a veľa nezožerie s tým, že v budúcnosti keď sa finančná situácia zlepší kúpim niečo "poriadne". Po testovacích dňoch jedného dílera som vedel, že môže byť aj naháč, že ten vietor sa dá pri tých "mojich" rýchlostiach zniesť. Ako som písal vyššie - turistika bola v pláne, ale nie nejaká extrémna.

Rande s brazílčankou

Prehŕňal som sa Hondami CBF-ami, N-kovými (naháčová verzia) Suzuki SV-čkami a ďalšími naháčmi ale v mojej cenovej hladine bolo všetko v žalostnom stave. Dovezenky, padnuté mašiny, staré stroje. A ja som nechcel polovicu sezóny stráviť s rukami od oleja. Vtedy mi pred oči vyplával inzerát, ktorý som nevidel prvý krát. Bol to inzerát na bordovú Yamahu YBR 250, ktorý som si pamätal už z minulého roka. Prvý majiteľ, najazdených takmer 60 000, k motorke kufor a nejaké náhradné diely.

Yamahu YBR250 si pamätám z recenzie slovenského motorkárskeho časopisu, ktorý som si ešte ako snívajúci chlapec kupoval. Bola to vtedy v roku 2007 novinka a redaktor nešetril chválou, že je to skvelá motorka do mesta a na krátke výlety, ktorá je spoľahlivá, vela nežerie a má zabavný charakter. Ľahká a vhodná pre začiatočníka a už so vstrekovaním.

Pýtal som sa sám seba, či ten výkon nebude slabý potom, ako som jazdil rok na viac ako dvojnásobnom objeme. Zároveň som však vedel, že s SV-čkom som jazdil tak na pol plynu, a že cestovná rýchlosť +10 (k limitom) mi maximálne vyhovovala. A táto by to v sólo zostave mala zvládnuť, ľadvinku som v tom čase nemal.

Alebo o motorku nebol záujem, alebo ju majiteľ nechce predať hocikomu. Ako sa nakoniec ukázalo, bolo to viac z toho druhého. Nasledoval telefonát majiteľovi, ktorý bol veľmi ochotný a s motorkou prišiel zo Stupavy až ku mne pred garáž. Už z diaľky som tú červenú videl, vyzerala ako nová. Až som neveril tomu číslu vyše 58 000 na tachometri. Povedal mi o pádoch aj čo v rámci nich vymieňal. Čo hovoril, dávalo zmysel a nejaký vnútorný alarm sa mi zatiaľ nerozozvučal. Aj dôvod predaja sa mi páčil - v garáži mal silnejšiu mašinu, ale toto bola jeho prvá a nechce ju predať hocikomu.

Vymenil som obálku s peniazmi za kľúče a papiere od motorky a šiel si spraviť skúšobnú jazdu. Posed mi oproti S-kovému SV prišiel ako na stoličke - veľmi pohodlný. Hmotnosť 155 kg s náplňami znamenala fantastickú ovládateľnosť a obratnosť. Motor pekne zrýchľoval a prevodové stupne zapadali takmer samé, páčil sa mi aj dravý zvuk štvrťlitríka, z ktorého podľa zvuku robila (originál) koncovka výfuku štyristovku. Prudké brzdenie tu znamenalo o poznanie menší výkon ako na športovom SV-čku, ale to bola len otázka zvyku. Z jednoduchých budíkov sa ľahko odčítavala rýchlosť a otáčky a oproti SV-čku mala navyše prehľadný digitálny palivomer.

Celkový dojem z jazdy bol veľmi dobrý. Prešli dva dni a volal som, že ju zoberiem.

Zoznamovanie

Keď už som mal mašinu v garáži, prišlo na rad zoznamovanie. Je to brazílčanka, ale exotika sa nekoná. Prečo stále spomínam brazílčanky? No preto, lebo táto mašina je vyrobená v Brazílii a YBR je skratka pre "Yamaha Brazil". Yamaha tu má závod, v ktorom sa vyrábajú motorky, ktoré sú viac každodenným dopravným prostriedkom, ako zdrojom zábavy. Vysoké japonské štandardy ale zostávajú, čo aj z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť.

Pohonom je vzduchom chladený jednovalec s objemom 250 cm3, s výkonom 21 koní, ktorý sa na koleso prenáša prostredníctvom 5 stupňovej prevodovky. Predné koleso brzdí kotúčová brzda, zadné koleso bubnová. Prednej časti dominuje klasické okrúhle svetlo, zadná časť je modernejšia so vstavanými smerovkami. Podľa môjho názoru má motorka veľmi vyvážený dizajn, ktorý zodpovedá určeniu motocykla - bezproblémový spoločník na každý deň.

Prvá dlhšia trasa viedla do dedinky za Malackami a vo vojenských lesoch sa ukázalo, že pri predbiehaní treba kalkulovať, aby sa z toho nestal riskantný manéver. Zatiaľ čo na SV stačilo zatiahnuť za plyn, tu si treba držať otáčky aby motorka zrýchľovala. Celkove do 90 km/h zrýchľuje pekne, potom už to ide pomalšie. Najlepšie sa mašina cíti práve niekde medzi 80-90 km/h.

To pomerne jasne predurčuje jej použitie - veľké diaľničné presuny by som z dôvodu nízkej hmotnosti a výkonu neodporúčal, resp. iba ako nevyhnutnosť. Ako ryba vo vode sa motorka cíti v meste, kedy sa s úžasnou ľahkosťou prepletie zhustenou premávkou a štrikovanie v kolóne sa stáva hračkou. Má dostatok výkonu, aby z križovatky vystrelila ako prvá a zároveň spotrebuje pri svojom objeme minimum benzínu. V rovine čísel sa spotreba pohybuje okolo 3 litrov aj pri ostrejšom štýle jazdy.

Treba spomenúť, že napriek tomu, že pohonom je jednovalec som nezaregistroval obťažujúce vibrácie a to ani na zrkadlách. Keď spomínam zrkadlá, ponúkajú výborný výhľad. Umiestnením motocykel nerozširujú a majú široké možnosti nastavenia.

Turistika

Spokojnosť s použitím tohto stroja na turistiku závisí od náročnosti cestovateľa. Dôležitou poznámkou je, že pre cestovanie vo dvojici sa treba poobzerať inde. To by už bolo trápenie. Ale v sólo zložení sa mi necestovalo zle. Neprekážala mi absencia prvkov, ktoré spohodlňujú cestovanie - nemal som predný štít, vyhrievané rukoväte ani pohodlné sedlo. To je tvrdé, pretože motorka je určená primárne pre použitie v meste. Jediná vec, ktorá turistiku spríjemňuje je veľká nádrž, ktorá pri skromnej spotrebe zaručuje kráľovský dojazd.

Ale prečo nie? Veď dnes ľudia chodia na skútroch do Chorvátska a na babetách za polárny kruh. Dostal som k motorke aj kufor, takže predpoklady tu boli. V pláne bolo spraviť cestu z Bratislavy cez Rakúsko až do talinskeho Turína, kde som chcel navštíviť mojich známych.
Bolo treba motorku pripraviť na cestu a hlavne vymeniť brzdové platničky, ktoré boli už tesne pred koncom. Keď som mechanikovi hovoril, kam sa chystám, len pozdvihol obočie a spýtal sa: "Na tomto?" Takých reakcií som mal po ceste viac.

Ako som ale spomínal, nie som rýchly jazdec a pohodovým tempom som vedel spraviť približne 300 km denne. Nenaháňal som sa za kilometrami a diaľnice som neriešil vôbec. Pri prejazde cez alpské priesmyky sa štvrťlitrík zvykol trochu zadýchať a výrazná akcelerácia sa nekonala, ale poslušne šliapal ďalej. Motorku treba nechať po najviac dvoch hodinách trochu vychladnúť a kvôli sedlu sa to odporúča aj jazdcovi. Určite by sa na dlhšie trasy na sedlo hodila gélová podložka alebo podobný vylepšovák.

V talianskych dolomitoch pršalo, ale vo vlásenkách motorka ani raz nezaváhala a nie príliš široké pneumatiky pekne držali. Celých 2500 km som prešiel bez nehody - dopravnej i mechanickej. Z hľadiska spoľahlivosti je motorka na turistiku vhodná. Ale áno, povedzme si rovno, že to je o kompromisoch.

Údržba:

S údržbou je to jednoduché. Raz za rok mením olej s filtrom a skontrolujem vzduchový filter. Ten je znovupoužiteľný - stačí ho odmastiť v rozpúšťadle, očistiť a znovu napustiť olejom. Brzdová platnička je vpredu jedna a čeľuste zadného bubna sa menia podľa potreby.

Motorka je podľa môjho názoru vďaka jednoduchej konštrukcií veľmi spoľahlivá a mám to šťastie, že sa o tú moju predošlý majiteľ veľmi dobre staral. Preto aj napriek nájazdu 65 000 (posledných 5 tisíc je mojich) funguje všetko bezchybne.

Záver

Keď som sa kamarátovi motorkárovi bol na "novej" mašine ukázať, okamžite sa mu zapáčila a dokonca poznamenal, že motorka má viac charizmy ako moje predošlé SV. A to je úplná pravda. Výkon mi nechýba a každú jazdu si užívam, aj keď je to len krížom cez Bratislavu. Milujem ten pocit, keď jednovalec po pridaní plynu zaberie a celé to sprevádza príjemné rapkanie. Milujem tú obratnosť. Potrebujem viac? Momentálne určite nie.

Plusy, mínusy

obratnosť, spoľahlivosť, veľká nádrž, zábavný charakter

tvrdšie sedlo, zadná bubnová brzda